Ústavný súd ukázal dôvody, pre ktoré dovolil prezidentovi odmietnuť zvoleného prokurátora.
BRATISLAVA. Ak prezident odmietne vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, nemal by už ďalej pôsobiť ani ako radový prokurátor.
Takýto absurdný záver vyplýva podľa ústavnej sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým prezidentovi umožnili nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora.
Ústavný súd
Čo riešili
Smer a Ladislav Tichý namietali, že voľba sa nemohla zmeniť na verejnú. Neuspeli. Dobroslav Trnka vravel, že v 2010 nebola dodržaná tajnosť voľby. Uspel. So sťažnosťou na novú voľbu nepochodil, opozícia žiadala výklad ústavy o vymenovaní kandidáta, Čentéš namieta nečinnosť.
Prokurátorom nesmie byť človek, ktorý „nechráni dôstojnosť funkcie“.
Podstata verdiktu bola známa už dávnejšie, teraz súd zverejnil aj jeho odôvodnenie.
Gajdošíková patrí k štyrom sudcom, ktorí s ním nesúhlasia a pripojili k nemu odlišné stanoviská.
Prezident Ivan Gašparovič môže podľa rozhodnutia odmietnuť zvoleného kandidáta pre „závažné skutočnosti“, ktorými by mohol znevážiť funkciu.
Ak to v prípade Čentéša spraví, ako sa očakáva, tak podľa Gajdošíkovej bude „prinajmenšom spochybniteľné“ jeho ďalšie pôsobenie ako prokurátora, pretože už pri nástupe na prokuratúru skladal sľub, v ktorom sa zaviazal „chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora“.
Gajdošíková preto vraví, že prezident mal mať právo posudzovať iba to, či Čentéš spĺňa zákonné podmienky.
Trnkove prehrešky„Za štrnásť rokov na Generálnej prokuratúre som nespáchal žiadny trestný čin, nedopustil som sa ani disciplinárneho previnenia, nemám prečo odchádzať,“ vraví Čentéš, ktorý nevidí ani dôvody na svoje nevymenovanie.
Bývalý šéf prokuratúry Dobroslav Trnka, ktorý s Čentéšom súperil o funkciu, sa nemusí o miesto prokurátora zatiaľ obávať.
Disciplinárne ho nebudú stíhať za napomáhanie podvodu v kauze Glance House.
V minulosti nebol postihovaný ani za výroky o „trtošení“ a „pregrciavaní“ politikov.
Nie iba na prezentáciuV trinásťčlennom pléne Ústavného súdu vznikol spor, či priznať prezidentovi právo zastaviť Čentéša. Okrem Gajdošíkovej boli proti Ladislav Orosz, Ján Luby a Lájos Mészáros.
Väčšina však rozhodla, že Gašparovič môže Čentéšovi povedať nie. Podľa zverejneného odôvodnenia prezident neplní len reprezentatívnu funkciu, ale aj rozhoduje podľa „vlastného uváženia“.
Gašparovič sa má podľa súdu zaoberať aj tým, či Čentéš zaručí nestrannosť prokuratúry.
Prezident ho hneď po zvolení 17. júna 2011 spochybňoval slovami, že „nikto nemôže povedať, že nebude rozhodovať v záujme niektorej z politických strán“.
Či Čentéša vymenuje, ani vo štvrtok neprezradil. Zopakoval, že si počká na posúdenie Čentéšovej sťažnosti, ktorý na Ústavnom súde namieta jeho nečinnosť.
Macejková chce silného prezidentaPredsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková pripojila k rozsudku aj vlastné stanovisko. Podľa nej na odmietnutie Čentéša stačí, ak mu prezident neverí.
„Kritériom na jeho rozhodnutie môže byť i (ne)existencia osobnej dôvery,“ napísala v doplnení odôvodnenia, ktoré nie je právne záväzné, ale prezident sa naň môže odvolať pri zdôvodňovaní rozhodnutia. Prečo doplnenie publikovala, šéfka súdu nevysvetlila.
Čentéš jej názor nekomentoval.
Na Slovensku podľa Macejkovej máme „silného prezidenta“, čo treba akceptovať.
Sudcovia Luby a Orosz v odlišnom stanovisku naopak tvrdia, že máme parlamentnú formu vlády a prezident by nemal mať právomoc odmietnuť Čentéša.
Macejková píše iné, než na čom sa sudcovia dohodli, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Beata
Balogová
