BRATISLAVA. Školské novely, ktoré prinášajú viaceré zmeny pre školy, smerujú na Ústavný súd.
Opozícia má po predbežných konzultáciách s právnikmi podozrenie, že nie sú v súlade s našou ústavou. Poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý dodal, že v priebehu niekoľkých týždňov chcú pripraviť podanie na ústavný súd.
Novely zákonov o financovaní škôl a o odbornom vzdelávaní vyvolali obavy opozície aj aktivistov, ktorí žiadali prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákony vrátil do parlamentu. Nestalo sa a od januára 2013 vstupujú do platnosti.
Podľa Beblavého sú problematické viaceré ustanovenia. Najväčšie výhrady však má voči známkovému priemeru posledných troch vysvedčení, ktorý bude podmienkou prijatia na gymnázium alebo na strednú odbornú školu s maturitou.
Na gymnázia sa dostanú len najlepší
Na gymnáziá sa podľa novely zákona o odbornom vzdelávaní dostanú len žiaci, ktorí nebudú mať na posledných troch vysvedčeniach zo základnej školy priemer známok horší ako 2.
Pri stredných odborných školách s maturitou tento priemer nemôže presiahnuť 2,75.
Beblavý namieta, že tento zákon na základe vysvedčenia môže zakázať študentom celoživotne prístup k maturite, zároveň im to potom zhatí cestu na vysokú školu a prístup k niektorým povolaniam.
„Jeden polrok bude mať zlé vysvedčenie a celoživotne má po chlebe,“ povedal Beblavý. Poslanec si myslí, že minister nedomyslel dopady zákona.
"Myslím, že pánovi Čaplovičovi sa podaril svetový unikát. Ide zaviesť celoživotný zákaz získania maturity na základe jedného vysvedčenia," dodal Beblavý.
Má podozrenie, že ide o zásah do ľudských práv, pretože sa ani len nemeria schopnosť študentov zvládnuť tú maturitu.
Novela posilňuje samosprávy
Novela zákona o odbornom vzdelávaní okrem známkových limitov na prijatie na gymnázií a odborné školy posilňuje právomoci samospráv. Tie budú môcť po novom rozhodovať o počtoch tried v prvých ročníkoch stredných škôl. Týka sa to nielen škôl, ktorých sú zriaďovateľmi, ale aj súkromných a cirkevných škôl.
Vyššie územné celky tak získajú dosah aj na konkurenčné súkromné a cirkevné školy.
Novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení mení financovanie centier voľného času.
Po novom dostanú peniaze na záujmové krúžky obce, kde má dieťa vo veku od päť do 15 rokov trvalý pobyt, a nie tie, ktoré v skutočnosti ponúkajú záujmové činnosti.
Opozícia a aktivisti sa obávajú, že obce nepoužijú peniaze na centrá voľného času, ale napríklad na opravu chodníkov či krytie svojich dlhov. Novela zároveň určuje, že cirkevné a súkromné školy budú od štátu dostávať minimálne 88 percent z peňazí, ktoré dostávajú štátne či obecné školy.
Súkromné a katolícke školy, ako aj stavovské a mimovládne organizácie spustili petíciu za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie slovenského školstva, určenú poslancom parlamentu. Okrem iného aj oni žiadajú poslancov, aby dali novely školských zákonov do súladu s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
"Legislatíva je nastavená zle. Je nastavená tak, že o peniazoch rozprávajú a rozhodujú tí, ktorí majú množstvo iných záujmov. Samosprávne kraje napríklad rozhodujú v úplnom konflikte záujmov," myslí si prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková.
