Bratislava 15. septembra (TASR) - Vládny kabinet Mikuláša Dzurindu by mal v stredu, na poslednom rokovaní pred parlamentnými voľbami, definitívne doriešiť otázku odškodnenia židovských obetí holokaustu na Slovensku.
Rokovanie o návrhu na odškodnenie bolo pritom viackrát prerušené, naposledy pred dvoma týždňami. Vicepremiér Pál Csáky vtedy vyhlásil, že vláda de facto rozhodla o návrhu na odškodnenie, zostali však dva technické problémy, ktoré je potrebné vyriešiť.
Išlo o spresnenie spôsobu, akým vláda otvorí zvláštny účet v Národnej banke Slovenska (NBS), na ktorý Ministerstvo financií SR vloží 850 miliónov korún na krytie odškodnenia. Tento problém sa podarilo vyriešiť na rokovaní Csákyho s ministrom financií SR Františkom Hajnovičom.
Suma 850 miliónov korún predstavuje 10 percent z celkového zhabaného židovského majetku do štátnych fondov počas II. svetovej vojny. Účet v NBS bude otvorený na obdobie 10 rokov a z výnosov základnej istiny vo výške 60 až 65 miliónov korún ročne sa budú financovať sociálne, vzdelávacie a kultúrne projekty ÚZŽNO, ktorý vláda považuje za oficiálneho reprezentanta židovskej komunity na Slovensku.
Druhý technický problém predstavovalo doriešenie textu zmluvy medzi vládou a ÚZŽNO. Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský totiž navrhol, aby text dohody pamätal na to, že vláda a parlament sa ešte v roku 1990 verbálne ospravedlnili za holokaust. Prepracované znenie dohody už obsahuje takéto ustanovenie.
Dzurindov kabinet sa ešte v auguste 2001 rozhodol preskúmať možnosť čiastkového odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR a na tento účel vytvoril miešanú komisiu pod vedením vicepremiéra Csákyho. V procese ďalších rokovaní so zástupcami ÚZŽNO a zahraničných židovských organizácií vznikla myšlienka podpísať dohodu o vyrovnaní odškodnenia medzi vládou SR a ÚZŽNO.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov.
Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za majetkovú ujmu.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v prevažnej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
