Posledný prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra MVK, naznačoval možnosť, aby nadpolovičnú väčšinu v parlamente získala štvorica neľavicových strán SMK, SDKÚ, KDH a ANO. Výsledky iných agentúr neboli voči takémuto výsledku volieb natoľko naklonené, v žiadnom prípade však táto možnosť nemusí zostať len tajným a nesplniteľným snom neľavicového voliča.
Kým Robert Fico sa vôbec netají zámerom stať sa slovenským premiérom, štyria neľavicoví lídri akoby boli zaskočení takouto alternatívou a takmer vôbec ju vo svojej kampani nevyužívajú. Akoby sa spoliehali na to, že do vlády sa dostanú, lebo budú pre matematického víťaza prijateľnejší ako Mečiarovo HZDS – čo však po poslednom televíznom súboji Dzurindu s Ficom vôbec nie je isté. (Úhybné manévre predsedu Smeru takúto možnosť vôbec nevylučujú, čo môže byť pre jeho potenciálnych voličov dosť dôležité – lebo inak ako s poslaneckým klubom HZDS sa trojčlenná koalícia zostaviť nedá.) Isteže, ak by vládu zostavoval Fico a stačili by mu na to dvaja štandardní neľavicoví partneri. Zrejme by získali v povolebných rokovaniach viac flekov vo vláde – a následne aj v ostatných lukratívnych postoch – ako keby sa o ne museli deliť štyria.
Určite však stojí za úvahu a možno aj za dovolebnú stratégiu ponúknuť občanom takýto cieľ – dosiahnuť volebný výsledok, ktorý by aj z hľadiska priorít spomínaných štyroch strán, kompatibilnosti volebných programov a ich ambícií pokračovať v zásadných reformách bol čo najpriaznivejší. Ak však bude stále pretrvávať podozrenie, že dvaja/traja zo štyroch neľavicových partnerov uprednostnia radšej mocenské spojenectvo s Ficom (na úkor napríklad SMK alebo SDKÚ) ako prirodzené spojenectvo štyroch, a s poznaním, že DS sa na voľbách nezúčastní, nebudú mať doterajší potenciálni voliči autentickej pravice takmer žiadny dôvod na účasť vo voľbách.
V USA rozhodlo o prezidentských voľbách niekoľko stoviek hlasov – situácia na Slovensku nemusí byť veľmi odlišná.
RÓBERT KOTIAN
