BRATISLAVA. Po vyše dvoch rokoch od prísľubu exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH), že vznikne nariadenie vlády, ktoré zabezpečí lepšie sledovanie preležanín v nemocniciach s ním prichádza až jeho nástupkyňa Zuzana Zvolenská (Smer).
Posun je to však minimálny. V novom nariadení vlády o indikátoroch kvality, ktorému v piatok končí pripomienkové konanie, sa rozširuje len škála hodnotenia preležanín.
Kľúčový parameter výpočtu ich výskytu v nemocniciach zostáva nezmenený.
Existujú nemocnice, ktoré za celý rok nenahlásia zdravotným poisťovniam ani jednu preležaninu.
Ich lepšiemu vykazovaniu by mali napomôcť až ďalšie právne normy ministerstva, na ktorých vraj pracuje.
Nedokonalý indikátor
V novom nariadení ministerstvo navrhuje, aby nemocnice preležaniny, ale aj ostatných 45 indikátorov hodnotili presnejšie. Doteraz ich mohli posudzovať len tromi známkami. Po novom piatimi - od 0 po 4.
„Nula znamená najnižšiu úroveň hodnotenia, štvorka najvyššiu,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Okrem výskytu preležanín sa cez indikátory kvality sledujú aj úmrtnosť, reoperovanosť či spokojnosť pacienta.
Oproti indikátorom kvality z roku 2004, ktorých bolo 44 oproti navrhovaným 46, sa však ani v novom nariadení nezmenila definícia výpočtu výskytu preležanín.
Stále platí, že sa počíta ako pomer počtu pacientov s preležaninami, ktoré vznikli v nemocnici ku všetkým hospitalizovaným pacientom v nemocnici za jeden rok.
„Vládou nastavený parameter bude mať priaznivejšie výsledky pre veľké nemocnice, kde je mnoho chodiacich pacientov, u ktorých riziko vzniku dekubitu nie je žiadne,“ reaguje Ľubica Kočanová, zdravotná sestra a aktivistka za práva pacientov postihnutých preležaninami.
Nariadenie podľa nej znevýhodňuje špecializované geriatrické centrá a menšie nemocnice, kde sú prevažne ťažko postihnutí pacienti a bezvládni s vysokým rizikom vzniku dekubitu.
Tieto zariadenia budú mať podľa tohto výpočtu vždy horšie hodnotenie, „hoci prevenciu poskytujú možno kvalitnejšie ako veľké nemocnice.“ vysvetľuje.
Bez hodnotiacej stupnice
„Objektívny a porovnateľný tento parameter bude, ak sa indikátor kvality vyjadrí pomerom počtu pacientov s dekubitmi vzniknutými počas hospitalizácie ku všetkým pacientom s rizikom vzniku dekubitu za jeden rok,“ tvrdí Kočanová.
Ministerstvo tvrdí, že zo zdravotných zariadení nie je možné získať údaj o dekubitoch len v podskupine „nesebestačných“ pacientov, pretože takáto kategória nie je presne definovaná. Údaje zbierajú zdravotné poisťovne.
Zdravotná sestra nesúhlasí. Tvrdí, že nesebestační pacienti a tí, ktorým hrozí vznik preležanín, sa dajú presne identifikovať napr. pomocou tzv. Nortonovej stupnice. V rámci nej sa berie do úvahy vek pacienta, stav jeho kože, fyzický stav, stav vedomia, aktivita, pohyblivosť, inkontinencia a rizikové ochorenia.
Na základe posúdenia vznikne presné číslo, ktoré vyjadruje úroveň rizika vzniku preležaniny u pacienta.
Pacienta pri prijme posudzujú na riziko vzniku dekubitu sestry. Na Jednotke intenzívnej starostlivosti je to Bradenovej škála a u detí Glamorgan scale.
Ministerstvo ale súčasnú definíciu indikátora považuje za dostatočnú aj preto, že „náklady na zavedenie definície nesebestačného pacienta by prevýšili prínos z presnejšej definície.“
Tvrdí tiež, že by sa stratila možnosť medziročného porovnania poskytovateľov a oddelenia všeobecných nemocníc a špecializovaných a fakultných sa posudzujú oddelene.
Usmernenia sľubujú
Sčasti vylepšené indikátory kvality sú len čiastočným splnením Uhliarikovho prísľubu. Stále chýba metodický pokyn ministerstva, ktorý bude upravovať metodiku výpočtu výskytu preležanín a formu jeho prezentácie.
Chýba tiež usmernenie ministerstva, ktoré určí jednotný postup pri prevencii a ošetrovaní dekubitov. Na oboch sa podľa Čižmárikovej pracuje. Usmernenie má byť hotové v prvom polroku 2013.
Prieskumy o výskyte dekubitov sú zatiaľ len sporadické. Vlani ho robila v piatich nemocniciach WHO.
Jej expert pre bezpečnosť pacientov Peter Badura hovorí, že po vyhodnotení chorobopisov pacientov malo preležaniny vyše päť percent z nich.
Skorší výskum výskytu preležanín na geriatrických oddeleniach, ktorý robil hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre geriatriu Štefan Krajčík hovoril až o 68 - percentnom výskyte.
