FOTO SME – ROMAN KRPELAN
FOTO SME – ROMAN KRPELAN
V družstve politikov sú nastúpení aj László Gyurovszky, Árpád Duka-Zólyomi či Gyula Bárdos. Lázló Nagy a Béla Bugár sú len ich morálnou oporou, pred zápasom, počas neho i po ňom sa venujú najmä voličom a odpovedajú na ich otázky.
Pred každým verejným vystúpením sa pýtajú, či treba prekladať, alebo nie. „Vo väčšine prípadov to nie je nutné.“ Novinárovi zo SME však pripravili tlmočníčku. S úľavou túto službu kvitujeme. Potenciálnych voličov trápi problém lacného dovozu ovocia z cudziny, nízkych výkupných cien zeleniny, korupcie, Mečiara a súdnictva. Nikto z asi dvesto prítomných nepochybuje o tom, aké číslo tento víkend odvolí. Futbaloví hráči strany nenechávajú nikoho na pochybách o tom, čo je správne – na dresoch majú číslo jedenásť, predvolebný guláš sa predával za rovnakú cenu.
„Skoro všetci obyvatelia maďarskej národnosti budú voliť Bugára, podľa nás to robí dobre. Žije tu aj pár takých, ktorí ho nemajú radi, ale tí voliť asi vôbec nepôjdu,“ hovorí asi štyridsaťpäťročný občan Vlčian plynulou slovenčinou. Ani dvadsaťročné dievčatá si nevedia spomenúť na nič, za čo by Bugára skritizovali, a ani slovenčina im nerobí problém. Miestny občan prejavuje svoj názor viditeľnejšie – pri odchode dáva svojmu predsedovi dve fľaše kalvadosu.
Odchádzame ďalej, smer Kráľovský Brod. Šoféruje predseda, rád a dravo, teda rýchlo. V čase kampane využíva požičanú Škodu Octavia. „Má stodesať koní, je to príjemné autíčko. Rád šoférujem.“ Prípadná účasť v budúcej vláde je počas jazdy dobrou témou. „Všetko je ešte otvorené, nikto nevie, či sa HZD, alebo obe národné strany dostanú do parlamentu. My dúfame, že sa budeme pohybovať okolo jedenástich percent. Ani to, kto bude premiérom, dnes nie je vôbec isté.“
Bugár, škoda, že si Maďar?
V Kráľovskom Brode je rozohratý ďalší futbalový zápas medzi SMK a miestnymi. Poslanci sa zapájajú až v druhom polčase. Predtým sa Bugár prihovára päťdesiatke prítomných. Čo ak Mečiar vyhrá? pýta sa jeden z nich. „Nič mimoriadne sa nestane. Aj v minulých voľbách vyhral a moc mu to nepomohlo,“ upokojuje ich Bugár.
Podpisuje sa deťom, odmieta pár pozvaní na víno, zhovára sa s predsedom družstva a so starostom o ich problémoch. „Ak ich máte, treba sa obrátiť na nás, veď vy sa neviete ani poriadne sťažovať.“ Nezjavuje sa tu žiaden predsedov odporca, nie je tu nik, kto by chcel Bugára otvorene kritizovať. Inak tu vedia všetci po slovensky. „Taký, čo by nevedel, tu asi ani nežije, aj keď ste na Žitnom ostrove. To sú len reči Malíkovej so Slotom. Možno okrem detí v predškolskom veku vieme všetci po slovensky dosť dobre. To vám garantujem.“
Na pol siedmu je naplánované Sládkovičovo, naozajstný míting. Bez umelcov, známych moderátorov, bez veľkolepej a nákladnej šou. Za stôl v kultúrnom dome si pred osemdesiatich prítomných občanov sadajú napríklad minister Harna, pravdepodobne najmladší budúci poslanec za SMK Gábor Gál a, samozrejme, predseda. Béla Bugár. Ak sa účastníci pýtajú v maďarčine, odpovedajú politici v tomto jazyku, ak v slovenčine, hovorí sa po slovensky.
Ľudí trápi nezamestnanosť a Mečiar. Chcú vedieť, či je možné, že si človek v politike zarobí tak, aby splatil vysokú pôžičku. Odpovede sú realistické – nie. Len na jedno konštatovanie sa neodpovedá, no znie sálou niekoľkokrát: „Pán Bugár, škoda, že nie ste Slovák. Mohli by ste byť premiérom.“
ROMAN KRPELAN
