V roku 2013 môžu mať niektoré časti Slovenska problém s vodou. Väčšina zrážok, ktoré tento rok padli, sa v teple vyparila.
BRATISLAVA. Slovensko prežilo jeden z najsuchších rokov od roku 1931. Už tento rok majú niektoré oblasti problém s dostatkom vody a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) varuje, že v roku 2013 to môže byť ešte horšie.
„Rok 2012 radíme medzi päť najsuchších rokov od roku 1931,“ hovorí Jana Poórová, šéfka divízie Hydrologickej služby SHMÚ.
Sucho trvá už od roku 2011, odkedy málo prší. Málo zrážok vlani padlo najmä na jeseň a v zime. Na jar tohto roku zase z roztápajúceho sa snehu neodtieklo toľko vody, ako hydrológovia predpokladali.
Väčšina zrážok v roku 2012 spadla v období vysokých teplôt, a tak sa väčšia časť z nich aj rýchlo vyparila.
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Riziko stále trvá
„Ak sa situácia nezmení, v roku 2013 môžeme očakávať problémy aj so zásobovaním vodou,“ hovorila Poórová už v septembri.
Jeseň na jej varovaní nič nezmenila. „Platí to,“ potvrdila vo štvrtok svoje vyjadrenie. „V každom prípade by sme potrebovali, aby zrážkové obdobie trvalo dlhšie.“
O nedostatku vody hovoria aj vodohospodári.
Zábery Domaše aj iných veľkých vodných nádrží už takmer rok ukazujú vysušené brehy a namiesto hladiny veľké mláky.
„Tento rok bol mimoriadne veľký vlahový deficit,“ potvrdzuje hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
Vodohospodári sa nádejajú, že vodné nádrže na jar naplní roztápajúci sa sneh.
Poórová však hovorí, že sa na to veľmi spoliehať nedá a je len veľmi ťažké odhadnúť, do akej miery môže sneh situáciu zlepšiť.
Slabé rieky
Nedostatok zrážok ukazujú aj čoraz menšie a slabšie rieky. V povodí riek Ipeľ a Bodva, ktoré tečú juhom stredného a východného Slovenska, sa priemerný ročný prietok pohyboval len od 20 do 30 percent dlhodobého priemeru.
Nízke prietoky zaznamenávajú aj v povodí riek Slaná a Hornád na východe.
Výrazne klesli aj hladiny podzemných vôd. Najviac, od tridsať do 120 centimetrov, zaznamenali hydrológovia v povodí stredného Váhu, Oravy a Kysuce, Ipľa, horného a stredného Hrona a hornej časti povodia Hornádu.
„Najhoršia situácia bola v septembri,“ vysvetľuje Poórová. „Jej čiastočné zlepšenie spôsobili októbrové zrážky, ale na základe aktuálnych meraní ku koncu novembra sa namerané hodnoty opäť blížili k dlhodobým minimám.“

Beata
Balogová
