Hoci pacientom s HIV dokážu lekári predlžovať život, s predsudkami sa stretávajú stále.
BRATISLAVA. „Prišiel som a povedal kód. Nejako dlhšie jej to trvalo nájsť. Nevrátila sa tá, ktorej som dal kód, ale iná. A videl som jej to na tvári. Hovorí mi: No, nedopadlo to tak, ako sme predpokladali.“
Týmito slovami opísal 23-ročný Andrej moment, ktorý mu navždy zmenil život. Zveril sa Ivete Chovancovej, ktorá o vyrovnávaní sa pacientov s touto diagnózou písala záverečnú prácu na katedre psychológie.
Andrejov život sa nezmenil len v tom, že až do smrti bude musieť navštevovať lekárov. Na rozdiel od pacientov, ktorí ochorejú napríklad na rakovinu, sa bude musieť oveľa viac ako na súcit okolia pripraviť na opovrhnutie.
„U nás sa HIV stále spája najmä s negatívne vnímanými javmi, ako sú promiskuita, nevera, sexbiznis, iná sexuálna orientácia či drogy.
Predsudky voči týmto skupinám sa automaticky prenášajú aj na ľudí s touto diagnózou,“ upozorňuje Chovancová.
„Pritom napríklad promiskuita nie je spôsob, ako človek dostane HIV. Spôsob je, že niekedy nepoužije kondóm pri sexe.“
HIV nie je o drogách
Štatistiky
Slovensko a HIV
od roku 1985 do novembra 2012 u nás diagnostikovali 552 prípadov infekcie HIV,
123 z nich boli cudzinci,
medzi našimi občanmi išlo o 368 mužov a 61 žien,
u 64 ľudí prešla HIV infekcia do štádia AIDS,
48 ľudí s HIV u nás zomrelo
Nepravdivé sú podľa Chovancovej aj mýty, že HIV je choroba užívateľov drog.
Aktivisti z Odysea pracujú práve s nimi, ročne vymenia vyše stotisíc použitých striekačiek za nové.
Riaditeľ Národného monitorovacieho centra pre drogy Imrich Šteliar súhlasí, že u nás sa aj vďaka pomoci aktivistov podarilo epidémii HIV medzi drogovo závislými zabrániť.
„Medzi injekčnými užívateľmi drog je počet infikovaných vírusom HIV menej ako 0,1 percenta,“ hovorí.
Ojedinelý spôsob nákazy je to zatiaľ aj medzi pozitívnymi. Zo 460 ľudí, ktorým u nás medzi rokmi 1985 a 2010 diagnostikovali HIV, užívali injekčne drogy iba deviati.
Neochotní zubári
Okrem strachu zo straty práce, rodiny či partnera sa ľudia s HIV musia vyrovnať aj s diskrimináciou v zdravotníctve.
„V novembri sme zháňali zubára pre klienta v Poprade a päť zo siedmich lekárov nás ihneď odmietlo,“ hovorí Chovancová.
Podobné skúsenosti majú aj ženy s gynekológmi. Ako dôvod lekári najčastejšie udávajú, že nemajú na vyšetrenie pacientov špeciálne vybavenie.
Odborník na prevenciu HIV a lekár Ján Mikas tvrdí, že žiadne špeciálne vybavenie nepotrebujú. Podľa našej legislatívy by mal každý lekár s biologickým materiálom pracovať tak, akoby bol infikovaný.
„Máme aj podstatne infekčnejšie ochorenia, ako napríklad hepatitídu typu B.“
Ak by však pacient diagnózu zatajil, hrozí mu väzenie. Po jej potvrdení musí u nás každý podpísať vyhlásenie, ktoré môže voči nemu slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.
„Je to staré usmernenie, ktoré doteraz platí. Ja by som na ňom netrval, dôležitejšie je poskytnúť pacientovi všetky informácie o možných rizikách, aby sa mohol správať zodpovedne,“ hovorí Mikas.
Realita je zatiaľ iná. „Neviem sa dokopať k lekárovi, pretože mám z toho stres, nervy a nechcem vidieť reakciu toho človeka na to, že som HIV pozitívny,“ opisuje svoje pocity Andrej.
Téma Ivety Chovancovej
IVETA CHOVANCOVÁ vedie združenie Odyseus, ktoré pomáha drogovo závislým, ľuďom v sexbiznise a HIV pozitívnym.
Neinformujú médiá o HIV dostatočne?
„Problematika HIV je na okraji záujmu v médiách aj v zdravotníctve. To má vážne následky na život ľudí s touto diagnózou. Musia sa skrývať pred predsudkami a nenávisťou.“
Nezodpovedá to nízkemu počtu nakazených?
„Aj niektoré krajiny, kde teraz bojujú s epidémiou, mali nízky výskyt ochorenia. Mladí ľudia majú o rizikách málo vedomostí a ak nebudeme prevencii venovať väčšiu pozornosť, epidémia sa rozvinie aj u nás.“
V čom spočíva riziko?
„Podľa prieskumu, ktorý sme robili na festivaloch medzi mladými, nepoužíva pri sexuálnom styku pravidelne kondóm viac ako polovica. Vedomostný test o sexuálne prenosných chorobách dokázali správne zodpovedať iba 3 z 977.“
Sú oficiálne počty o nakazených reálne?
„V USA sa odhaduje, že až 60 percent mladých o svojom HIV nevie. Predpokladáme, že aj u nás treba k číslu pridať jednu nulu.“

Beata
Balogová
