Ak nezamestnaní cestujú na pracovný pohovor, majú nárok na preplatenie časti cestovného. Byrokratický zákon im však hádže polená pod nohy.
Dvadsaťštyriročná Monika Balogová žije v obci Víťaz s dvetisíc obyvateľmi. Tá je vzdialená šestnásť kilometrov od Margecian a necelých tridsať od Prešova. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, a keďže nezamestnanosť v jej rodisku atakuje rekordy, uvažuje o práci v hlavnom meste.
Aby ju však niekde prijali, musí absolvovať výberové konania. Cesta z domu do Bratislavy a späť meria viac ako 800 kilometrov. Verejná doprava stojí nemalé peniaze, a ak je takých pohovorov viac, náklady stúpajú. Len jedna cesta tam a späť vyjde na takmer 40 eur.
Na pohovor len verejnou dopravou
Logicky teda chcela využiť to, čo oficiálne ponúka slovenská legislatíva – možnosť nechať si časť cestovných nákladov preplatiť. Vyplácanie tejto kompenzácie majú v kompetencii úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, v tomto konkrétnom prípade pobočka v Prešove. Hoci Monika o preplatenie požiadala viackrát, ani raz neuspela.
Dátumy ciest do Bratislavy a späť sa totiž nezhodovali s dátumami pracovných pohovorov vo firmách, navyše nevyužívala výhradne verejnú hromadnú dopravu. Mala síce potvrdenie z firiem, v ktorých absolvovala pohovory, to však nestačilo. V čom nastal problém?
Napríklad v tom, že miesto ich konania je od jej bydliska príliš vzdialené. Platí totiž, že spoje verejnej hromadnej dopravy z mnohých, a nielen zapadnutých, lokalít Slovenska do Bratislavy sú mimoriadne komplikované. V praxi sa preto stáva, že uchádzač o zamestnanie nezačína cestu verejnou dopravou, ale ho napríklad rodičia či známi privezú z dediny do mesta na rýchlik. A pri ceste späť ho pri ňom zase čakajú.
Dôvody sú jednoduché – nezamestnaný tak nemusí na jednej trase opakovane prestupovať, a šetrí tým aj čas. Presne to je prípad Moniky. „Ak by chcela striktne dodržať literu zákona, musela by jej cesta vyzerať nasledovne – z obce Víťaz autobusom do Richnavy, z nej osobným vlakom do Margecian, odtiaľ rýchlikom do Bratislavy a v nej mestskou hromadnou dopravou na miesto stretnutia. Komplikované, ale tak to žiadajú byrokratickí úradníci. Miesto toho som ju odviezol rovno do Margecian na rýchlik,“ vysvetľuje jej otec Ján Baloga.
Podobne viackrát cestovala aj späť, a tak ju otec raz vyzdvihol v Spišskej Novej Vsi, inokedy v Margecanoch. „Vlak mal príchod v noci. To mala sama čakať na ďalšie spoje, ktorými sa dostane do dediny?,“ hnevá sa. Dodáva, že dcéra si náklady na súkromné auto vôbec neuplatňovala, išlo jej výhradne o rýchlik. To všetko je však len časť problému.
Nevyspatý a dokrčený?
Ďalšia spočíva v tom, že na pohovory opakovane cestovala deň vopred, prípadne sa domov vracala o deň neskôr. Aj na to boli podľa otca rozumné dôvody. „Ak má niekto stretnutie až poobede, a reálne mu hrozí, že domov sa vráti niekedy o polnoci, radšej prespí u známych v Bratislave, a naspäť cestuje na druhý deň. Podobné je to v prípadoch, keď sa pohovor koná doobeda – lepšie je pricestovať deň vopred, niekde prespať a na stretnutie ísť oddýchnutý, nedokrčený a vyspatý. Je to aj zodpovedné.“ Výsledkom však je, že cestovné doklady majú iné dátumy než tie, čo sú na potvrdeniach z pohovorov, a úradníci to neposúdia ako „bezprostrednú cestu na výberové konanie a späť“.
Zamestnankyňa prešovského úradu zamietla preplatenie cestovných nákladov z dôvodu, že Balogová na cestu z obce Víťaz do Bratislavy a späť nepoužila výhradne verejnú dopravu. Argumentovala tým, že „cestovné výdavky, ktoré nie sú z miesta trvalého bydliska alebo z miesta prechodného pobytu, možno akceptovať len v prípade, ak z tých miest neexistuje žiadne spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami.“ Podľa Balogu mala výhrady aj k cestovaniu deň pred výberovým konaním či deň po ňom.
Nepomohlo ani odvolanie, byrokratický prístup preto otec označuje „za vrcholný blud. Veď ak niekto časť cesty prejde na vlastné náklady, úrad vlastne ušetrí. Nejde o peniaze, ale o princíp, že dcéra dostala po škole ako uvítanie do života rovno kopačku. Nech sa nikto nehnevá, ale na pohovory predsa nemôže chodiť ako štvanec.“ Negatívnu skúsenosť Baloga opísal aj na svojom blogu, kde to celé označil za úradnícku zvrhlosť.
Individuálne či podľa zákona?
Prešovský úrad práce spadá pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ten zase pod rezort práce. Ministrov hovorca Michal Stuška otázky napriek urgencii dva týždne ignoroval.
Svetlana Derevjaníková zo sekcie služieb zamestnanosti ÚPSVaR sa priamej odpovedi vyhla tiež, odcitovala len ustanovenia zákona. Dodala však, že ich úrad iniciatívne rokuje s ministerstvom o „pripravovanej novelizácii zákona i v tomto smere. Do účinnosti novely však všetky úrady práce, sociálnych vecí a rodiny opätovne metodicky usmerníme tak, aby podobné prípady posudzovali individuálne a brali ohľad aj na regionálne podmienky.“
Derevjaníková teda nepriamo naznačila, že možnosť preplatenia časti cestovného existuje aj v takýchto prípadoch. Názor prešovského úradu práce, ktorý o nepreplatení cestovného Balogovej rozhodol, to však nezmení, tamojšia vedúca kancelárie riaditeľa Štefánia Kacianová sa odvolala na platné predpisy.
Individuálne posudzovanie a ohľad na regionálne podmienky neprichádzajú do úvahy ani podľa exriaditeľky ÚPSVaR Idy Želinskej. „Žiadne interné pokyny ani metodické usmernenia nemôžu zmeniť to, čo hovorí zákon, hoci blbý. Dotyčná, žiaľ, zrejme doplatila na zlú legislatívu, lebo niektoré jej ustanovenia neberú do úvahy logiku a skutočnú prax. Treba preto zmeniť zákon.“
Fakty
- Cestovnými výdavkami súvisiacimi s absolvovaním vstupného pohovoru u zamestnávateľa sa rozumie cestovné hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta konania vstupného pohovoru a späť.
- Uchádzačovi o zamestnanie sa uhrádzajú cestovné výdavky iba v prípade, ak prevyšujú sumu 3,32 eur.Náhrada sa poskytuje vo výške 70 percent z preukázaných cestovných výdavkov, najviac v sume 26,56 eur v úhrne za všetky cesty uskutočnené v kalendárnom mesiaci.
- Uchádzač o zamestnanie si môže uplatniť náhradu časti cestovných výdavkov aj viackrát do mesiaca, avšak vždy v úhrne maximálne 26,56 eur.
- Náhrada časti cestovných výdavkov sa poskytuje na základe písomnej žiadosti, ktorej súčasťou je pozvánka, potvrdenie o účasti na pohovore a cestovné lístky z hromadných dopravných prostriedkov.
- Písomnú žiadosť o náhradu treba predložiť najneskôr do desiatich pracovných dní po ukončení mesiaca, v ktorom vznikol nárok na poskytnutie príspevku.
zdroj: ÚPSVaR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
