BRATISLAVA 14. septembra (SITA) - Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska si katolícka cirkev pripomína v nedeľu 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727, ktorý zároveň povolil jej uctievanie ako patrónky Slovenska. Jej národnou svätyňou sa stal šaštínsky chrám, ktorého dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu v roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej). Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč". Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".