BRATISLAVA. Nezanedbateľná časť objektívnych problémov justície je dôsledkom nevhodných justičných experimentov a politického zasahovania do systému súdnictva z minulých období.
Vyplýva to zo Správy o základných otázkach justície, ktorú poslancom Národnej rady prednesie na pokračujúcej 11. schôdzi minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru). Členovia snemovne si správu vypočujú v utorok ráno.
Mediálna justícia
V 15-stranovom dokumente sa tiež uvádza, že osobitné škody spôsobuje najmä presadzovanie tzv. mediálnej justície, keď politici vytvárajú tlak na rozhodovanie v konkrétnych kauzách, ako aj pokusy rozdeliť sudcov na "koaličných" a "opozičných".
Podľa Boreca preto vláda pristúpila k stratégii dôsledného odpolitizovania súdnictva.
Minister uznáva, že dôveryhodnosť súdov je pravidelne naštrbovaná aj procesnými chybami v trestnom konaní, ktoré osobitne v prípade rozhodovania o väzbe neraz vedú k ťažko obhájiteľným výsledkom.
Časť problému je podľa neho spôsobená pochybeniami sudcov, časť súvisí s komplikovanosťou a nejednoznačnosťou Trestného poriadku.
"Je možné skonštatovať, že väčšiu časť prípadov súdy rozhodujú v relatívne štandardnej kvalite... Na druhej strane pochybenia, ktoré boli u sudcov objektívne zistené, mali za dôsledok podanie návrhu na disciplinárne konanie voči konkrétnym sudcom," tvrdí Borec.
Dopĺňa, že praktické skúsenosti poukazujú na nedokonalý systém vzdelávania sudcov, ktorého následkom je protichodnosť a nejednoznačnosť niektorých súdnych rozhodnutí.
Prokuratúre chýba dôveryhodnosť
Súvisiacou témou, ktorá má vplyv na dôveryhodnosť súdnictva, je aj nízka dôveryhodnosť v oblasti prokuratúry.
"Ide o dôsledok spolitizovanej voľby kandidáta na generálneho prokurátora a opakovaných pokusov o politické ovládnutie prokuratúry. Vláda rešpektuje postavenie prokuratúry ako samostatnej sústavy štátnych orgánov. V záujme zvýšenia dôveryhodnosti prokuratúry však bude potrebné modernizovať prokurátorskú samosprávu a vhodne ju prepojiť so systémom verejnej kontroly," avizuje Borec.
Podľa neho sa javí ako vhodné, aby bola prokurátorská samospráva posilnená o členov z externého prostredia.
Takto zreformovanú prokurátorskú samosprávu by bolo následne možné zapojiť do procesu výberu nominantov na kandidáta na generálneho prokurátora.
Borec z obdobia vlády Ivety Radičovej ocenil kroky najmä v oblasti povinného zverejňovania súdnych rozhodnutí, ktoré podľa neho prispievajú k vyššej transparentnosti súdneho konania.
"Napriek určitým pozitívnym tendenciám však treba konštatovať, že hlavnými problémami justície ostáva nízka vymožiteľnosť práva, s ňou úzko súvisiaci problém prieťahov v súdnych konaniach, respektíve vysoký počet reštančných vecí a z toho prameniaca nízka dôveryhodnosť súdov," uviedol.
Negatívny obraz vytvárajú prieťahy
Za výrazný problém súdnictva považuje Borec aj dĺžku súdneho konania, hoci dochádza k jej postupnému skracovaniu.
Problémom pri plynulom vybavovaní súdnej agendy je tiež zvyšujúci sa nápad vecí a nedostatočné obsadenie súdu.
"Prieťahy v súdnom konaní sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré ovplyvňujú vnímanie slovenskej justície verejnosťou," upozorňuje. Rezort spravodlivosti sa chce preto cielenými úpravami v oblasti trestnej politiky usilovať o to, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, aby sa zvyšovala autorita súdov a obmedzovali sa obštrukcie zo strany obvinených.
Štvrtý rokovací týždeň 11. schôdze parlamentu začnú poslanci netradične už v pondelok. Dôvodom je rozsah ešte neprerokovaného programu a blížiace sa Vianoce.
Bez ohľadu na to, koľko bodov poslanci stihnú prerokovať, schôdza by sa mal skončiť v stredu s tým, že zvyšné zákony by sa presunuli na januárové rokovanie.
Poslanci majú na stole ešte 16 vládnych návrhov a desiatky poslaneckých.
