Dohoda na spoločnej vzdušnej obrane by podľa Fica zvýšila efektívnosť a ušetrila krajine náklady.
BRUSEL. Rokovania lídrov na summite Európskej únie v Bruseli využila poľská delegácia na to, aby počas stretnutia premiérov Vyšehradskej štvorky predstavila plán spoločnej vzdušnej obrany krajín tohto zoskupenia s Nemeckom a Francúzskom.
Uviedol premiér Robert Fico s tým, že Slovensko by s takýmto plánom súhlasilo.
"Poliaci na stretnutí Vyšehradskej štvorky prišli s nápadom, že chcú zorganizovať v marci budúceho roku stretnutie o spoločnej obrane vzdušného priestoru vo formáte V4 plus Nemecko a Francúzsko," povedal Fico na tlačovej konferencii v Bruseli.
Podľa jeho slov ide o veľmi zaujímavý návrh, o to viac, že o podobnom zámere už slovenská strana dlhší čas rokuje s Českou republikou.
Smart defence
Fico upozornil, že dvom rozlohou malým krajinám, ako sú Slovensko a Česká republika, by spoločná vzdušná obrana šetrila náklady, zvýšila efektívnosť a profesionálni letci by dostali možnosť mať viac nalietaných hodín.
Takáto spolupráca by bola v súlade s filozofiou inteligentnej obrany (smart defence), ktorú propaguje NATO. Ak sa na budúci marec takýto minisummit v Poľsku uskutoční, Slovensko bude zastúpené na úrovni predsedu vlády.
Stíhacie letectvo zostane
Fico v reakcii na otázky slovenských novinárov uviedol, že spoločná vzdušná obrana viacerých členov Únie neznamená, že by sa Slovensko vzdalo svojho stíhacieho letectva. Naopak - spojencom by ponúklo to najlepšie, čo má.
Problém nevidí ani z hľadiska kompatibility lietadiel, lebo po vstupe do NATO sa vykonali potrebné úpravy, ktoré umožňujú vzájomnú komunikáciu medzi rôznymi leteckými systémami.
Pred dvojdňovým summitom Európskej únie sa v Bruseli konalo tradičné stretnutie premiérov krajín Vyšehradskej štvorky, z ktorých iba Slovensko patrí do eurozóny.
Neželá si delenie Únie
Robert Fico takisto uviedol, že na stretnutí ubezpečil svojich kolegov, že si neželá delenie členských krajín na dva tábory - tie z eurom a tie bez spoločnej meny.
"Viedli sme vážne diskusie ohľadne Európskej únie. Čo bude ďalej v eurozóne a v Únie ako takej. Chcem zdôrazniť, že vláda nechce, aby sa vytvárali v rámci únie dve skupiny štátov, kde na jednej strane je eurozóna a na strane druhej krajiny, ktoré euro nemajú, aj keď to niekedy tak vyzerá," uviedol Fico počas stretnutia s novinármi.
Podľa neho to znamená, že ak sa eurozóna na niečom dohodne, tak všetky ostatné členské štáty, ktoré nemajú euro, a z našich susedov je to Česká republika, Maďarsko a Poľsko, by mali mať právo nielen o všetkom vedieť, zúčastňovať sa diskusií, ale aj právo vstupovať do týchto mechanizmov, ak o vstup do menovej únie prejavia záujem.
Fico v tejto súvislosti upozornil, že takto bude fungovať aj európsky dohľad nad bankami, kde krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, môžu samy vstúpiť do tohto mechanizmu, alebo si ponechať vlastný národný dohľad nad bankami.
