BRATISLAVA - Zmysel krúžkovania obľúbených kandidátov na volebných kandidátkach sa v minulých voľbách vytratil. Preferenčné hlasy majú zvýšiť súťaživosť kandidátov na poslancov parlamentu. Získavajú ich však spravidla ľudia z čela kandidátky, ktorí ich nepotrebujú.
V parlamentných voľbách v roku 1998 využilo právo prideliť preferenčné hlasy milión sedemstotisíc voličov. Krúžkovanie by malo pomôcť ľuďom, ktorých stranícke centrály umiestnili na ťažšie zvoliteľné miesta, aby sa dostali do poslaneckých lavíc. Prísne ustanovenie volebného zákona o uplatnení preferenčných hlasov spolu s jedným volebným obvodom však spôsobili, že v posledných voľbách ani jeden kandidát z nižších miest kandidátky nezískal poslanecký mandát. Preferenčné hlasy okrem toho dostali predovšetkým známi ľudia z prvých miest kandidátky a stali sa tak zdrojom propagandy lídrov, ktorí nimi neskôr dokazovali svoju popularitu.
„Ľudia zrejme nevedia, ako využívať preferenčné hlasy. Ich zmyslom je, aby vytiahli kandidátov z nižších miest, ktorým dôverujú. Ľudia si však myslia, že pomôžu tým, ktorí sú na čele,“ hovorí ústavný právnik Peter Kresák. Myslí si, že ľudia by mali možnosť preferenčných hlasov využívať viac. Podľa neho sa tým vnáša do pomerného volebného systému osobnostný prvok.
Aj politológ László Öllös si myslí, že mnohí voliči sa mýlia, keď dávajú preferenčné hlasy kandidátom na začiatku kandidátky. „Oni preferenčné hlasy nepotrebujú. Ak strana prekročí päťpercentný prah, v parlamente sa ocitnú tak či tak. Preferenčné hlasy potrebujú najmä tí, ktorí sú na kandidátke pod hranicou zvoliteľnosti, lebo stranícke elity ich nedali vyššie.“
Keby sa aspoň raz stalo, že sa v niektorej strane dostane do parlamentu kandidát napríklad z posledných miest, okamžite by sa podľa Öllösa aj ostatní kandidáti začali inak správať. „Zistili by, že je medzi nimi reálna súťaž a nemajú miesto v parlamente isté, keď majú na kandidátke výhodnejšie miesto,“ povedal.
Beata
Balogová
