Vyhláška MF SR k infozákonu podľa jeho tvorcov podporuje rôzne úradné fantázie

Otvárať ho a uvažovať o jeho novelizácii však v súčasnosti podľa jedného z jeho tvorcov Tomáša Kamenca nie je dobré ani potrebné. Ako povedal dnes v Košiciach, zákon je aplikovateľný a treba mu dať čas.
Pripomenul, že hlasy ozývajúce sa proti takzvanému infozákonu prichádzajú z obcí, orgánov a organizácií, ktoré sa bránia poskytovaniu informácií. Príkladom je podľa neho obec Rovinka, ktorej starostom je podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Mrva. Podľa dostupných informácii tamojšia samospráva sa snaží prijať také všeobecne záväzné nariadenie o služobnom tajomstve, ktorým by sa v obci utajilo úplne všetko. "Prešli až do takej absurdity, že aj informácie týkajúce sa správneho konania by mali byť služobným tajomstvom," poznamenal Kamenec.
Občianske združenia, ktoré sa podieľali na tvorbe infozákona, však kritizujú vykonávací predpis k zákonu, vyhlášku Ministerstva financií SR o úhrade nákladov za sprístupnenie informácií. Podľa Vladimíra Pirošíka, ďalšieho zo spoluautorov zákona, vyhláška upravuje túto problematiku povrchne. Tým, že nestanovila konkrétne ceny, vytvorila priestor pre svojvôľu a rôzne "úradné fantázie" zo strany povinných osôb. Výsledkom je, že zatiaľ čo informácia na MF SR na formáte A4 stojí 60 halierov, za rovnaký dokument zaplatí občan na košickom magistráte 5 Sk a na Najvyššom kontrolnom úrade SR 16,70 Sk.
Podľa Pirošíka občianske združenia zaregistrovali aj extrémny prípad v jednej východoslovenskej obci, kde starosta síce nechal zadarmo nahliadnuť do uznesení obecného zastupiteľstva, ale od žiadateľa následne zinkasoval 700 Sk. Výšku požadovanej úhrady zdôvodnil amortizáciou vlastného vozidla, ktorým údajne išiel pre požadované informácie. Vo vedľajšej obci zasa starosta poslal žiadateľovi vybavenú žiadosť po miestnom obyvateľovi, ktorý "cestou do krčmy" roznáša obyvateľom obecné oznamy a poštu. Žiadateľ si potom našiel doklad, podľa ktorého má obci zaplatiť 16,10 Sk za posla.
Pirošík v tejto súvislosti zdôraznil, že každá povinná osoba by si mala pamätať, že informácie sa sprístupňujú bezplatne a kalkulovať možno iba materiálne náklady. V opačnom prípade má občan - žiadateľ viacero zákonných možností brániť sa a vymôcť si prístup k informácii. Ak má pocit, že bolo porušené jeho právo na prístup k informáciám, môže iniciovať priestupkové konanie, sťažovať sa v zmysle zákona o sťažnostiach, alebo podať podnet na prokuratúru.