BRATISLAVA. „Zapojil som sa do štrajku, preto som prišiel o prácu,“ tvrdí Tomáš Maretta, ktorý učil hru na klarinete, zobcovej flaute a saxofóne na Základnej umeleckej škole Jána Albrechta v Bratislave.
Keď 26. novembra odštartoval celoslovenský štrajk škôl, demonštroval za lepšie školstvo v Bratislave so stovkami učiteľov.
„Na druhý deň mi oznámili, že môj pracovný pomer bude ukončený,“ vraví Maretta. K 1. decembru. Keďže výpoveď prišla nečakane, pripisuje ju štrajku.
„Od nástupu mi pani riaditeľka nič nevyčítala, neviem ani o tom, že by na mňa boli sťažnosti. Skôr bola rada, že som rozbehol školskú kapelu, ktorá predtým nefungovala.“
Odvoláva sa na zákon
Riaditeľka školy Lucia Celecová odmieta, že pri prepustení Marettu zavážila jeho účasť na štrajku. Tvrdí, že konala v súlade so Zákonníkom práce.
Na otázku, či sa na učiteľa sťažovali žiaci, alebo rodičia, reagovala, že mohla ukončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu. Maretta bol ako nový učiteľ v skúšobnej lehote, keď zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť bez udania dôvodu.
Zo školy sa zapojili do štrajku iba Maretta a jeden kolega, ktorý na nej pôsobí už roky. Ten v škole zostáva.
Pár dní pred štrajkom pritom nadpolovičná väčšina z 50 zamestnancov školy rozhodla, že doň pôjdu. Napokon z protestu nič nebolo a škola 26. novembra učila.
Maretta hovorí, že riaditeľka Celecová po odsúhlasení štrajku oslovovala učiteľov, že účasť na štrajku nie je vhodná, lebo na rozdiel od štátnych základných a stredných škôl sa na ZUŠ platí školné a rodičia by mohli byť pobúrení. Školné je od 80 takmer do 200 eur za rok.
Celecová odmieta, že by pedagógov od štrajku odhovárala. Ako si vysvetliť odvolanie štrajku? „Učitelia sa tak rozhodli,“ napísala.
Štrajk si rozmysleli
Šéf odborov na škole František Vizvári vraví, že učitelia od štrajku odskočili pre peniaze. Pri schvaľovaní si totiž mysleli, že im mzdu, na ktorú počas štrajkovania nemajú nárok, bude možné nahradiť.
„Keď médiá informovali, že mzdu nebude možné vrátiť cez odmeny, rozhodli sa neštrajkovať. Mnohí by nemali ani na nájomné,“ podotkol Vizvári. Prípad Marettu nekomentoval.
Proti tomu, aby štrajkujúci získali stratené peniaze cez odmeny, bol aj minister školstva Dušan Čaplovič. S premiérom Robertom Ficom vyhlasoval, že štrajk rešpektuje, lebo ide o ústavné právo ľudí a nik by nemal byť trestaný, ak sa doň zapojí.
Podľa odhadov vedenia školských odborov štrajkovalo takmer stotisíc ľudí.
