AKTUALIZOVANÉ 15:33

Najväčšie mínus rozdelenia ČSFR? Oslabený priemysel, myslia si Slováci

Vzájomné vzťahy krajín sa podľa prieskumu pre väčšinu Slovákov a Čechov oproti minulosti nezmenili.

(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 hodnotí verejnosť menej pozitívne ako vznik Československa v roku 1918.

Spomedzi piatich historických udalostí - založenie ČSR v roku 1918, nežná revolúcia 1989, rozdelenia ČSFR, vznik samostatných republík SR a ČR a vstup do Európskej únie, vnímajú občania Slovenska (73%) aj Česka (83%) v najpriaznivejšom svetle vznik ČSR v roku 1918 a november 1989 (64% v SR a 63% v ČR).

Vyplýva to z výskumov názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Česko-Slovenska a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrum pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.

Ich výsledky prezentovali zástupcovia realizátorov výskumu na stredajšej tlačovej besede v Bratislave.

Slováci si pochvaľujú euro, Česi korunu

Najväčšia časť obyvateľov Slovenskej republiky aj Českej republiky (po 43%) zastáva názor, že vznik samostatnej republiky v roku 1993 im priniesol viac-menej vyvážené zmeny, v niečom k lepšiemu a v niečom k horšiemu.

Pritom na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia najmä zmeny k horšiemu (27% v SR a 16% v ČR).

Skupina tých, čo hodnotia vývoj prevažne priaznivo, je naopak užšia, u nás tvorí podľa výskumu 21% a v susednom Česku 26%.

Podľa výsledkov prieskumu tak vzniká paradoxná situácia. Hoci okruh ľudí, ktorí hodnotia vznik samostatnej republiky ako kladnú historickú udalosť je na Slovensku širší ako v Česku (58% v SR a 46% v ČR), hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je v SR o čosi kritickejšie.

V oboch štátoch sa za najväčší zisk rozdelenia ČSFR považuje samostatnosť, nezávislosť a suverenita.

Na Slovensku sa na to kladie oveľa väčší dôraz ako v Česku, uviedlo to 49% opýtaných zo SR a 22% z ČR.

V oboch republikách sa za zisk z rozdelenia spoločného štátu považuje aj zlepšenie ekonomiky a ekonomickej politiky, také názory sú ale menej početné, keď v SR ich ako plus uviedli 3% respondentov a v ČR 7% respondentov.

Slováci si v prieskume pochvaľovali euro a Česi naopak možnosť ponechať si českú korunu a nemať euro.

Výrazná časť respondentov - v SR 29% a v ČR 42% si myslí, že rozdelením Česko-Slovenska nezískalo nič, respektíve na otázku nevedelo odpovedať.

Naši susedia ľutujú zmenšenie štátu

Výskum sledoval nielen názory na plusy rozdelenia ČSFR, ale aj straty, ktoré prinieslo.

Na Slovensku v odpovediach najčastejšie zaznievali ekonomické následky - predovšetkým oslabený priemysel, menšia schopnosť konkurovať, menej pracovných príležitostí, či nižšia životná úroveň a slabšie sociálne istoty. Ako mínus to spomenulo 28% respondentov v SR.

Občania ČR spomínali vo výpočte mínusov rozdelenia ČSFR ekonomické straty menej (5%). Za najväčšiu stratu považujú zmenšenie štátu - jeho územia a počtu obyvateľov. Odpovedalo tak 19% respondentov v ČR.

Po štyri percentá respondentov v oboch krajinách spomínajú aj oslabenie medzinárodného postavenia a prestíže štátov.

Druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách je strata spoločného štátu založeného na spolupatričnosti, spolupráci a vzájomnosti.

V SR to konštatovalo 14% a v ČR 16% respondentov výskumu. Spomínaná bola aj strata spoločnej kultúry a histórie (v SR 2% a v ČR 3%).

Česi pociťujú aj ľútosť nad stratou prírody a prírodných krás na Slovensku (10%). Slováci označili za negatívum i straty spôsobené nespravodlivým delením majetku (3%) a aj stratu spoločných štátnych symbolov (zástava, hymna, Praha ako hlavné mesto - 2%).

Približne tretina ľudí v oboch republikách nevedela uviesť žiadne straty z rozdelenia ČSFR (SR - 32%, ČR - 31%).

Vzťahy sa nezmenili

Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú podľa približne polovice ľudí rovnaké ako pred 20 rokmi. Na Slovensku takto odpovedalo 51% respondentov a v Česku 49%.

Za lepšie ich považuje štvrtina (26%) Čechov a pätina (20%) Slovákov a ako horšie ich vníma necelá pätina obyvateľov oboch štátov (v SR 19%, v ČR 17%).

Podobne sa obyvatelia SR a ČR zhodujú aj v názore, že Česko a Slovensko by mali mať bližšie vzťahy ako s ostatnými susednými krajinami, myslí si to 88% v SR a 84% v ČR.

Výraznejší rozdiel zaznamenal výskum medzi obyvateľmi SR a ČR v ovládaní jazyka druhého národa. Slováci češtine rozumejú lepšie, až 73% respondentov zo SR tvrdilo, že češtine porozumie bez problémov.

Na strane druhej slovenčine bez problémov porozumie 55% opýtaných ľudí z ČR. V oboch krajinách jazyku druhého národa najmenej rozumie najmladšia generácia.

Previazanosť oboch národov aj 20 rokov od rozdelenia ČSFR na samostatné republiky dokumentuje výsledok výskumu, podľa ktorého takmer dve tretiny respondentov v ČR aj v SR má priateľov alebo známych opačnej národnosti.

Zároveň z výsledkov výskumu na Slovensku vyplýva, že z obyvateľov SR má v rodine alebo širšom príbuzenstve v Česku niekoho kto študuje (21%), pochádza z ČR (31%), žije (44%) alebo pracuje v ČR (46%).

Rozdelenie ľudia schvaľujú

Kým v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bolo proti tomuto kroku až 66 percent Slovákov, v súčasnosti takmer rovnaké percento (65) obyvateľov Slovenska tento krok schvaľuje.

V Českej republike bol tento názorový posun oveľa menej výrazný. Väčšina vtedajších odporcov rozdelenia spoločného štátu zotrváva na svojom pôvodnom názore.

Prieskum však ukázal i to, že na oboch stranách rieky Moravy je prakticky rovnaký negatívny názor na to, že o rozhodnutí rozdeliť spoločný štát nerozhodlo referendum, v Čechách i na Slovensku tento názor zastáva približne 70 percent.

Zber dát vo výskume na Slovensku uskutočnila agentúra Focus od 7. do 11. novembra tohto roka a zber dát v Českej republike realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění od 5. do 12. novembra tohto roka na reprezentatívnych vzorkách obyvateľstva (SR - 1 013 respondentov a ČR - 1 212 respondentov).

Pri analýze postojov slovenskej verejnosti sa použili aj staršie výskumy Centra pre sociálnu analýzu a IVO.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. Alarica – new business project in market of shoes
  2. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  3. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  6. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  7. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  8. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  9. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  10. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 5 783
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 658
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 4 628
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 4 434
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 619
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 338
  7. Kam do tepla v januári? 2 436
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 200
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 078
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 193

Téma: Česká republika


Článok je zaradený aj do ďalších tém Prieskumy volebných preferencií

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Najväčší tender tretej Ficovej vlády sa blíži do finále

ŽSR chcú modernizovať úsek za Bratislavou za viac než 300 miliónov eur.

ŠPORT

Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Ronaldo je na konci svetovej päťdesiatky.

EKONOMIKA

Predaj Telekomu stále nedokončili, štátu chýba sto miliónov eur

Aj zvyšný 49-percentný balík akcií operátora v roku 2015 kúpil nemecký Deutsche Telekom.

DOMOV

Harabin má k prezidentskej petícii bližšie, ako priznáva

Harabin sa zneužitia svojich údajov nebojí.

Neprehliadnite tiež

V Maďarsku si uctili slovenských vojakov, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí

O život vtedy prišlo 41 vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany.

Spoplatnenie plastových tašiek nepomohlo, OĽaNO chce ľudí motivovať inak

Tri štvrtiny odpadu smerujú na skládky a plastové tašky sa predávajú ďalej.

V Hejciach si pripomenuli obete leteckého nešťastia

Od tragédie uplynulo dvanásť rokov. Nehodu prežil iba Martin Farkaš.

Slovenská komora zubných lekárov kritizuje systém eZdravie

Vstupné náklady zubných lekárov vzrástli pre hardvérové a softvérové vybavenie.