Ždaňa 14. septembra (TASR) - Bohatú históriu obce Ždaňa v okrese Košice-okolie približuje publikácia košického knihovníka Štefana Kolivošku, ktorú prezentovali dnes ako sprievodnú akciu Ždanianskeho jarmoku.
Aj keď prvá písomná zmienka o Ždani pochádza z roku 1222, dejiny jej osídlenia siahajú až do paleolitu a z obdobia neolitu tam zaznamenali archeológovia takmer všetky kultúry známe v Košickej kotline.
Doba bronzová, ako ukazuje kniha, bola výraznou etapou v dejinách Ždane. Z tohto obdobia boli v susednej Nižnej Myšli objavené nálezy dokumentujúce vyspelú kultúru, ktorá ovplyvnila širšie okolie. Tento vplyv dokladujú aj nálezy bronzových zbraní a šperkov.
Obec v stredoveku patrila medzi väčšie usadlosti Abovskej župy a mala svoju mýtnicu. Od stredoveku až do začiatku 18. storočia ju obývalo maďarské obyvateľstvo. Začiatkom 18. storočia sa začal prílev slovenského obyvateľstva. Z náboženského hľadiska obyvateľstvo do obdobia reformácie bolo kompaktné - katolícke, ale počas reformácie sa obyvatelia stali kalvínmi. Postupne vrastal počet slovenského obyvateľstva, ktoré v 20. storočí už prevažovalo nad Maďarmi, obec však do roku 1944 ostala dvojjazyčná. Popri Maďaroch, Slovákoch, katolíkoch, kalvínoch osobitnú časť obyvateľov Ždane tvorili Židia. Mali tam svoju synagógu, cintorín a od konca 19. storočia Ždaňa bola sídlom rabinátu.
Svoje najdôležitejšie miesto v štátnej administratíve dosiahla obec koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď bola sídlom Füzérskeho okresu. Po roku 1918 sa stala súčasťou novovzniknutej Československej republiky.
Prvá písomná zmienka o Ždani je spájaná s tzv. božím súdom, o ktorom sa zmieňuje publikácia. Išlo o dôležitú stredovekú súdnu prax, keď pri dokazovaní neviny sa verilo, že Boh je bezprostredným vykonávateľom vecí ľudí a v rozhodnom okamihu dá znamenie v prospech nevinného. V Uhorsku popri prísahe a súboji počas božích súdov najčastejšie používali skúšku horúcou a studenou vodou, ale často sa používalo aj nosenie žeravého železa. Drastickú skúšku podstúpili aj Ždaňania vo Varadíne a údajne v nej obstáli.
Kolivoško už vydal podobnú publikáciu o Seni v okrese Košice- okolie, košickej mestskej časti Šaca a je spoluautorom Slovníka židovských osobností Košíc a okolia.
