BRATISLAVA. Slovenské strany sa správajú sčasti ako eseročky a sčasti ako mafie. Ľudia, ktorí sa dostanú k moci, to hrubo zneužívajú. Občania by sa mali brániť.
V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to v nedeľu povedal bývalý politik Milan Kňažko, ktorý sa za dnešných politikov hanbí.
Občan zostal za dverami
"Hanbím sa za mnoho, možno väčšinu slovenských politikov," vyhlásil. V relácii diskutoval pri príležitosti 20. výročia rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Poukázal na to, že v postkomunistických krajinách sa objavujú podobné javy. Vidí za tým normalizáciu, ktorá podľa neho z ľudí nevymizla. "Normalizácia je stále v nás," nazdáva sa Kňažko.
Poukázal na podobnosť správania funkcionárov na Slovensku a v Česku, ale tiež na rozdiel v riešení týchto javov. V oboch krajinách podľa Kňažka dochádza k zneužívaniu moci a ku korupcii.
"Dochádza k zneužívaniu verejných funkcií vysokými verejnými funkcionármi, ale s tým rozdielom, že v Čechách sa začínajú dostávať pred súd, na Slovensku zatiaľ nie," poznamenal.
Zároveň sa zamyslel, či to znamená, že na Slovensku je menšia korupcia. "Myslím si, že opak je pravdou," doplnil.
Kňažko tiež upozornil na to, že "mafistické spôsoby súdnictva, Generálnej prokuratúry aj najvyššie postavených sa dostali priďaleko".
Občan by sa podľa neho mal brániť. "Pretože inštitúcie tu stále nie sú pre neho, sú tu pre seba, zneužívajú svoje funkcie. Využívajú demokraticky rafinovaný slovník, ale občan akoby zostal za dverami," zdôvodnil Kňažko.
Nerovnováha medzi mocou a zodpovednosťou
Rozdelenie spoločného štátu nebol podľa Kňažka akt nepriateľstva, ale racionálna úvaha politikov a rozhodnutie, ktoré sa ukázalo prospešné pre obe strany, povedal na margo 20. výročia rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Podľa jeho slov sa v rozhovoroch, ktoré napokon vyústili do rozhodnutia vytvoriť dva samostatné štáty, v prvom rade hľadal spôsob, ako zabezpečiť rovnovážny stav spolužitia. Slovenská strana nebola spokojná s fungovaním federácie.
"Česko-slovenská federácia nikdy nenaplnila reálny obsah tohto termínu," zdôraznil Kňažko.
"Často sa ukazovala nerovnováha medzi mocou a zodpovednosťou, často sa stávalo, že ak bol niekto za niečo zodpovedný, nemal kompetenciu vec riešiť," dodal Kňažko poukazujúc aj na fakt, že slovenská vláda neraz rokovala o niečom, čo už federálna vláda schválila.
Druhou základnou myšlienkou slovenskej strany podľa Kňažka bolo, aby sa legitimita federálnej vlády tvorila zdola, aby fungovala ako servis pre obe republiky, kde budú zjednotené záujmy oboch republík. "Bohužiaľ, napokon sme nedospeli k zhode."
Stráský: Mali sme strach povedať áno
Bývalý premiér ČSFR Jan Stráský potvrdil, že obe strany nemali záujem sa rozdeliť za každú cenu.
"Obe strany mali dlho strach povedať áno rozdeleniu obe strany hľadali cestu, ako sa rozdeliť, ale nie úplne," uviedol v televíznej diskusii Stráský. Rozdelenie bolo napokon podľa neho kompromisom, ako nájsť odpoveď na rozdielne predstavy o forme spoločného štátu, kde česká strana nepripúšťala myšlienku konfederácie a slovenská strana už nechcela federáciu.
"Vychádzali sme z toho, že sme si nič neurobili, len sme už ďalej nechceli byť v tej forme spojenia, aká existovala, a tak sme našli spôsob, ako nebyť v jednom štáte a mať k sebe aj tak blízko."
Stráský dodal, že s odstupom času hodnotí celý vývoj ako vývoj vzťahu, ktorý prechádzal stupňami postupnej emancipácie. "Až sa došlo k záveru, že ďalším potrebným stupňom emancipácie je rozdelenie."
Milan Kňažko doplnil Stráskeho slovami, že vznik samostatných štátov bol kompromis, ktorý nepokazil vzťahy.
"Je lepšie, si myslím, rozdeliť štátnu administratívu ako pokaziť vzťahy," uviedol Kňažko. To, čo bolo dominantné, sa podľa neho podarilo, to, čo bolo dobré, to ostalo. "Vytvorila sa báza, aby trend mohol byť pozitívny, vzťahy sa mohli zlepšovať, o čom nás každodenná realita presviedča," zdôraznil. "Ja sa tiež pripojujem k tým, ktorí tvrdia, že oba národy teraz vychádzajú lepšie," doplnil Stráský.
