Agentúrne spravodajstvo sme doplnili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Vláda zvýšila učiteľom platy o päť percent deň po tom, čo odborári takúto ponuku odmietli ako nedostatočnú a ohlásili ďalšie protesty. Premiér Robert Fico sa už nechystá s učiteľmi o platoch rokovať.
Šéf odborárov Pavel Ondek postup vlády vo štvrtok podvečer nekomentoval. „Stanovisko dáme v piatok.“
Odbory však trvajú na štafetových protestoch v krajských mestách, ktoré sa začnú v utorok v Prešove a Žiline. V uliciach chcú bojovať za desaťpercentný rast platov.
Sklamanie učiteľov
„Nechápem, prečo sa vláda správa takto arogantne. Prečo si opäť nepozvala zástupcov odborov na rokovanie?“ vraví Peter Longauer, učiteľ zo žilinskej základnej školy.
„Ak si niekto myslí, že tu máte päť percent a celá kríza je zažehnaná, tak sa mýli,“ vraví aj šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň.
Vláda rozhodla, že učitelia základných a stredných škôl aj nepedagogickí zamestnanci majú od januára dostať päť percent navyše.
Ďalšie peniaze sľubuje cez zmenu delenia normatívov, ktorú tiež schválila. Samosprávam prikázala posunúť školám všetky peniaze, ktoré im štát na mzdy pošle. Doteraz mohli desať percent zo sumy použiť inak.
Podľa prepočtov ministerstva financií zmena zabezpečí učiteľom rast platov o zhruba ďalšie dve percentá.
Zo štátnej Správy o hospodárení škôl za rok 2011 však vyplýva, že mestá a župy dali školám už vlani 99 percent financií určených na mzdy.
„Neverím, že dostaneme toľko, koľko hovoria,“ povedala učiteľka základnej školy v Banskej Bystrici Elena Barcová.
OECD: Aj platy môžu za horšie výsledky škôl
Učitelia by mali mať o polovicu vyššie platy, aj ich nízke zárobky totiž zapríčiňujú úpadok školstva.
Vo svojej hodnotiacej správe to konštatuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Slovensko by podľa nej mohlo získať peniaze na učiteľské platy aj zoškrtaním zbytočných výdavkov.
OECD vypočítala, že „elimináciou neefektívnosti“ by vláda ušetrila prostriedky zodpovedajúce 0,4 percenta hrubého domáceho produktu.
Na odporúčané zvýšenie platov učiteľov o polovicu by pritom podľa OECD bolo treba pol percenta HDP.
Slabé platy podľa OECD prispievajú k úpadku škôl a nedokážu prilákať šikovných ľudí. Ako príklad uvádzajú, že zhruba polovica angličtinárov je u nás nekvalifikovaná.
SDKÚ našla mafiu
Poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý vo štvrtok vyčítal Smeru, že predložil pozmeňujúci návrh k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, ktorý aj päťpercentné zvýšenie platov podmienil tým, že sa odbory dohodnú so štátom.
„Vláda tlačí na učiteľov, že ak nevezmú, čo núka, dostanú nulu. Pripomína to praktiky mafie, a nie vlády.“
Minister školstva Dušan Čaplovič reagoval, že Beblavý si návrh zle interpretoval.
Smeru sa zastala aj Konfederácia odborových zväzov, ktorá učiteľom odporučila vládnu ponuku prijať.
Dve desaťročia problémov
Fico na tlačovej konferencii uviedol, že vláda vzhľadom na ekonomický vývoj nevie ani zaručiť, aby v rokoch 2014 až 2016 došlo každý rok k navýšeniu prídelu pre školstvo o 0,3 percenta HDP.
"Ak by sme v roku 2014 pristúpili k takému navýšeniu a potom aj v roku 2015, tak je to dohromady suma takmer 800 miliónov eur," zdôraznil.
Podľa Fica naše školstvo 20 rokov trpí problémami. „Áno, je pravda, že platy učiteľov na Slovensku sú nízke v porovnaní s inými krajinami a je pravda, že školstvo trpí rôznymi bolesťami,“ povedal.
V prvých troch kvartáloch roka bol podľa Ficových slov priemerný zárobok učiteľa v regionálnom školstve na Slovensku 840 eur. Odvolal sa na údaje štatistického úradu.
V roku 2013 plánujú obciam, mestám a samosprávnym krajom poslať v priemere na učiteľa 896 eur. „Ak k tomu prirátame 5-percentné zvýšenie tarifných platov, môžeme hovoriť o sume, ktorá bude na úrovni 930 eur,“ vyhlásil Fico.
Fico chce vážne zásahy
Školstvo podľa Fica nepotrebuje len inventúru, ale aj vážne zásahy. Preto je vláda pripravená ponúknuť fórum každému, kto má záujem seriózne hovoriť o budúcnosti školstva a zmien v ňom. „Musíme hovoriť o počte škôl, musíme hovoriť o počte učiteľov,“ dodal Fico.
Hovoriť sa má podľa neho o tom, či je únosné a zdravé, ak z posledného ročníka základných škôl vyjde 45-tisíc žiakov a majú k dispozícii 83-tisíc voľných miest na stredných školách. „To sú čísla, ktoré potvrdzujú, že systém je nezdravý a chorý,“ dodal.
Garantuje, že ak nájdu vnútorné rezervy v školstve, ktoré vzniknú robením poriadku v systéme, tak všetky takéto peniaze zostanú v školstve.
Môžu sa použiť na zlepšenie vybavenia škôl alebo lepšie odmeňovanie pedagogických pracovníkov.
Vláda sa podľa premiéra od dnešného dňa mieni venovať aj ďalším závažným témam, ktoré pred ňou stoja. „My sa veľmi radi stretneme s odborármi pri riešení zásadných problémov školstva,“ odpovedal premiér na otázku, či sa ešte stretne so školskými odborármi.
Osemročné gymnáziá dostanú menej
Vláda tiež schválila nariadenie, ktorým sa menia pravidlá normatívov pre osemročné gymnáziá.
Na žiaka prvého až štvrtého ročníka dostanú po novom peniaze ako na žiaka základnej školy.
V súčasnosti dostávajú osemročné gymnáziá rovnaké normatívy na žiaka ako stredné školy.
Proti návrhu sa pred časom vyslovil šéf Asociácie štátnych gymnázií Pavel Sadloň.
"Pokiaľ vrátime normatívy na žiakov osemročných gymnázií na úroveň žiakov základných škôl, tak poprieme pôvodnú podstatu týchto gymnázií. Vznikli, aby rozvíjali talent detí, ale takto stratia zmysel," domnieva sa Sadloň.
Znížením normatívov podľa neho dôjde nepriamo k potlačeniu týchto gymnázií.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
