Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Do 4. januára budú deti Ivany Boórovej na Slovensku, povedal v piatok sudca Kráľovského súdu v Londýne. Priamo odtiaľ o tom informovala televízia Joj.
Sudca potvrdil, že o deti sa môže starať ich stará mama Eleonóra Študencová, o čom rozhodol už v novembri.
Mesiac zostávala rodina v neistote, kedy chlapci budú môcť pricestovať.
Situáciu ešte môže skomplikovať, ak by sa britský sociálny úrad, ktorý deti pôvodne pred vyše dvoma rokmi rodine odobral, odvolal. Mohlo by to znamenať ďalšie naťahovanie času.
Ide o precedens
Prípad Ivany Boórovej je precedensom aj v britskom súdnictve a anglické súdy budú musieť pri rozhodovaní naň brať ohľad.
Boórovci
Deti a sociálka
pred viac ako dvomi rokmi odobrali sociálni pracovníci deti, mali podpozrenie na sexuálne zneužitie, nikto nebol za to odsúdený;
september 2012: zvrat v prípade, hoci mali byť deti adoptované, nebudú;
Kráľovský súd v Londýne umožnil odvolanie;
november 2012: kráľovský súd prisúdil chlapcov babke, nepovedal, kedy s nimi môže prísť na Slovensko;
Na Slovensku prípad rodiny Boórovcov, ale aj detí Čonkovcov, upozornili verejnosť na problém, o ktorom u nás vedeli úradníci už dva roky.
Na Britských ostrovoch prichádzali slovenskí rodičia o svoje deti. Britský sociálny systém je veľmi prísny a zasahuje aj pri minimálnom podozrení na zlé zaobchádzanie či ohrozenie detí.
V takýchto prípadoch ich oddeľuje od biologických rodičov. Súdne konania, ktoré nasledujú, sú neverejné.
Veľká Británia patrí k štátom, ktoré umožňujú adopcie bez súhlasu biologických rodičov. Jej systém nedávno v rezolúcii kritizovalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.
Zlyhali obe strany
Členské štáty apelovali, aby sa takéto odlúčenia diali len za mimoriadnych okolností. V prvom rade je nutné pozerať pri rozhodovaní na najlepší záujem detí.
Nezlyhala však len britská strana, ale aj slovenská. Úradníci vo viacerých prípadoch podľa nedávnej správy ombudsmanky Jany Dubovcovej nekonali tak, ako mali.
Dubovcová tvrdila, že úradníci boli nečinní, nezohľadňovali pri rozhodovaní, čo je najlepšie pre deti. Nešlo pritom len o postup Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC), ale aj úradov práce, ústredia aj ministerstva práce. To sa k správe dosiaľ nevyjadrilo.
Postup CIPC sa zmenil až tento rok v lete, keď mu začala šéfovať Andrea Císarová. Sama niekoľkokrát vycestovala do Londýna, čo jej predchodkyňa Alena Mátejová neurobila ani raz.
Císarovej sa podarilo dosiahnuť, že Slovensko mohlo vstúpiť do súdneho konania ako tretia strana, a tak aktívnejšie brániť záujmy detí.

Beata
Balogová
