Väčšina samospráv stále nespĺňa štandardy otvorenosti ani spolovice.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským textom.
BRATISLAVA. Najtransparentnejším mestom zostáva Šaľa, pred Martinom a Rožňavou.
Transparency International Slovensko zverejnilo druhé hodnotenie otvorenosti sto najväčších samospráv. Žije v nich 2,7 milióna obyvateľov a hospodária s 3,5 miliardami eur.
Organizácia porovnávala prístup samospráv v oblastiach ako zverejňovanie informácií, nakladanie s majetkom, podmienky verejných obstarávaní, výberových konaní či prideľovania bytov.
Mierne zlepšenie
„Samosprávy dosiahli priemerné skóre 49 bodov zo sto,“ hovorí šéf Transparency Gabriel Šípoš. Oproti hodnoteniu spred komunálnych volieb 2010 sa tak otvorenosť v polovici volebného obdobia posilnila o deväť bodov.
„Časť pokroku je vďaka centrálnej vláde, ktorá presadila povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr i elektronické aukcie, čo v roku 2010 robilo len pár samospráv,“ vraví Šípoš.
Za zlepšením je však podľa neho aj prístup časti komunálnych politikov, pre ktorých sa stal boj s korupciou dôležitou časťou volebného programu.
Transparency však upozorňuje, že väčšina samospráv stále nedosiahla ani polovicu bodov a majú veľký priestor na zlepšenie.
Najväčšie slabiny odhalili pri verejných súťažiach a výberových konaniach. Zo sto samospráv nemá na webe informácie o tom, ako dopadli ich súťaže, až 81.
O prijímaní zamestnancov, čo v čase krízy vnímajú ľudia obzvlášť citlivo, zverejňuje všetko iba päť samospráv.
Skúša pohľad občana
„Pointa je pozrieť sa na to z druhej strany, keby som nebol starosta alebo poslanec, ale bežný občan, aké veci by som chcel vedieť a čo by som hľadal,“ hovorí viceprimátor Šale Jozef Mečiar (Nova).
Najväčším skokanom sa stala najväčšia slovenská obec Smižany v okrese Spišská Nová Ves, ktorá má takmer deväťtisíc obyvateľov.
Z predposlednej priečky v tohtoročnom hodnotení sa posunula na šieste miesto.
„V roku 2010 sme na internete nemali ani elektronickú úradnú tabuľu, dnes zverejňujeme všetky materiály na internete, z mestského zastupiteľstva vysielame aj priame prenosy,“ hovorí starosta Michal Kotrady (nezávislý).
Najmenej otvorené samosprávy sú podľa prieskumu Bytča a Vranov nad Topľou, ktoré získali iba 29 percent.
„Patria medzi desiatku samospráv, ktoré na infožiadosti ani len neodpovedali, čo je v informovaní občanov úplný základ,“ povedal Šípoš.
Otvorenosť nie je o peniazoch
Šéf Transparency International GABRIEL ŠÍPOŠ dáva za príklad dedinu na východe.
V čom sú samosprávy transparentnejšie?
„Oproti situácii spred dvoch rokov sa oveľa viac informácií zverejňuje, čo súvisí najmä s povinným zverejňovaním zmlúv a faktúr, ktoré presadila bývalá vláda. Elektronické aukcie robilo do desať obcí, dnes to musia robiť všetci.“
Pričinili sa aj komunálni politici?
„Väčšia aktivita je badateľná, na internete je oveľa viac materiálov, ktoré idú do zastupiteľstiev a komisií, pribúdajú zoznamy pridelených bytov a grantov. Trojnásobne pribudlo samospráv, ktoré robia videozáznamy zo zastupiteľstiev. O polovicu stúpol počet obcí, ktoré majú etické kódexy, no je ich stále menej ako polovica.“
V čom sú slabiny?
„Najmä pri výberových konaniach a pri predaji a prenájme majetkov. V deviatich z desiatich najväčších samospráv sa nedozviete, aké súťaže robili, kto sa na nich zúčastnil a aké ponúkli ceny.“
Čím si vysvetľujete veľký skok obce Smižany?
„Zväčša platí, že čím je samospráva väčšia, tým je väčší tlak na otvorenosť od obyvateľov i médií. Smižany sú príklad, že aj dedina na východe môže za dva roky urobiť pre transparentnosť veľa. Vidno, že to až tak nezávisí od rozpočtov, ako často tvrdia, ale najmä od snahy primátora, zastupiteľstva a úradníkov.“
Beata
Balogová
