BRATISLAVA. Po zrušení hraničných kontrol medzi Slovenskom a Rakúskom odišlo za krajším bývaním do alpskej krajiny mnoho Slovákov. Kontroly zrušili pred piatimi rokmi.
V obciach a mestečkách, ktoré sú len kúsok od Bratislavy, si užívajú ich ticho, bezpečnosť a cestovanie do Bratislavy bez kolapsov v doprave.
Život za hranicami si pochvaľujú
"Bývame v Nickelsdorfe už asi dva roky, starosta ponúkol pozemky na predaj aj slovenským záujemcom. A keďže to bolo za výhodnú cenu, tak sme sa rozhodli postaviť tam dom. Domáci nás prijali dobre, začlenili sme sa bez problémov, syn tam bude chodiť do škôlky," hovorí Slovenka Eva.
Do práce v Bratislave dochádza každý deň. Pochvaľuje si rakúsky sociálny a zdravotnícky systém, čisté a upravené obce, ich bohatý kultúrny život, ale aj nižšie úrokové sadzby úverov v rakúskych bankách a menej byrokracie na úradoch.
Nižšie ceny pozemkov ako v ostatných "satelitoch Bratislavy" boli dôvodom sťahovania aj pre študentku Kristínu a jej rodičov, ktorí žijú v obci Wolfsthal.
V Rakúsku trávili veľa voľného času aj predtým a tak pre nich nebol problém presťahovať sa. "Chodili sme tam na výylety, bicyklovať, kúpať sa, nakupovať," vraví Kristína, ktorá teraz do Bratislavy dochádza na bicykli.
"Ceny nehnuteľností v pohraničných obciach Rakúska a Maďarska sú výrazne nižšie ako v Bratislave," tvrdí Daniela Danihel Rážová, riaditeľka spoločnosti BOND Reality.
Za komunizmu sa Slováci mohli na rakúske dedinky pozerať akurát z hradu Devín.
FOTO SME - ARCHíV
Problém? Jazyk a dochádzanie
Druhým hlavným dôvodom je kultúra bývania. Upozorňuje však, že treba zvážiť aj nevýhody, ktoré bývanie za hranicou môže priniesť.
Treba ovládať jazyk, poznať daňové povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, problémom môže byť cestovanie za prácou, do školy, telefonovanie či televízny signál.
"Nehnuteľnosť v zahraničí je okrem toho ťažšie likvidná, pre prípad, že ju potrebujete rýchlo predať. Problém môže nastať aj v prípade, že si chcete zobrať úver v slovenskej banke, ktorá nedovoľuje založiť nehnuteľnosť v zahraničí," povedala Danihel Rážová.
Eva upozorňuje na vyššie ceny služieb a poplatkov v bankách, vyššie koncesionárske poplatky aj drahšie zákonné a havarijné poistenie automobilov.
Mesačne sa navyše platí aj cestná daň. Napríklad za Citroen C3 treba podľa Evy každý mesiac zaplatiť za zákonné poistenie a cestnú daň približne 52 eur.
Slovákov lákajú aj výpredaje.
FOTO SME - ARCHíV
Starosta: Nemáme problémy
Z centra Bratislavy do mestečka Hainburg an der Donau je to asi 20 minút cesty autom.
Žije v ňom približne 6000 ľudí, podľa informácií z tamojšieho úradu je 1075 z nich Slovákov. Na konci roku 2008 tam žilo 475 ľudí zo Slovenska. O niečo južnejší Prellenkirchen hlási 120 Slovákov.
Od októbra 2007, kedy Slovensko vstúpilo do Schengenu, stúpol počet Slovákov vo Wolfsthale z 32 na dnešných 223.
V súčasnosti ho s Bratislavou spája aj autobus bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. "Nemáme žiadne problémy, otázkou nie je, kto má aký pas," hovorí o spolužití v obci jej starosta Gerhard Schödinger.
Sám sa naučil po slovensky, "pretože sa chce rozprávať so všetkými obyvateľmi".
Prečítajte si aj rozhovor so starostom Wolfsthalu: Slováci sú u nás vítaní.
