BRATISLAVA. Neznáma Agentúra transparentného obstarávania z Dunajskej Lužnej ide obstarávať informačné systémy, ktoré majú štátu šetriť peniaze.
Chce sa postarať o analýzy, dizajn, vývoj, bezpečnosť, testovanie, nasadenie do prevádzky.
Firma vznikla 28. novembra, súťaž „predbežne“ ohlásila vo Vestníku verejného obstarávania 4. decembra. Z oznámenia vyplýva, že ide nakupovať pre niekoho iného, neuvádza pre koho, len že pôjde o eurofondy.
Podobné oznámenie o tendri na informačné systémy vyhlásila 8. decembra aj ďalšia neznáma spoločnosť - Obstarávateľ SK z dediny Slovenská Kajňa pri Domaši.
Tá chce v mene neznámej organizácie kúpiť „informačné systémy“ pre inštitúcie štátnej a verejnej správy v oblastiach všeobecných verejných služieb a občianskej vybavenosti, obrany, sociálnej starostlivosti, verejného poriadku a bezpečnosti, kultúry, životného prostredia, vzdelávania, hospodárskych a finančných záležitostí a zdravotníctva“.
Aj táto firma píše, že platiť sa to má z eurofondov.
Projekt ESO takéto tendre určite neohrozia.
Róbert Kaliňák, minister vnútra
Vláda o tom nevie
Takéto tendre zvykne robiť štát. Zadanie súťaží pripomína to, čo by malo čoskoro kupovať ministerstvo vnútra či financií v rámci projektov ESO a e-Government. Zákazky za desiatky miliónov eur však ešte nerozbehli.
Keď sme sa na rozbehnuté tendre pýtali ministra vnútra Roberta Kaliňáka, bol prekvapený.
Tvrdil, že ministerstvo s oznámeniami nemá nič spoločné. Informačné systémy k projektu ESO Kaliňák plánuje kupovať až v roku 2014. „Projekt ESO takéto tendre určite neohrozia,“ povedal.
Prekvapení boli aj na ministerstve financií. Cez tlačový odbor odkázali, že nič také nekupujú. Podobne reagoval Úrad vlády.
Načo to je dobré
Prečo firmy, ktoré existujú len pár týždňov, rozbiehajú tendre pre štát za milióny eur? „Na trhu existuje významný dopyt po profesionálne zvládnutých obstarávaniach,“ vysvetľovala oznámenie konateľka Agentúry transparentného obstarávania Agnesa Klimová.
„Ešte neviem povedať, kto bude konečný príjemca obstaraných služieb. Mienim osloviť aj všetky ministerstvá.“
Cenu Klimová ešte nepozná, na budúci týždeň chce poslať do vestníka oznámenie o vyhlásení súťaže, ktorá podľa nej nemá nič spoločné s Kaliňákovým projektom ESO.
Ani konateľka Obstarávateľa SK Iveta Beslerová ešte nevie, pre koho bude informačné technológie kupovať. Chce osloviť obce, mestá, ale aj ministerstvá.
Expert na eurofondy, ktorý nechcel byť menovaný, predpokladá, že za nákupmi takéhoto typu môže byť aj špekulácia. Ak by napríklad štát pre opakované námietky na Úrade verejného obstarávania či žaloby nemohol nakúpiť informačné systémy, mohla by sa ozvať firma, ktorá má systémy už vysúťažené a ponúknuť ich štátu bez toho, aby musel čakať na ÚVO či súdne rozhodnutia.
Ďalším motívom by mohol byť cenový tlak - už raz vysúťažená cena by tlačila štát do súťaže s podobnou koncovou sumou. Aj experta však nákupy takýchto technológií „naslepo“ prekvapili.
Súťaže s motívom „nech sa pridá, kto chce“ sa vraj využívajú pri kancelárskom papieri, nie pri technológiách za milióny.
Beata
Balogová
