BRATISLAVA. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 hodnotí verejnosť menej pozitívne ako vznik Československa v roku 1918.
Spomedzi piatich historických udalostí - založenie ČSR v roku 1918, nežná revolúcia 1989, rozdelenia ČSFR, vznik samostatných republík SR a ČR a vstup do Európskej únie, vnímajú občania Slovenska (73%) aj Česka (83%) v najpriaznivejšom svetle vznik ČSR v roku 1918 a november 1989 (64% v SR a 63% v ČR).
Vyplýva to z výskumov názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Česko-Slovenska a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.
Ich výsledky prezentovali zástupcovia realizátorov výskumu na stredajšej tlačovej besede v Bratislave.
Slováci si pochvaľujú euro, Česi korunu
Najväčšia časť obyvateľov Slovenskej republiky aj Českej republiky (po 43%) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky v roku 1993 im priniesol viac-menej vyvážené zmeny, v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu.
Pritom na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia najmä zmeny k horšiemu (27% v SR a 16% v ČR).
Skupina tých, čo hodnotia vývoj prevažne priaznivo, je naopak užšia, u nás tvorí podľa výskumu 21% a v susednom Česku 26%.
Podľa výsledkov prieskumu tak vzniká paradoxná situácia. Hoci okruh ľudí, ktorí hodnotia vznik samostatnej republiky ako kladnú historickú udalosť je na Slovensku širší ako v Česku (58% v SR a 46% v ČR), hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je v SR o čosi kritickejšie.
V oboch štátoch sa za najväčší zisk rozdelenia ČSFR považuje samostatnosť, nezávislosť a suverenita.
Na Slovensku sa na to kladie oveľa väčší dôraz ako v Česku, uviedlo to 49% opýtaných zo SR a 22% z ČR.
V oboch republikách sa za zisk z rozdelenia spoločného štátu považuje aj zlepšenie ekonomiky a ekonomickej politiky, také názory sú ale menej početné, keď v SR ich ako plus uviedli 3% respondentov a v ČR 7% respondentov.
Slováci si v prieskume pochvaľovali euro a Česi naopak možnosť ponechať si českú korunu a nemať euro.
Výrazná časť respondentov - v SR 29% a v ČR 42% si myslí, že rozdelením Česko-Slovenska nezískalo nič, respektíve na otázku nevedelo odpovedať.
Naši susedia ľutujú zmenšenie štátu
Výskum sledoval nielen názory na plusy rozdelenia ČSFR, ale aj straty, ktoré prinieslo.
Na Slovensku v odpovediach najčastejšie zaznievali ekonomické následky - predovšetkým oslabený priemysel, menšia schopnosť konkurovať, menej pracovných príležitostí, či nižšia životná úroveň a slabšie sociálne istoty. Ako mínus to spomenulo 28% respondentov v SR.
Občania ČR spomínali vo výpočte mínusov rozdelenia ČSFR ekonomické straty menej (5%). Za najväčšiu stratu považujú zmenšenie štátu - jeho územia a počtu obyvateľov. Odpovedalo tak 19% respondentov v ČR.
Po štyri percentá respondentov v oboch krajinách spomínajú aj oslabenie medzinárodného postavenia a prestíže štátov.
Druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách je strata spoločného štátu založeného na spolupatričnosti, spolupráci a vzájomnosti.
V SR to konštatovalo 14% a v ČR 16% respondentov výskumu. Spomínaná bola aj strata spoločnej kultúry a histórie (v SR 2% a v ČR 3%).
Česi pociťujú aj ľútosť nad stratou prírody a prírodných krás na Slovensku (10%). Slováci označili za negatívum i straty spôsobené nespravodlivým delením majetku (3%) a aj stratu spoločných štátnych symbolov (zástava, hymna, Praha ako hlavné mesto - 2%).
Približne tretina ľudí v oboch republikách nevedela uviesť žiadne straty z rozdelenia ČSFR (SR - 32%, ČR - 31%).
Vzťahy sa nezmenili
Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú podľa približne polovice ľudí rovnaké ako pred 20 rokmi. Na Slovensku takto odpovedalo 51% respondentov a v Česku 49%.
Za lepšie ich považuje štvrtina (26%) Čechov a pätina (20%) Slovákov a ako horšie ich vníma necelá pätina obyvateľov oboch štátov (v SR 19%, v ČR 17%).
Podobne sa obyvatelia SR a ČR zhodujú aj v názore, že Česko a Slovensko by mali mať bližšie vzťahy ako s ostatnými susednými krajinami, myslí si to 88% v SR a 84% v ČR.
Výraznejší rozdiel zaznamenal výskum medzi obyvateľmi SR a ČR v ovládaní jazyka druhého národa. Slováci češtine rozumejú lepšie, až 73% respondentov zo SR tvrdilo, že češtine porozumie bez problémov.
Na strane druhej slovenčine bez problémov porozumie 55% opýtaných ľudí z ČR. V oboch krajinách jazyku druhého národa najmenej rozumie najmladšia generácia.
Previazanosť oboch národov aj 20 rokov od rozdelenia ČSFR na samostatné republiky dokumentuje výsledok výskumu, podľa ktorého takmer dve tretiny respondentov v ČR aj v SR má priateľov alebo známych opačnej národnosti.
Zároveň z výsledkov výskumu na Slovensku vyplýva, že z obyvateľov SR má v rodine alebo širšom príbuzenstve v Česku niekoho kto študuje (21%), pochádza z ČR (31%), žije (44%) alebo pracuje v ČR (46%).
Rozdelenie ľudia schvaľujú
Kým v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bolo proti tomuto kroku až 66 percent Slovákov, v súčasnosti takmer rovnaké percento (65) obyvateľov Slovenska tento krok schvaľuje.
V Českej republike bol tento názorový posun oveľa menej výrazný. Väčšina vtedajších odporcov rozdelenia spoločného štátu zotrváva na svojom pôvodnom názore.
Prieskum však ukázal i to, že na oboch stranách rieky Moravy je prakticky rovnaký negatívny názor na to, že o rozhodnutí rozdeliť spoločný štát nerozhodlo referendum, v Čechách i na Slovensku tento názor zastáva približne 70 percent.
Zber dát vo výskume na Slovensku uskutočnila agentúra Focus od 7. do 11. novembra tohto roka a zber dát v Českej republike realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění od 5. do 12. novembra tohto roka na reprezentatívnych vzorkách obyvateľstva (SR - 1 013 respondentov a ČR - 1 212 respondentov).
Pri analýze postojov slovenskej verejnosti sa použili aj staršie výskumy Centra pre sociálnu analýzu a IVO.
