AKTUALIZOVANÉ 15:33

Najväčšie mínus rozdelenia ČSFR? Oslabený priemysel, myslia si Slováci

Vzájomné vzťahy krajín sa podľa prieskumu pre väčšinu Slovákov a Čechov oproti minulosti nezmenili.

(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 hodnotí verejnosť menej pozitívne ako vznik Československa v roku 1918.

Spomedzi piatich historických udalostí - založenie ČSR v roku 1918, nežná revolúcia 1989, rozdelenia ČSFR, vznik samostatných republík SR a ČR a vstup do Európskej únie, vnímajú občania Slovenska (73%) aj Česka (83%) v najpriaznivejšom svetle vznik ČSR v roku 1918 a november 1989 (64% v SR a 63% v ČR).

Vyplýva to z výskumov názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Česko-Slovenska a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.

Ich výsledky prezentovali zástupcovia realizátorov výskumu na stredajšej tlačovej besede v Bratislave.

Slováci si pochvaľujú euro, Česi korunu

Najväčšia časť obyvateľov Slovenskej republiky aj Českej republiky (po 43%) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky v roku 1993 im priniesol viac-menej vyvážené zmeny, v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu.

Pritom na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia najmä zmeny k horšiemu (27% v SR a 16% v ČR).

Skupina tých, čo hodnotia vývoj prevažne priaznivo, je naopak užšia, u nás tvorí podľa výskumu 21% a v susednom Česku 26%.

Podľa výsledkov prieskumu tak vzniká paradoxná situácia. Hoci okruh ľudí, ktorí hodnotia vznik samostatnej republiky ako kladnú historickú udalosť je na Slovensku širší ako v Česku (58% v SR a 46% v ČR), hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je v SR o čosi kritickejšie.

V oboch štátoch sa za najväčší zisk rozdelenia ČSFR považuje samostatnosť, nezávislosť a suverenita.

Na Slovensku sa na to kladie oveľa väčší dôraz ako v Česku, uviedlo to 49% opýtaných zo SR a 22% z ČR.

V oboch republikách sa za zisk z rozdelenia spoločného štátu považuje aj zlepšenie ekonomiky a ekonomickej politiky, také názory sú ale menej početné, keď v SR ich ako plus uviedli 3% respondentov a v ČR 7% respondentov.

Slováci si v prieskume pochvaľovali euro a Česi naopak možnosť ponechať si českú korunu a nemať euro.

Výrazná časť respondentov - v SR 29% a v ČR 42% si myslí, že rozdelením Česko-Slovenska nezískalo nič, respektíve na otázku nevedelo odpovedať.

Naši susedia ľutujú zmenšenie štátu

Výskum sledoval nielen názory na plusy rozdelenia ČSFR, ale aj straty, ktoré prinieslo.

Na Slovensku v odpovediach najčastejšie zaznievali ekonomické následky - predovšetkým oslabený priemysel, menšia schopnosť konkurovať, menej pracovných príležitostí, či nižšia životná úroveň a slabšie sociálne istoty. Ako mínus to spomenulo 28% respondentov v SR.

Občania ČR spomínali vo výpočte mínusov rozdelenia ČSFR ekonomické straty menej (5%). Za najväčšiu stratu považujú zmenšenie štátu - jeho územia a počtu obyvateľov. Odpovedalo tak 19% respondentov v ČR.

Po štyri percentá respondentov v oboch krajinách spomínajú aj oslabenie medzinárodného postavenia a prestíže štátov.

Druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách je strata spoločného štátu založeného na spolupatričnosti, spolupráci a vzájomnosti.

V SR to konštatovalo 14% a v ČR 16% respondentov výskumu. Spomínaná bola aj strata spoločnej kultúry a histórie (v SR 2% a v ČR 3%).

Česi pociťujú aj ľútosť nad stratou prírody a prírodných krás na Slovensku (10%). Slováci označili za negatívum i straty spôsobené nespravodlivým delením majetku (3%) a aj stratu spoločných štátnych symbolov (zástava, hymna, Praha ako hlavné mesto - 2%).

Približne tretina ľudí v oboch republikách nevedela uviesť žiadne straty z rozdelenia ČSFR (SR - 32%, ČR - 31%).

Vzťahy sa nezmenili

Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú podľa približne polovice ľudí rovnaké ako pred 20 rokmi. Na Slovensku takto odpovedalo 51% respondentov a v Česku 49%.

Za lepšie ich považuje štvrtina (26%) Čechov a pätina (20%) Slovákov a ako horšie ich vníma necelá pätina obyvateľov oboch štátov (v SR 19%, v ČR 17%).

Podobne sa obyvatelia SR a ČR zhodujú aj v názore, že Česko a Slovensko by mali mať bližšie vzťahy ako s ostatnými susednými krajinami, myslí si to 88% v SR a 84% v ČR.

Výraznejší rozdiel zaznamenal výskum medzi obyvateľmi SR a ČR v ovládaní jazyka druhého národa. Slováci češtine rozumejú lepšie, až 73% respondentov zo SR tvrdilo, že češtine porozumie bez problémov.

Na strane druhej slovenčine bez problémov porozumie 55% opýtaných ľudí z ČR. V oboch krajinách jazyku druhého národa najmenej rozumie najmladšia generácia.

Previazanosť oboch národov aj 20 rokov od rozdelenia ČSFR na samostatné republiky dokumentuje výsledok výskumu, podľa ktorého takmer dve tretiny respondentov v ČR aj v SR má priateľov alebo známych opačnej národnosti.

Zároveň z výsledkov výskumu na Slovensku vyplýva, že z obyvateľov SR má v rodine alebo širšom príbuzenstve v Česku niekoho kto študuje (21%), pochádza z ČR (31%), žije (44%) alebo pracuje v ČR (46%).

Rozdelenie ľudia schvaľujú

Kým v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bolo proti tomuto kroku až 66 percent Slovákov, v súčasnosti takmer rovnaké percento (65) obyvateľov Slovenska tento krok schvaľuje.

V Českej republike bol tento názorový posun oveľa menej výrazný. Väčšina vtedajších odporcov rozdelenia spoločného štátu zotrváva na svojom pôvodnom názore.

Prieskum však ukázal i to, že na oboch stranách rieky Moravy je prakticky rovnaký negatívny názor na to, že o rozhodnutí rozdeliť spoločný štát nerozhodlo referendum, v Čechách i na Slovensku tento názor zastáva približne 70 percent.

Zber dát vo výskume na Slovensku uskutočnila agentúra Focus od 7. do 11. novembra tohto roka a zber dát v Českej republike realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění od 5. do 12. novembra tohto roka na reprezentatívnych vzorkách obyvateľstva (SR - 1 013 respondentov a ČR - 1 212 respondentov).

Pri analýze postojov slovenskej verejnosti sa použili aj staršie výskumy Centra pre sociálnu analýzu a IVO.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 592
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 842
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 291
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 984
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 014
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 894
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 718
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 551
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 240
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 227

Téma: Česká republika


Článok je zaradený aj do ďalších tém Prieskumy volebných preferencií

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Do vedy o 32 miliónov eur menej? Nie je to iba Plavčanovo maslo, vyviňujú sa v SNS

Slovensko môže prísť o približne 32 miliónov eur z eurofondov na vedu. Výzvy sú po kauze exministra školstva Petra Plavčana zablokované.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Domov

Cséfalvayová: Vízia, že spojenectvo s Ruskom je cesta pre Slovensko, je nereálna

Ruská geopolitika sa podľa poslankyne zasekla v období studenej vojny.

Domov

Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

Domov

Meteorológovia čakajú intenzívne zrážky, na Orave hrozia povodne

Na krajnom severe Slovenska môže v priebehu dňa spadnúť 35 až 45 mm zrážok.

Domov

Kiska: Facebook posilní tímy na vyhodnocovanie extrémistických príspevkov

Spolu s Petrom Pellegrinim sú pripravení spoločnosti pomôcť.