SME

Chceli sme nahlásiť týrané dieťa. Ako reagovali úrady?

Pri ohrození dieťaťa je dôležitý každý deň. Niektoré sociálky to netrápi, iné sa správajú príkladne.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTOLIA)

V roku 2009 za dva týždne v osade v Nižných Kapustníkoch zomreli štyri deti. Jedno zamrzlo, iné obhrýzli potkany, dve uhoreli. Košická sociálka sa rozhýbala až potom.

Dva roky predtým v chatrči v Drienovci zomrelo päťmesačné dievčatko na podvýživu.

Nedávno verejnosť pobúrila smrť Lucky, ktorú v Bratislave už pred rokmi utýral a v byte ukrýval otčim. Hoci ľudia sociálku upozorňovali, nik nezakročil.

Poučili sa?

Keďže z pohľadu týraného dieťaťa je dôležitý každý deň, testovali sme, ako rýchlo reaguje 15 náhodne vybraných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny – v Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, Bratislave, Dunajskej Strede, Humennom, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Nitre, Malackách, Piešťanoch, Partizánskom, Topoľčanoch, Žiline, Bardejove a Prievidzi. Chceli sme vedieť, či sa poučili. Pridali sme aj úrad ombudsmana.

SkryťVypnúť reklamu

V noci z nedele na pondelok sme pod fiktívnym menom na verejné e-maily poslali žiadosť o radu, ako a kde nahlásiť týranie chlapca opitým otcom. Správu sme zámerne obohatili o množstvo gramatických a štylistických chýb. Potom sme sledovali, aké odpovede prídu, a ako dlho to bude trvať.

Sociálky z Nitry a Topoľčian sa ozvali ráno už pred začiatkom pracovnej doby. Niektoré nás dokonca viackrát urgovali. „V záujme dieťaťa by bolo dobré, keby ste sa ozvali, o anonymitu sa nemusíte obávať,” písala Lívia Vontszemüová z úradu v Dunajskej Strede po zistení, že sme jej do druhého dňa neodpovedali.

Problém nedal spať ani Nitre. „Žiadame o urýchlené doplnenie informácií, najmä údajov o rodine – meno dieťaťa, presné bydlisko, ale aj iné vám známe skutočnosti, ako je škola, ktorú dieťa navštevuje, či jeho vek. Urgujeme vás z dôvodu nutnosti bezodkladnej intervencie a ochrany života a zdravia dieťaťa,“ písal Lukáš Michalička a zdôraznil priamy kontakt na seba.

SkryťVypnúť reklamu

Príkladne sa zachoval aj úrad v Prievidzi, keď nás urgovala Anna Oberfrancová. „Na vaše oznámenie sme reagovali informáciou, kde môžete podať podnet vo veci týrania, ktorého ste svedkom. V záujme maloletých je potrebné, aby ste nahlásili konkrétnu rodinu. Preskúmať situáciu môžeme len za podmienky, že budeme vedieť, o koho ide.“

Pätina úradov zlyhala

V priebehu pár hodín reagovali všetky sociálky s výnimkou troch. Odpoveď z úradu ombudsmanky prišla v utorok.

Z Košíc, Humenného a Dolného Kubína neodpovedal nik ešte ani v stredu na obed. Košice sa spamätali až niekoľko hodín po tom, čo sme sa ozvali už ako novinári.

„E-mail bol presmerovaný do pošty vedúcej, ktorá bola dva dni na porade mimo pracoviska. Na základe vášho upozornenia úrad prijal opatrenia, aby oznámenia, ktoré neznesú odklad, boli okamžite postúpené zodpovednému zamestnancovi aj s telefonickým overením doručenia,“ tvrdí Igor Jakeš z ÚPSVaR Košice. Ide o ten istý úrad, ktorý kritizovali za zlyhanie už v roku 2009, keď za dva týždne zomreli štyri deti.

SkryťVypnúť reklamu

V Dolnom Kubíne budú trestať

Ďalšie testy od Sudora

  • Ako nás oklamali taxikári

  • Kúpili od nás zberne kradnuté poklopy?

  • Neverte jahodám na obale

  • V pekných obchodných regáloch je aj hniloba

  • Čo nám vyveštili veštice za peniaze a s nepravými bločkami

  • Ako nám štátni policajti nevrátili nájdené peňaženky

  • Ako sme testovali neetický biznis s diplomovkami na kľúč

  • O podozrivých prácach na doma, kde o peniaze skôr prídete, než ich zarobíte

„Dva dni sme boli na školení v Bratislave,“ tvrdila pracovníčka z Humenného, prečo odpovedala až v stredu poobede. Hovorkyňa Miroslava Hiľovská dodala, že mali aj technickú poruchu na informačnom systéme, čo znemožnilo preposlanie správy zastupujúcej osobe.

Odbor sociálnych vecí na ÚPSVaR Dolný Kubín sa rozhýbal, až keď sme volali riaditeľke. Zuzana Kršková priznala, že príslušná vedúca zlyhala, správu jej preposielala už v pondelok ráno s označením vysokej priority.

SkryťVypnúť reklamu

Pracovníčka sa bránila tým, že hovorila s mestskou políciou, či nezachytila nejaké hlásenie. Na e-mail odpísala až vtedy, keď sa dozvedela o novinároch. „Súhlasím, že to bola chyba, určite z toho vyvodím dôsledky,“ uzavrela Kršková.

Reakcie ostatných úradov sa od seba líšili. Niektoré odporúčali kontaktovať najskôr políciu či prokuratúru. Iné chceli, aby sme prišli osobne, ďalším stačili údaje cez e-mail či telefonicky. Niektorí úradníci pridali telefónne čísla, iní ich vynechali a odkázali nás na čísla dverí v ich budove.

Zaujímavosťou je, že na bezplatnú linku s číslom 0800 191 222, kde možno dávať podnety nonstop, neupozornil nik s výnimkou ombudsmanky.

Ak ich nepustia, zavolajú políciu

Denisa Léczes z úradu v Dunajskej Strede vysvetlila, čo by sa dialo, ak by bol podnet skutočný. „Rodinu by sme skontrolovali do 24 hodín od oznámenia.“

SkryťVypnúť reklamu

Ak by ich nepustila dnu, privolali by políciu. „Polícia má právo len v jedinom prípade vstúpiť do bytu bez povolenia súdu – ak hrozí dieťaťu bezprostredné a dôvodné podozrenie z ohrozenia života a zdravia.“

Stúpa aj počet podnetov od občanov, čo súvisí s medializovanými prípadmi. „V roku 2012 evidujeme 14 podaní.“

Občas to niekto zneužije, keď „podnet obsahuje nepravdivé skutočnosti. Aj vtedy vykonáme opatrenia a rodinu sledujeme so školou, samosprávou a pediatrom.“

Sociálku možno zneužiť

Ako prebiehajú kontroly zo strany úradníkov, opisuje matka, ku ktorej chodili opakovane.

Keď sa Michaela Tischlerová v roku 2006 odsťahovala do Bratislavy, netušila, že ju navštívia úradníci s cieľom preveriť týranie jej malého syna. Ubližovať mu mal jej partner, sociálke to nahlásila príbuzná. Mala aj „dôkaz“ – fotografiu z rodinnej oslavy, na ktorej sa so synom v rámci hry bláznili, a tak na jednej z nich partner drží syna dole hlavou.

SkryťVypnúť reklamu

„Kontaktovali najskôr ošetrujúcu lekárku syna. Tá si ho prezrela, a keď zistila, že je v poriadku, prezradila, čo sa deje,“ vysvetľuje Tischlerová. Krátko na to prišla sociálka. „Dve ženy sa chceli osamote rozprávať so synom. Potom hovorili so mnou, pýtali sa na rodinné zvyklosti, chceli kontakt na svedka, aby si mohli overiť, či hovorím pravdu.“

Týranie sa nepotvrdilo, hoci sa neohlásene zastavili ešte dvakrát. Keď Tischlerová pochopila, že ide o fotografiu, ukázala úradníčkám zábery z oslavy, aby videli kontext jej vzniku. „Boli priateľské, nepôsobili dojmom, že prípad je vopred rozhodnutý.“

Drsnejšie sa správali dámy z UNICEFu, na ktorý sa príbuzná obrátila tiež. „Boli agresívnejšie, ale dospeli k rovnakému záveru. Jedna z nich mala so sebou dieťa, ktoré sa zámerne celý čas bavilo so synom a kládlo mu zvláštne otázky typu: A si tu šťastný? Ukážeš mi hračky? A toto je naozaj tvoja posteľ? A tie hračky más k dispozícii naozaj každý deň? Mala som pocit, akoby na preverovanie používali vycvičené dieťa.“

SkryťVypnúť reklamu

UNICEF na rozdiel od sociálky kontroloval celý byt, či je navarené a nakúpené. „Hoci to bolo nepríjemnejšie, ich prístup bol profesionálnejší. Sociálku by lepší herec oklamal, nešla po detailoch.“

Po čase sa presťahovali na dedinu. Spadali pod sociálku v inom okrese a príbuzná vycítila šancu. Nahlásila, že matka sa o dieťa nedokáže starať, nevarí, nenakupuje a často je preč z domu. „Prišla zvláštna pani a tlačila nás do gesta dobrej vôle, aby sme sa s príbuznou pred Vianocami stretli za prítomnosti dvoch ľudí z úradu. Súhlasili sme, malo to trvať hodinu.“

Stretnutie sa natiahlo a skončilo fiaskom. „Sťažovateľka sa hrala so synom, dala mu nejakú otázku a on v snahe zavtipkovať povedal niečo, čo sa jej dotklo. Začala na neho jačať, neskôr aj na mňa a úradníčky, čím sa ukázalo, že problém nie je v nás. Odvtedy máme pokoj.“

SkryťVypnúť reklamu

Tischlerovú zaskočilo, že v úradnom zázname o tom nie je zmienka. „Bol by to dôkaz, keby sa situácia opakovala. Úradníčka sa vyhovorila, že spor vznikol až po viac ako hodine, a že do toho nechce šťuchať, lebo by to pre ňu bola komplikácia. Preto si nemyslím, že sociálky fungujú celkom tak, ako by mali.“

Ich prácu však nezaznáva. „Treba to chápať, lebo v prípade pravdivého podnetu ide o dobro dieťaťa, a to je prednejšie ako naše pohodlie.“

Karol Sudor

Kam nahlásiť týranie dieťaťa?

0800 191 222 - bezplatná telefonická linka pre nahlásenie zanedbávania starostlivosti o deti

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 16 899
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 805
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 5 951
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 404
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 206
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 701
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 263
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu