kandidovať nebudem, môžu pokojne spať.“ Tejto verzie sa držal od mája 2000 do mája 2002.
Ešte v apríli tohto roku, keď poslanec Mikloško v relácii Sito poznamenal, že podľa jeho informácií sa bude Schuster znovu uchádzať o post hlavy štátu, prezident znovu dôrazne zopakoval, že už sa k tejto téme vyjadril a svoj názor nezmenil. Lenže o niekoľko týždňov prvý raz po dvoch rokoch pripustil, že možnosť svojej kandidatúry zvažuje, a že ešte nie je rozhodnutý definitívne. Pred tromi týždňami, keď poskytol rozhovor Hospodárskym novinám, sa už vyjadril tak, že redakcia dala interview titulok: Schuster chce opäť kandidovať na prezidenta. Svoj dôvod vyjadril slovami: „Správanie niektorých politikov, ktorí ma už začali odpisovať, ma prinútilo zmeniť názor…“
Silný osobný motív Rudolfa Schustera sa už raz uplatnil v povolebnom rokovaní o zložení novej vlády. V roku 1998 ako predseda SOP svoj podpis pod koaličnou zmluvou podmienil jedinou podmienkou - že sa práve on stane kandidátom na prezidenta za všetky vládne strany a že sa táto klauzula stane súčasťou koaličnej zmluvy. Keď poslanec Palko túto skutočnosť zverejnil, prezident bol veľmi sklamaný, že ľudia, „ktorí sa zúčastnili na koaličných rozhovoroch, napríklad pán Dzurinda,“ nepovedali, že to nie je pravda. Medzi dôvodmi, prečo to premiér nepovedal, mohol byť aj ten, že to pravda bola. Potvrdil to aj samotný Rudolf Schuster ako autor knihy Návrat do veľkej politiky. Cituje v nej svoje vlastné slová, ktoré povedal na koaličnom rokovaní v októbri 1998. Keď SDĽ, SMK a SOP súhlasili s jeho kandidatúrou, a SDK nie, Rudolf Schuster vyhlásil: „Ak sú tu traja partneri, ktorí súhlasia, potom to bude zo strany SOP podmienka.“ Ako politik, ktorý sa chystá uchádzať o funkciu prezidenta, má Rudolf Schuster opäť dôvod a možnosť, aby svoje ambície uplatnil aj v rokovaní o zložení vlády po voľbách 2002.
