BRATISLAVA. Bratislavské školy aj dnes pokračujú v tzv. štafetovom štrajku. Neučí sa na Spojenej škole Tilgnerova a na Spojenej škole Novohradská, zavretá zostáva aj ZŠ Karloveská.
"Ponechali sme si štrajkový štafetový kolík aj naďalej," potvrdila zástupkyňa riaditeľa pre 1. stupeň Eva Horníková.
"Už sme aj my vyčerpaní, najradšej by sme už opäť učili. Ale povedali sme si, že ešte vydržíme," dodala Horníková. Od rodičov detí nemajú zatiaľ žiadne negatívne ohlasy, skôr dostávajú množstvo podporných mailov.
Na Tilgnerovej štrajkujú dve tretiny
Na vyučovanie v Spojenej škole na Tilgnerovej ulici v Bratislave prišlo 82 žiakov z celkového počtu 1007. Štrajkuje 64 percent zamestnancov školy.
Ako oznámila v pondelok (3.12.) rodičom riaditeľka školy Alena Turčanová, škola zabezpečila náhradné činnosti pre žiakov, ktorí nemôžu ostať doma.
"Žiadne negatívne reakcie zo strany rodičov v súvislosti so štrajkom sme nezaznamenali," uviedla Turčanová.
"Naopak, niektorí rodičia, ktorí doviedli deti do školy, sa ešte ospravedlňovali, že si nezabezpečili pre ne opateru."
Náhradné vyučovanie prebieha počas piatich vyučovacích hodín v hlavnej budove školy. O deti sa starajú pedagógovia, ktorí do štrajku nevstúpili.
"Väčšina z nich tak urobila z finančných dôvodov, sú však aj takí, ktorí zastávajú názor, že pokiaľ prebieha rokovanie medzi odborármi a vládou, malo by sa počkať až na definitívne stanovisko školských odborov," uviedla Turčanová. Vyučovanie pokračuje v stredu 5. decembra v normálnom režime.
Protest plánujú na stredu
Okrem bratislavských škôl štrajkujú aj v Trenčíne na Gymnáziu Ľ. Štúra a Strednej zdravotníckej škole Jozefa Braneckého.
Ostrý štrajk má trvať deň, následne má v stredu pokračovať na ďalších školách.
Štrajkovú štafetu v stredu preberie základná škola Dubová v Bratislave. Zamestnanci školy sa zúčastnia na protestnom zhromaždení o 14:00 pred Úradom vlády.
"Súčasné, vládou navrhované navýšenie ohodnotenia učiteľov o 7,5 % za cenu prepúšťania našich kolegov odmietame," uvádzajú pracovníci školy. Podľa nich sú už pôvodné návrhy odborov kompromisom.
Školy v Handlovej avizovali, že počkajú, ako budú pokračovať rokovania odborárov s vládou a v prípade, ak sa situácia nebude vyvíjať priaznivo, od štvrtka (6.12.) plánujú znova vstúpiť do štrajku.
V stredu popoludní navyše chystajú zamestnanci bratislavských škôl ďalší protest pred Úradom vlády.
Zástupcovia 15 bratislavských škôl, ktoré pokračujú v štafetovom štrajku, vyzvali školy na celom Slovensku, aby v stredu zorganizovali podobné protestné zhromaždenia vo svojich mestách.
Vláda v pondelok učiteľom ponúkla prilepšenie o 58 eur mesačne aj definitívu. „Vedenie zväzu nerozhodlo, že tento návrh prijímame,“ reagoval Ondek. Na to má právomoc rada odborového zväzu pracovníkov školstva. Zasadať bude dnes.
Šéf odborov nepovedal, aký postoj zaujme. Ďalšie stretnutie s predstaviteľmi vlády by sa malo uskutočniť v utorok večer.
Nové odbory namietajú ponuku vlády
Nové školské odbory (NŠO) majú námietky voči ponuke vlády pre školských odborárov. Financie na školy by mali ísť bez medzičlánkov, priamo zo štátnej pokladnice na účet školy, uviedol šéf NŠO Ľudovít Sebelédi.
Vláda odborom navrhuje päťpercentné zvýšenie platov. Ďalšie peniaze by sa k nim mali dostať vďaka nariadeniu vlády, ktoré zabezpečí, aby z časti normatívu určeného na mzdové prostriedky išlo na platy pedagogických zamestnancov celých 100 percent a nie 90 percent ako doteraz.
To podľa odhadov ministerstva financií predstavuje zvýšenie asi o 2,2 percenta do hrubých platov. NŠO pripomínajú, že časť mzdového normatívu sa môže presúvať medzi školami, ale v celku to musí byť 100 percent.
Nesúhlasia, aby sa mohla presúvať a žiadajú prehodnotenie normatívneho financovania škôl na žiaka.
NŠO súhlasia s návrhom na definitívu. Kabinet učiteľom ponúkol definitívu po odpracovaní 25 rokov a dosiahnutí veku 55 rokov.
Nepáči sa im však, že otázka zvýšenia financií z HDP do školstva v rokoch 2014 -2016 nie je zaručená z dôvodu finančnej krízy.
"Prioritami NŠO aj naďalej zostáva, aby išlo šesť percent HDP do školstva a zvýšenie tarifného platu začínajúceho učiteľa na úroveň 80 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka v SR, oboje v priebehu troch rokov," zdôraznil Sebelédi.
Súkromné školy nesúhlasia v ponukou vlády
Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR absolútne nesúhlasí s návrhmi, ktoré školskí odborári dostali v pondelok od vlády.
Zároveň vyzývajú kabinet, aby o požiadavkách rokoval s organizátormi štafetového štrajku a signatármi Petície za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie školstva ako legitímnymi zástupcami protestujúcich učiteľov.
Kľúčový návrh dohody medzi odborármi a vládou o financovaní v školstve z 3. decembra je neprijateľný, pretože garantovaných päť percent zvýšenia tarifných platov je pod spodnou hranicou štrajkových požiadaviek.
"Zmena nariadenia vlády negarantuje, že obce nebudú brať 10 percent mzdových prostriedkov jednej škole a prideľovať ich inej," pripomína asociácia.
Definitíva učiteľov podľa nich nie je riešením zlej finančnej situácie po veľkom množstve odpracovaných rokov a zabráni prirodzenej generačnej výmene.
Učitelia váhajú
Zvýšenie hrubých platov o 7,5 percenta považujú niektorí zo zamestnancov škôl za dobrý kompromis, iným nestačí.
Diskusiu vyvoláva aj možnosť presúvať časť mzdového normatívu medzi školami. Takisto pripomínajú, že súčasná diskusia nemôže byť iba o zvýšení platov, ale o budúcnosti školstva a vzdelávania na Slovensku.
Zamestnanci Gymnázia L. Sáru v Bratislave považujú ponuku vlády za nedostačujúcu a žiadajú Radu OZ PŠaV, aby naďalej presadzovala pôvodné požiadavky, s ktorými vstúpili do štrajku.
"S kompromisom, ktorý ponúkla vláda, sa v žiadnom prípade nestotožňujeme. Absolútne nespĺňa požiadavky, ktoré boli stanovené, a obsahuje návrhy, ktoré sklamali naše očakávania," uvádza sa v stanovisku zamestnancov gymnázia.
Rovnaké požiadavky majú aj obe trenčianske školy, ktoré sú dnes v štrajku.
Riaditeľka Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi Alena Turčanová uviedla, že v boji zamestnancov školstva nejde o percento navýšenia platov a čiastočné vylepšenia, ale o riešenie dlhodobej krízy a nedostatočného financovania školstva na Slovensku.
"Chceli by sme, aby sa navŕšenie finančných prostriedkov do školstva riešilo systémovo," uviedla Turčanová.
Percento HDP, ktoré má ísť do školstva by sa podľa nej malo každoročne zvyšovať tak, aby aspoň postupne dosiahlo šesť percent.
V hre je budúcnosť detí, píšu Čaplovičovi aktivisti
Zastavme diskusiu o percente zvýšenia platov v školstve a sústreďme sa na to, aby sme mali v roku 2020 kvalitných učiteľov, vyzývajú aktivisti.
Aktivisti napísali ministrovi školstva a šéfovi školských odborov otvorený list Učiteľ 2020, ktorý môže elektronicky podporiť verejnosť.
V ňom oslovených upozorňujú, že štrajk nie je len zápasom učiteľov za svoje práva, ale v prvom rade je zápasom o budúcnosť vzdelávania.
Žiadajú zastaviť "naťahovanie" sa o zvyšovanie platov na úrovni 5 verzus 10 percent. Navrhujú vytvoriť dlhodobú stratégiu, ktorá by mala tri priority.
Prvou je, aby vynikajúci študenti išli študovať učiteľstvo, druhou je garancia každoročného nárastu financií do školstva a do platov učiteľov a poslednou optimalizácia súčasnej siete škôl a počtu učiteľov smerom k štandardom EÚ.
Medzi signatármi listu je aj prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska Alena Petáková, ale aj spisovateľ Michal Hvorecký či moderátorka Adela Banášová.
TASR
Verejnosť je k zvyšovaniu platov učiteľov ľahostajná
Prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšina ľudí považuje povolanie učiteľa za náročné.
BRATISLAVA. Verejnosť je k zvyšovaniu miezd učiteľov pomerne ľahostajná. Konštatovali to na dnešnej tlačovej besede v Bratislave protagonisti prieskumu verejnej mienky z Centra pedagogických vied Slovenskej akadémie vied (SAV).
Keďže prieskum sa uskutočnil v januári tohto roka, na odpovede respondentov nemal vplyv súčasný štrajk učiteľov. Prieskum sa realizoval formou priameho kontaktu anketárov s ľuďmi prostredníctvom vyplnených dotazníkov a zúčastnilo sa na ňom 1024 respondentov.
Ako uviedli Branislav Pupala a Ondrej Kaščák zo SAV, viac ako štyri pätiny občanov sa zhodlo na dôležitej úlohe vzdelania ako prostriedku väčších životných šancí a celkovo lepšieho života. Viac ako polovica účastníkov vníma nárast počtu vysokoškolských študentov pozitívne.
Prieskum preukázal širokú zhodu slovenskej verejnosti na povinnosti detí absolvovať materskú školu pred nástupom do základnej školy, keď kladný postoj k tejto otázke vyslovilo až deväť desatín respondentov.
Prieskum dal pomerne jednoznačnú odpoveď aj na otázku, či by bolo správne umožniť vzdelanie na základnom stupni škôl v domácom prostredí. S touto možnosťou súhlasila len necelá štvrtina respondentov.
Tri pätiny zúčastnených sa domnievajú, že terajšia úroveň vzdelania v základných školách u súčasných detí je vyššia oproti vzdelaniu ich rodičov.
Približne rovnaký počet oslovených sa vyslovil za to, aby šikovnejšie deti po ukončení štvrtého ročníka základnej školy mohli byť umiestňované do výberových tried alebo škôl.
Za pozornosť stojí aj zistenie, že až tri štvrtiny respondentov vníma učiteľstvo ako náročné povolanie, avšak ich mzdové ohodnotenie považuje skôr za primerané hospodárskym možnostiam štátu.
TASR

Beata
Balogová
