BRATISLAVA. Väzeň Jozef odhalil dieru v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Spoza mreží požiadal o dávku. Úradníci ho opakovane odmietali a nič nedostal.
Chybu v zákone dosiaľ nepripúšťajú, no ministerstvo práce pripravilo od nového roka zmenu.
Po novom na dávku v hmotnej núdzi však už nebudú mať nárok nielen väzni, ale ani členovia „komunity, reholí, spoločností alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou“.
Teda napríklad aj klienti resocializačných zariadení, ktorí sa liečia z drogovej závislosti. „Takýto klient nárok na dávku mať nebude,“ potvrdil hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Majú kde žiť
Ministerstvo vysvetľuje zmenu tým, že odstraňuje „interpretačnú nejasnosť“.
Prihliadalo vraj aj na to, že tieto skupiny ľudí majú zabezpečené základné životné podmienky z iných zdrojov. Majú strechu nad hlavou a dostávajú aj jedlo.
Občianske združenie Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom sa stará o 145 ľudí bez domova a závislých. Čiastočne za pobyt platia, na jedlo si musia zarobiť. Každodenne pracujú okolo útulku alebo na hospodárstve.
„Ak to je naozaj pravda, tak zhruba sto našich ľudí sa ocitne vo väzení, nebudú schopní inak prežiť,“ hovorí kňaz a štatutár Vladimír Maslák. Novela ho zaskočila, o novinke nevedel.
Resocializačné zariadenia podobné tomu v Kláštore pod Znievom fungujú tak, že klienti z dávky platia ubytovanie. V Dobrom pastierovi je to zhruba polovica zo 62,50 eura, ktoré dostanú od štátu.
Zvyšná polovica ide väčšinou späť štátu, či už exekútorovi, alebo na zanedbané výživné. Mnohí z týchto ľudí už boli v minulosti odsúdení.
Len vďaka dobrému slovu a záruke Masláka ich neposlali za mreže. Ak na dávku stratia nárok, zrejme sa do cely vrátia.
„Ak si štát myslí, že živiť ľudí vo väzniciach je lacnejšie, ako im dať dávku, tak nech sa páči. Potom nech začnú stavať väznice,“ hovorí.
Novelu kritizuje aj bývalá šéfka bratislavského úradu práce Ida Želinská. „Štát v základnom sociálnom zákone, ktorý by mal garantovať istotu všetkým, povedal, že teba považujeme za iného občana,“ hovorí.
Peniaze nemajú
Želinská pripomenula, že hmotná núdza je stav, keď príjem nedosahuje životné minimum a nevie si ho zvýšiť.
„Štát radšej rozhodne mocensky, ako keby mal rozhodnúť spravodlivo a nastaviť pravidlá pre všetkých rovnako a pýtať sa priamo v posudzovacom procese, akým spôsobom je možné nielen hmotnú núdzu priznať, ale aj odňať,“ hovorí Želinská.
Až súd mu dal za pravdu
V cele si naštudoval zákon. Mal pravdu, úradníci sa zmýlili, rozhodol po rokoch súd.
BRATISLAVA. Vytrvalo si išiel za tým, čo si všimol ešte vo väzení a bratislavský Krajský súd mu dal napokon za pravdu – v tom čase už bol Jozef z Bratislavy na slobode.
Dlhý príbeh sa začal pred štyrmi rokmi, keď si za mrežami preštudoval zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Zistil, že na dávku má nárok, tak o ňu požiadal. Úrad práce aj ústredie, ktoré úradom šefuje, jeho žiadosť zamietli.
Odpísali mu, že za občana v hmotnej núdzi ho nepovažujú, lebo vo väzení mal zabezpečené ubytovanie, teplé jedlo raz denne aj oblečenie.
Paragraf o tom, že za stav hmotnej núdze sa považuje aj to, keď „príjem občana nedosahuje životné minimum“, si nevšimli.
Vôbec neriešili, že Jozef za mrežami pracoval, pričom časť príjmu mu strhávali za „pobyt“ vo väzení.
Jozef je už na slobode a na úrade práce sa po voľbách 2010 vymenilo vedenie. Vtedy nová šéfka bratislavského úradu Ida Želinská mu dala za pravdu, rozhodnutie predchodcov však už zmeniť nemohla.
Konať preto začala bratislavská krajská prokurátorka a podala proti rozhodnutiam úradov protest. Potvrdila, že keď neriešili Jozefov príjem, porušili zákon.
Úradníci si však protest prokuratúry nevšímali, rovnako ani väzňovu žiadosť o dávku.
Satisfakcie sa dočkal až pred mesiacom na bratislavskom krajskom súde. Neznamená to, že dávku dostane. Môže žiadať odškodnenie.
Veronika Prušová
