Hneď po voľbách sa prezident Rudolf Schuster dostane do centra pozornosti – či počká, ako sa dohodnú politici, alebo im bude vnucovať svojho favorita. FOTO SME – MAREK VELČEK
ej rady SR.“
Slovenská ústava jednoducho predpokladá, že hlava štátu sa bude správať tak, aby svojím konaním zabezpečila riadny chod ústavných orgánov, a že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov. Riadny chod ústavných orgánov je zabezpečený vtedy, keď prezidentom vymenovaný premiér zostaví vládu, ktorá dostane v parlamente dôveru. V záujme občanov je, aby kabinet bol schopný naplniť základné záujmy štátu a krajiny.
Aj keď sa zdá, že formulácie ústavy sú natoľko strohé, že neumožňujú, aby politici voľne fabulovali o tom, čo prezident môže a čo musí urobiť pri vymenovaní premiéra po voľbách, uplynulé dva roky ukázali, že niektorí politici sú schopní hovoriť tak, ako keby ústavu v živote nevideli.
Spravidla podľa ústavy
Do jesene 2001 sa predseda HZDS iba príležitostne zmieňoval, čo očakáva od prezidenta po voľbách. Keď do ich konania zostával necelý rok, stala sa táto téma stálou súčasťou jeho politického repertoáru.
V mnohých rozhovoroch neustále opakoval, že je povinnosťou prezidenta, aby „v rámci demokratickej tradície poveril zostavením vlády stranu s najlepším volebným výsledkom“. Tvrdil, že keby tak prezident neurobil, poprel by samotný zmysel volieb a nerešpektoval by výsledky hlasovania občanov.
Prezident republiky označil vyjadrenia pána Mečiara za zastrašovanie, ktorému nemieni podľahnúť. Rudolf Schuster zato podľahol folklórnemu výkladu úlohy prezidenta po voľbách.
Na otázku, či poverí predpokladaného „víťaza“, aby zostavil vládu, prezident SR po návšteve centrály NATO, vyhlásil: „Spravidla podľa ústavy poveruje prezident zostavením vlády víťaza volieb. Spravidla. To znamená, že to nemusí byť víťaz volieb.“ Povedal to napriek tomu, že základný zákon republiky neobsahuje článok, ktorý by stanovil, že prezident niekoho poveruje zostavením vlády. A neobsahuje teda ani článok, ktorý by stanovil, že „spravidla“ tým poveruje „víťaza volieb“.
Túto hrubú neznalosť ústavy okamžite využil Vladimír Mečiar, ktorý po sneme HZDS v Nitre novinárom vykladal: Ústava SR hovorí, že prezident zostavením vlády spravidla poveruje víťaznú stranu. Slovo spravidla si treba vysvetľovať tak, že v mimoriadnych situáciách môže byť pravidlo aj iné. „Taká situácia však po voľbách nebude,“ zdôrazňoval šéf HZDS.
Mečiarova snaha, aby využil prezidentov omyl vo svoj prospech, opäť donútila právnikov a komentátorov, aby znovu dôrazne pripomenuli, že ide o fantazmagórie, ktoré nemajú s ústavou nič spoločné. Tento názor si napokon osvojil aj prezident, lebo výrok, ktorý po ňom prevzal predseda HZDS, už nikdy nezopakoval.
Nech sa páči, príďte
Po návšteve v Bielom dome a po rozhovoroch, ktoré absolvoval po nej, to vyzeralo tak, že Rudolf Schuster nadobudol správnu predstavu, ako má postupovať, keď mu volebná komisia oznámi výsledky volieb.
Na otázku moderátora relácie Na telo, ako sa mieni zachovať, odpovedal jednoznačne: „Ja pozvem všetkých, zablahoželám im a poviem, pokúste sa vytvoriť koalíciu. Kto bude mať tú väčšinu v tom parlamente, nech sa páči, príďte a ja potom vymenujem.“
Z toho vyplývalo, že nehodlal nikoho poverovať, aby oslovoval ďalších. Zdôvodnil to tým, že ak by „volil metódu, že poverím víťaza, ten bude hľadať spojencov, potom nepochodí, potom príde druhý, tretí“, bola by to zbytočná strata času. Na začiatku júla prezident veľmi dobre chápal, že je vecou politických strán, ako a na čom sa dohodnú, a že majú za ním prísť vtedy, keď budú reprezentovať väčšinu v parlamente.
Rudolf Schuster to veľmi dobre chápal ešte aj na konci augusta. Z rozhovoru, ktorý poskytol agentúre Reuters, vybrali redaktori dve témy, ktoré považovali za najdôležitejšie. Zdôraznili prezidentovu istotu, že budeme mať vládu, ktorá neohrozí šance krajiny na vstup do NATO a EÚ. A zreprodukovali aj to, ako uplatní svoje právomoci po voľbách: „Prezident Schuster by dal pred poverením jednej konkrétnej politickej strany, ktorá by mala viesť rokovania o vytvorení vlády, prednosť tomu, aby sa politické strany dohodli medzi sebou a prišli za ním až s návrhom na vymenovanie.“ Po dvoch týždňoch prvý občan štátu prudko zmenil názor.
Potom príde druhé kolo
Hoci sa celý tohtoročný jún, júl i august držal stanoviska, že po voľbách parlamentným stranám len zablahoželá a nechá ich, aby sa dohodli, a iba mu oznámili, koho má vymenovať za premiéra, v septembri to prezident vidí celkom inak.
V rozhovore, ktorý poskytol TASR, opäť hovoril o tom, od čoho závisí, koho poverí zostavením vlády. Hovoril o tom istom „poverovaní“, o ktorom ešte v auguste tvrdil, že spôsobí iba zbytočnú stratu času.
Namiesto toho, aby parlamentným stranám, všetkým naraz, zablahoželal a nechal ich, aby sa dohodli, má prezident iné plány. S každou stranou chce on sám individuálne rokovať. No to ešte nie je všetko. „Potom príde druhé kolo, keď sa bude už naozaj rozhodovať o tom, koho poverím zostavením vlády,“ vyhlásil Rudolf Schuster. A dodal, že bude brať do úvahy, kto s kým dokáže vytvoriť koalíciu s nadpolovičnou väčšinou v parlamente.
Ak predtým svoju úlohu správne zredukoval na vymenovanie predsedu vlády, ktorého mali navrhnúť budúce vládne strany, teraz sa prezident vidí ako činiteľ, ktorý vlastne budúcim koaličným subjektom premiéra vyberie. Stane sa tak síce po dvoch kolách rokovaní s politickými stranami, ale má to byť jeho voľba a jeho výber.
Otázka, prečo došlo k zásadnej zmene prezidentovho postoja, zjavne súvisí s tým, čo ohlásili niektoré prieskumy verejnej mienky. Podľa nich by mohlo tesnú parlamentnú väčšinu získať aj zoskupenie štyroch strán – SDKÚ, KDH, SMK a ANO. Ak by prezident zotrval pri augustovom modeli, mohlo by sa stať, že by za nim prišli predsedovia týchto subjektov s požiadavkou, aby za premiéra vymenoval niekoho, voči komu má osobné i politické výhrady.
Rudolf Schuster dáva svoje antipatie k dnešnej vládnej zostave nepokryte najavo. V rozhovore, ktorý poskytol Hospodárskym novinám, sa vyjadril, že ak by súčasná vládna garnitúra zostala, „nebolo by to dobré“, lebo „Dzurindova vláda nevyriešila ani jediný komplexný problém“.
Vyzerá to tak, že ústavné právo hlavy štátu vymenovať predsedu vlády je zasiahnuté či skôr znečistené politickými preferenciami Rudolfa Schustera i jeho osobnými motívmi. Ak by sa po voľbách táto kontaminácia naozaj prejavila, krajine a štátu by to určite neprospelo.
