Slovenský dokumentárny film mladej generácie sa predstavil v USA
Washington 13. septembra (TASR) - Mozaiku kultúrnych podujatí na
slovenskom veľvyslanectve vo Washingtone obohatila vo štvrtok
prehliadka dokumentárnych snímok z tvorby najmladšej slovenskej
generácie tvorcov krátkych filmových diel. Do 200 záujemcov si
prezrelo snímky režisérov Juraja Lehotského, Mareka Šulíka, Mareka
Kuboša a Petra Kerekesa.
Aj keď je v Spojených štátoch dokumentárny film na okraji
záujmu širokej verejnosti, snímky slovenských umelcov upútali
pozornosť najmä svojím nekonvenčným pohľadom na javy, ktoré
sprevádzajú občanov Slovenska na púti k modernému demokratickému
štátu. Súčasťou veľmi vydareného kultúrneho podujatia bola výstava
fotografií Martina Kollára.
Sériu dokumentárnych filmov slovenských režisérov si predtým
prezreli aj záujemcovia v kanadskom Toronte a v Syracuse v štáte New
York. Diela novej slovenskej dokumentárnej vlny, ktorá až chirurgicky
obnažuje každodenný život, rezonovali najmä medzi poslucháčmi
katedry vizuálnych médií na univerzite v Syracuse.
Fuzik: Nechceme menšinovú samosprávu tam, kde nežijú Slováci
Budapešť 13. septembra (TASR) - Slovenská samospráva v Maďarsku
začala sériu školení, ktorými chce pripraviť kandidátov na októbrové
voľby do menšinových samospráv. Prvé regionálne školenie uskutočnili
na severovýchode krajiny, kde je najviac iniciatív s podozrením, že
vznik slovenskej samosprávy iniciovali iní, ako Slováci. Informoval
o tom dnes v Budapešti predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy
(CSS) Ján Fuzik.
V rozhovore pre TASR predseda uviedol, že vznik slovenskej
samosprávy iniciovalo vyše 120 obcí, medzi ktorými sú aj také, kde sa
k slovenskej národnosti nik neprihlásil. Najcitlivejším regiónom je
práve severovýchod Maďarska, kde z 19 iniciatív v siedmich obciach sa
pri sčítaní obyvateľstva k slovenskej národnosti nikto neprihlásil
a ani regionálny radca nevie o Slovákoch.
Prvé regionálne školenie sa podľa Fuzika konalo vo štvrtok
v Sátoraljaújhely-Rudabányácska. Kandidáti obcí, kde nežijú Slováci,
sa nezúčastnili na školení, ani nekontaktovali CSS.
V súčasnom volebnom období bola medzi existujúcimi 75
slovenskými samosprávami jediná obec - Ináncs, kde nežili Slováci,
napriek tomu tam existovala slovenská samospráva.
Na otázku TASR, ako možno zabrániť takzvanému etnobiznisu,
Fuzik konštatoval, že neexistujú právne prostriedky, ktorými by bolo
možné zabrániť vzniku menšinovej samosprávy s Neslovákmi.
K príslušnosti ku ktorejkoľvek národnosti sa v Maďarsku môže
prihlásiť ktokoľvek, konštatoval predseda a dodal, že výška ročnej
dotácie menšinových samospráv dosiahla v tomto volebnom cykle 655.000
forintov. V ďalšom období to už bude okolo 700.000 forintov.
Slovenská samospráva upozorní pred komunálnymi voľbami
prostredníctvom platenej inzercie v regionálnych médiách na to, že
nie je potrebná slovenská samospráva v tých obciach, kde Slováci
nežijú. Ako ďalej Fuzik poznamenal, v obciach so slovenským
obyvateľstvom budú upozorňovať voličov na to, aby do slovenskej
samosprávy neslovenských kandidátov nevolili.
O kandidatúru do slovenskej samosprávy je podľa slov predsedu
CSS v Maďarsku veľký záujem. Ako príklad uviedol Békešskú Čabu s 15
kandidátmi a v Nyíregyháze je dokonca 20 záujemcov.
Ďalšie školenie, na ktorom budú predstaviteľov samosprávy
sprevádzať aj pracovníci etnického úradu a volebnej kancelárie, sa
uskutoční na budúci týždeň v obci Veňárc v Novohradskej župe,
nasledujúce 19. septembra v Budapešti a posledné školenie bude 23.
septembra v Békešskej Čabe.
Na školeniach hovoria o fungovaní a systéme vzťahov menšinovej
samosprávy, o volebnej kampani, o právnych a technických otázkach
komunálnych volieb, uviedol Fuzik.
Peter Ponický kritizoval odchod kvalifikovaných odborníkov zo
Slovenska do EÚ
Graz 13. septembra (TASR) - Minister školstva SR Peter Ponický dnes
na medzinárodnej konferencii Vízia východ-západ v rakúskom Grazi
kritizoval odchod kvalifikovaných odborníkov zo Slovenska do krajín
Európskej únie.
S ohľadom na očakávané členstvo v EÚ a funkčnú multilaterálnu
vedeckú spoluprácu bude podľa ministra najlepšie, ak všetky krajiny
začnú na rovnakých východiskových pozíciách. Ponický zároveň vyjadril
nádej, že vybudovanie vedeckej infraštruktúry a zavedenie vhodných
programov dopomôže k návratu odborníkov.
"Čo môže očakávať uznávaný profesor alebo mladý vedec, keď mu
vyprší zmluva v západnej firme a podmienky doma nie sú adekvátne,"
vyhlásil Ponický. Pre tento dôvod sa čoraz väčší počet odborníkov
rozhodne zostať v zahraničí, ku ktorému v priebehu času získajú lepší
vzťah ako k rodnej krajine.
Riešenie problému vidí minister v zavedení finančne
atraktívnych domácich programov pre odborníkov z kandidátskych
krajín, ktoré podporí aj Európska únia. Tieto programy umožnia aj
vybudovanie nevyhnutnej vedeckej infraštruktúry.
Slovensko požiadalo o menej, aby dostalo viac
Brusel 13. septembra (TASR) - Slovensko predložilo dnes v Bruseli
Európskej komisii svoje návrhy, ktorých cieľom je vylepšiť jeho
rozpočtovú pozíciu po vstupe do Európskej únie.
Zjednodušene možno povedať, že požiadalo pre prvé roky o menej
peňazí zo štrukturálnych fondov, aby dostalo viac v podobe
kompenzačných platieb.
Na dnešnom celodennom technickom rokovaní s kandidátskymi
krajinami komisia podrobne vysvetlila metodológiu, akou dospela
k výpočtom čistých rozpočtových pozícií budúcich členov po ich vstupe
do EÚ.
Slovensko má podľa týchto výpočtov dostať v prvom roku členstva
podporu 389 miliónov eúr, zaplatiť členský príspevok 286 miliónov
a jeho čistá rozpočtová pozícia má teda byť 103 miliónov, čo je však
o jeden milión menej, ako dostane v roku 2003 z predvstupovej pomoci.
Princípom EK pritom je, že noví členovia nesmú byť po vstupe na
tom rozpočtovo horšie ako rok pred vstupom. Navrhuje preto
kompenzačné platby, ktoré by mali negatívne rozdiely vyrovnať.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie európskej integrácie na
ministerstve zahraničia SR Miroslava Adamiša je na týchto výpočtoch
najdôležitejšie, že EK počítala so 16-percentnou zálohou platbou na
štrukturálne fondy.
"To je asi 200 miliónov eúr a nie je reálne, aby sa pri
postupnom nábehu čerpania a prípravy projektov takáto veľká suma
v roku 2004 aj reálne minula," povedal TASR Adamiš.
Slovenská delegácia preto dnes požiadala, aby komisia
uplatňovala platnú legislatívu únie, podľa ktorej je zálohová platba
sedem percent a možno ju rozdeliť na dva roky.
"Požiadali sme, aby sme prvý rok dostali tri a druhý rok štyri
percentá. Tým by sa výrazne znížila zálohová platba v roku 2004
a malo by to pozitívny odraz vo vyššej kompenzačnej platbe,"
vysvetlil Adamiš.
Zjednodušene tak možno povedať, že Slovensko požiadalo o menej,
aby dostalo viac. Vyčlenené peniaze zo štrukturálnych fondov určených
najmä na podporu zaostávajúcich regiónov, ktoré by nebolo schopné
vyčerpať už v prvom roku, by tak dostalo neskôr, keď už bude na to
lepšie pripravené. Až dovtedy by naopak dostávať vyššie kompenzačné
platby.
Adamiš je presvedčený, že členské štáty EÚ budú s mechanizmom
kompenzačných platieb súhlasiť. "Princíp (kompenzačných platieb)
bude. Teraz je otázka výšky a samozrejme my máme záujem, aby sme mali
kompenzačnú platbu čo najvyššiu," uzavrel Adamiš.
Rokovania o rozpočtovej metodológii medzi členskými štátmi EÚ
i konzultácie s kandidátmi budú pokračovať. Cieľom EÚ je dosiahnuť
dohodu o spoločnom stanovisku ku kapitole rozpočet do konca októbra,
aby od začiatku novembra až do decembrového summitu v Kodani mohli
prebiehať intenzívne rokovania s kandidátmi.
Československá tajná služba zabránila atentátu na Jásira Arafata
Praha 13. septembra (TASR) - Tajná služba bývalého Československa
v roku 1983 zabránila skupine palestínskeho teroristu Abú Nidala
v pokuse o atentát na palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Informovala
o tom dnes Česká televízia.
Líder Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) v roku 1983
navštívil Prahu, kde sa stretol s predstaviteľmi bývalého
komunistického režimu. Informácie o plánovanom atentáte na Arafata
vyplývajú z nedávno zverejnených dokumentov Úradu na dokumentáciu
a vyšetrovanie zločinov komunizmu ÚDV).
Podľa Jana Kalousa z ÚDV sa československá tajná služba
dozvedela, že extrémistická skupina pod vedením Abú Nidala mala
v pláne zavraždiť Arafata. Ako uviedol pre Českú televíziu, atentátu
sa podarilo zabrániť na poslednú chvíľu.
Celosvetovo hľadaného teroristu Nidala našli v auguste tohto
roku zavraždeného v jeho byte v Bagdade. Iracká spravodajská služba
oznámila, že Nidal si strelil do úst, keď do jeho bytu prišli irackí
agenti. Palestínske hnutie Fatah-revolučná rada (FRC) obvinili irackú
tajnú službu z vraždy ich vodcu Nidala.
Fico pre Die Presse: Strana Smer nevznikla pre opozíciu, chceme
vyhrať a vládnuť
Viedeň 14. septembra (TASR) - Dnešné vydanie rakúskeho denníka Die
Presse v rámci série článkov o blížiacich sa parlamentných voľbách vo
viacerých európskych krajinách prinieslo rozhovor so šéfom
slovenského politického subjektu Smer-Tretia cesta - Robertom Ficom,
ktorý je podľa Die Presse favoritom na zostavenie novej povolebnej
vlády.
Šéf Smeru v tomto kontexte pripustil, že jeho strana sa môže po
voľbách ocitnúť aj v opozícií. Dôsledkom toho by sa však podľa neho
stala nestabilná vláda zložená z malých strán. "Strana Smer nevznikla
na to, aby bola v opozícií. Chceme vyhrať voľby a vládnuť," vyhlásil
Fico.
Fico sa v rozhovore vyhol otázke, ktorá smerovala k ľavicovej,
či pravicovej orientácií jeho strany, a na otázku ako by sa sám
politicky kategorizoval, odpovedal, že by sa najviac uspokojil
s označením pragmatik. V tejto súvislosti citoval čínske príslovie,
ktoré hovorí o tom, že "nezáleží, či je mačka čierna, alebo biela,
podstatné je, či chytá myši."
Rakúsky denník zaujímala predovšetkým pozícia Smeru k v Rakúsku
toľko diskutovaným jadrovým elektrárňam na Slovensku. Predseda Smeru
v tejto súvislosti pripomenul, že čo sa týka Jaslovských Bohuníc
slovenská vláda už uzavrela s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj
(EBRD) dohodu. Tiež pripustil, že ak by sa európski zmluvní partneri
Slovenska dodatočne vyslovili za predĺženie dohody, súhlasil by
s ňou.
V otázke Mochoviec Fico potvrdil, že Slovensko v tomto prípade
neuzavrelo žiadnu dohodu o prípadnom nedostavaní tretieho a štvrtého
bloku. "Mochovce nie sú politickou, ale ekonomickou otázkou: vyplatia
sa, alebo sa nevyplatia. Ak by sa oplatili, sme za ich prevádzku
a dostavanie," povedal Fico.
Šéf Smeru zároveň odmietol tvrdenia, podľa ktorých ho podporuje
aj atómová lobby, pričom ich označil za "klebety typické pre našich
konkurentov". Ako však dodal, pokiaľ ide o atómovú energiu, patrí
k politikom, ktorí ochraňujú národné záujmy krajiny.
Die Presse sa v rozhovore dotkla aj otázky integrácie SR do
európskych štruktúr. Fico sa opakovane vyslovil za otváranie pre
Slovensko nevýhodných kapitol uzavretých s Európskou úniou. V tejto
súvislosti Fico pripomenul, že hoci má na Slovensku vstup krajiny do
EÚ 70-percentnú podporu obyvateľstva, väčšina ľudí nevie, čo ich
v únií čaká.
V tomto kontexte dodal, že mu chýba široká otvorená diskusia
o integrácií. "Ani väčšina ministrov nemá o únií tušenie a namiesto
toho z nej robia fetiš, tabu, ktorého sa človek nesmie dotknúť. Sú
len iluzórne očakávania...," vyhlásil Fico. Šéf Smeru dodal, že jeho
strana chce v otázke otvárania kapitol zlepšiť to, čo sa ešte zlepšiť
dá, "pokiaľ to však neohrozí náš vstup do EÚ, pretože ten je pre nás
životne dôležitý."
Slovenskí voliči sú nechaní napospas veľkej neprehľadnosti
Viedeň 14. septembra (TASR) - Takmer týždeň pred parlamentnými
voľbami vládne na Slovensku pokoj, ktorý by človek mohol nazvať aj
ľahostajnosťou, uvádza v dnešnom monitore k blížiacim sa voľbám na
Slovensku rakúsky denník Der Standard.
Skutočnosť, že pri týchto voľbách ide o rýchly vstup krajiny do
Európskej únie a NATO, si uvedomuje len menšina. Der Standard v tejto
súvislosti pripomína, že podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky,
uskutočňovaných jednou z najuznávanejších nevládnych organizácií
- Inštitútom pre verejné otázky (IVO), považuje výsledok volieb za
rozhodujúci pre ďalšiu európsku integráciu SR síce 87 percent tzv.
expertov, ale len 29 percent obyčajných ľudí.
Rakúsky denník si všíma aj politické preferencie najsilnejších
strán. Dodáva, že preferencie Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS)
kontroverzného bývalého slovenského expremiéra Vladimíra Mečiara sa
v súčasnosti vyrovnali preferenciám strany Smer bývalého ľavicového
demokrata Roberta Fica.
Či však táto skutočnosť zvýši šance na rýchle zostavenie
povolebnej vlády bez Mečiara a urýchli tým aj pozvanie SR na
novembrovom pražskom summite do NATO, je už iná otázka, podotýka Der
Standard a dodáva, že Fico zostáva žolíkom, bez ktorého je stabilná
vládna väčšina nemysliteľná.
Riaditeľ IVO Grigorij Mesežnikov sa pre rakúsky denník v tejto
súvislosti vyjadril optimisticky: "Na každý pád to bude vláda bez
Mečiara a tým aj dobrý signál smerom navonok," vyhlásil Mesežnikov.
Denník sa zamýšľa aj nad možnou budúcou povolebnou spoluprácou
najsilnejších stráv pri budovaní koalície. Ako pripomína, ak bude
chcieť mať štvorlístok v zložení Slovenská demokratická a kresťanská
únia (SDKÚ) premiéra Mikuláša Dzurindu, Kresťanskodemokratické hnutie
(KDH), Strana maďarskej koalície (SMK) a Aliancia nového občana (ANO)
mediálneho podnikateľa Pavla Ruska väčšinu, potrebuje partnera, a ten
sa môže volať len Fico.
Ficovo správanie však bude závisieť aj od pozície menších
strán, napríklad Hnutia za demokraciu (HZD) bývalého člena HZDS Ivana
Gašparoviča. Ak by táto strana prekonala päťpercentnú hranicu
zvoliteľnosti do parlamentu, mohol by si ich získať Fico na svoju
stranu a prelomiť tak štvorlístok, podotýka rakúsky denník. Pretože
Dzurinda a Maďari už vylúčili povolebnú spoluprácu s Gašparovičom.
Mesežnikov však Fica hodnotí ako "politika ad hoc" bez
dlhodobejších obsahových perspektív. V rozhovore pre rakúsku
televíziu sa Fico vyslovil za dostavanie slovenskej jadrovej
elektrárne Mochovce ako kompenzáciu za odstavenie Jaslovských
Bohuníc. Benešove dekréty považuje Fico za nedotknuteľné, uzatvára
Der Standard.
Rumunsko vytýka pôsobnosť a etnickú diskrimináciu krajanského zákona
Gyula 14. septembra (TASR) - V súvislosti so Zákonom o Maďaroch
žijúcich v susedných krajinách sa v Rumunsku generuje problém s jeho
mimoúzemnou pôsobnosťou a etnickou diskrimináciou.
Rumunsko vníma ochotu maďarskej strany na korekciu zákona
a prijíma rytmus rokovaní, ktorý Maďarsko navrhuje. Povedal to dnes
v Gyule po rokovaní zmiešanej expertnej komisie šéf rumunskej
delegácie Christian Diaconescu.
Rumunský politik zdôraznil, že Rumunsko nechce zmiesť zo stola
otázku krajanského zákona ani ho zastaviť, pretože zákon má dôležitý
kultúrny význam.
Ako povedal šéf maďarskej delegácie - štátny tajomník Úradu
predsedu vlády MR pre menšiny Vilmos Szabó, rokovania pokračujú aj
s ďalšími susednými krajinami. Odmietol preto konkretizovať závery
z dvojdňového stretnutia, ktoré označil za úspešné.
Ďalšie rokovania sa uskutočnia po tom, ako maďarská vláda
pripraví balík zmien zákona. Podľa Szabóa to pravdepodobne bude
v októbri.
Dodal, že kým rokovania nebudú uzatvorené, bude platiť
memorandum, ktoré podpísali predchádzajúci maďarský premiér Viktor
Orbán a jeho rumunský partner Adrian Nastase.
Európski politici Slovákom: Choďťe voliť
Brusel 15. septembra (TASR) - Európski politici vyzývajú Slovákov,
aby sa na budúcotýždňových parlamentných voľbách zúčastnili v čo
najväčšom počte. Zároveň sú stále viac presvedčení, že nová slovenská
vláda bude demokratická, proeurópska a zabezpečí Slovensku prijatie
do EÚ a NATO.
Tieto voľby budú najdôležitejšie v histórii Slovenska, pretože
rozhodnú, či krajina splní svoj cieľ stať sa členom Európskej únie
a začleniť sa do euroatlantických štruktúr, vyhlásil týždeň pred
voľbami európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen.
Aby Slovensko tieto ciele splnilo, "potrebuje vládu, ktorá bude
mať dôveru v Európe i v Spojených štátoch, a ktorá bude pevne oddaná
pokračovaniu politických, ekonomických a sociálnych reforiem,"
uviedol Verheugen pre TASR. Pre Slovákov má dve rady: zúčastnite sa
a voľte s doširoka otvorenými očami.
Na Slovensku existuje podľa komisára "veľmi, veľmi veľká šanca",
že proeurópske demokratické strany budú mať po septembrových voľbách
väčšinu v parlamente a vytvoria novú slovenskú vládu.
Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox je presvedčený, že "ak
sú predvolebné prieskumy pravdivé, potom je slušná šanca na
vytvorenie takej administratívy, ktorá zabezpečí pre Slovensko
európsku integráciu".
Jediným významným rizikom na Slovensku podľa neho je, ak
výsledkom volieb bude vláda, o ktorej by sa zdalo, že je proti
európskej integrácii. "Ale takéto riziko sa mi zdá nepravdepodobné,"
povedal Cox minulý štvrtok v Bruseli. Slovákom odkázal: "Voľby sú
(pre vás) dôležitým a rozhodujúcim momentom, preto sa na nich
zúčastnite a hlasujte."
Jednoduché posolstvo adresoval slovenským voličom aj
spravodajca Európskeho parlamentu pre SR Jan Marinus Wiersma. "Dúfam,
že pôjde voliť čo najväčší počet Slovákov. Sú to voľby pre Európu.
Čím vyššia účasť bude, tým silnejšie Slovensko potvrdí svoju oddanosť
demokracii," povedal TASR holandský europoslanec.
Verí, že výsledok volieb umožní rýchle vytvorenie vlády, ktorá
"bude schopná s EÚ spolupracovať takým pozitívnym spôsobom, ako
súčasný kabinet". "Hovorím to znovu a znovu, pretože ak by sa
zopakovala situácia spred roka 1998, nebolo by to veľmi vítané
a dobré pre vašu krajinu," vyhlásil Wiersma. Najpravdepodobnejšie
však podľa neho je, že po voľbách vznikne vláda, ktorá "bude
pozitívna pre nás a pre Slovensko".
Podľa predsedu Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR
Hansa-Petra Martina je v týchto voľbách najdôležitejšie, aby sa
Slováci čo najúčinnejšie zbavili korupcie. "Dôležité pre Slovensko je
mať stabilnú demokraticky legitímnu vládu, ktorá nie je obklopená
silným zápachom korupcie a protekcionárstva," povedal rakúsky
europoslanec TASR.
Nevýhodou veľkého počtu strán, ktoré sa zrejme dostanú do
slovenského parlamentu, podľa neho je, že bude ťažké zostaviť
stabilnú koalíciu. Výhodou je naopak to, že existuje väčšia
konkurencia a strany sa budú navzájom kontrolovať.
"Ak sa v týchto voľbách nič veľkolepého nestane, potom sa stane
najveľkolepejšia vec v histórii Slovenska - hladký vstup do EÚ,"
vyhlásil Martin.
Severoatlantická aliancia sa k voľbám na Slovensku v uplynulých
dňoch nechcela vyjadrovať. Jej hovorca len odkázal TASR na
predchádzajúce vyhlásenia generálneho tajomníka Georgea Robertsona.
Ten Slovákov v minulosti niekoľkokrát vyzval, aby sa na voľbách
zúčastnili a aby hlasovali za strany, ktoré sú schopné Slovensko do
NATO dostať.
Oveľa jasnejšie to povedal americký veľvyslanec pri NATO
Nicholas Burns, podľa ktorého Washington nepodporí pozvanie SR na
novembrovom summite v Prahe, ak súčasťou novej vlády bude bývalý
premiér Vladimír Mečiar alebo jeho HZDS.
V Bruseli však panuje stále väčšie presvedčenie, že na
Slovensku vznikne vláda prijateľná pre EÚ i NATO, a že sa integrácia
krajiny do týchto štruktúr nijako neskomplikuje. Atmosféra
v kuloároch bruselských inštitúcií je omnoho pokojnejšia ako pred
rokom či niekoľkými mesiacmi a diplomati sa netaja radosťou nad
poslednými prieskumami verejnej mienky.
Menšie obavy Bruselu potvrdzuje aj skutočnosť, že NATO upustilo
od mimoriadnej schôdzky ministrov zahraničných vecí, ktorí sa mali
stretnúť v polovici októbra a vo svetle výsledkov slovenských volieb
diskutovať o počte pozvaných krajín. Podľa diplomatov už prakticky
nie sú obavy z povolebného vývoja na Slovensku a aliancia dospela ku
konsenzu pozvať v novembri Prahe sedem krajín.
Ešte pred tým však čaká dôležité rozhodnutie Európsku úniu. Na
summite 24.-25. októbra v Bruseli má oznámiť zoznam krajín, ktoré
budú môcť v decembri ukončiť prístupové rokovania. Aj preto Slovensko
potrebuje novú vládu čo najskôr, hoci podľa niektorých predstaviteľov
bude Bruselu stačiť jasná proeurópska väčšina v parlamente.
APA: Tóny v slovenskej volebnej kampani sa zostrujú
Viedeň 15. septembra (TASR) - Tóny v slovenskej volebnej kampani sa
zostrujú. Politické strany majú ešte päť dní na to, aby presvedčili
voličov, akí naničhodníci sú údajne ich protivníci, uvádza svoj
materiál o slovenskej predvolebnej kampani rakúska tlačová agentúra
APA.
V najťažšej situácii sa nachádza Vladimír Mečiar. Prvýkrát od
začiatku svojej politickej kariéry sa bývalý slovenský premiér dostal
do silnej defenzívy. Fraškovitým vyhlásením o pôvode peňazí na
rekonštrukciu svojej vily celkom upútal na seba pozornosť médií. Už
sotva niekto diskutuje o volebnom programe jeho Hnutia za
demokratické Slovensko (HZDS), tvrdí APA.
Navyše, médiá oboznámil s internými pikantériami HZDS Ivan
Gašparovič, ktorý si v júli založil svoju vlastnú stranu. Tým sa
podarilo Gašparovičovi trvalo poškodiť povesť HZDS. Nie je preto
divné, že Mečiar stráca nervy a voči mladým novinárom, ktorí mu kladú
bez rešpektu nepríjemné otázky, sa správa ako šéf hulvátov.
Škandály spojené s Robertom Ficom majú inú povahu a majú čisto
politický charakter. Ľavicovo populistický šéf strany Smer sa dostal
do konfliktu s katolíckou cirkvou. Dôvodom sú vyjadrenia arcibiskupa
Jána Sokola, ktorý odporúčal veriacim nevoliť Smer a iné politické
zoskupenia založené na liberálno-ateistickom základe. Fico odpovedal
výhradou, že funkcionári cirkvi sa nemajú miešať do politiky.
Označenie najvyššieho katolíckeho hodnostára ako "funkcionára"
Ficom prilialo olej do ohňa. Fico okrem toho požaduje aj odluku
cirkvi od štátu a cirkvi by sa mali financovať samé.
APA pripomína, že dopad tohto konfliktu nie je jasný. Viac ako
80 percent Slovákov sa vraj hlási ku katolicizmu, ale voliči sa
doteraz k politickým odporúčaniam cirkvi chovali skôr skepticky.
Paradoxne by sa mohlo stať dokonca aj to, že u katolíkov zaboduje
Fico.
Škandály Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ)
premiéra Mikuláša Dzurindu sú spojené s nešťastnou privatizáciou
Slovenských telekomunikácií. Nemecký Telekom, ktorý prevzal Slovenské
telekomunikácie sa pokúša vylepšiť svoju bilanciu sotva
opodstatnenými zvýšeniami telefónnych taríf, čo by sa ešte ako-tak
dalo prehltnúť. Nejakou záhadou sa však na verejnosť dostal text
dohody o vstupe nemeckého Telekomu na slovenský trh, v ktorom sa
slovenská vláda zaväzuje neprijímať žiadne zákony, ktoré by mohli
ovplyvniť zvyšovanie nákladov u telekomunikácií.
Teraz je už jasné, prečo telekomunikačný zákon v parlamente
neprešiel, rozhorčuje sa opozícia. Strany vládnej koalície mlčia.
Vedia, že Mečiar má problémy so svojou vilou, Fico vedie spor
s cirkvou. Vládne strany už nemajú čas, aby našli politickú
interpretáciu pre temné stránky dohody o telekomunikáciách. A po 21.
septembri to už bude aj tak všetko inak, poznamenáva APA.
Iba Strane maďarskej koalície (SMK) sa škandály zjavne
vyhýbajú. Dôvodom preto podľa zasvätených nie je to, že by mali
politici tejto strany anjelské cnosti, ale to, že sa Slováci venujú
málo čítaniu maďarských novín. Alebo možno preto, že regionálne
škandály nemajú potrebnú údernosť. Okrem toho v SMK platí: čo sa doma
uvarí, to sa doma aj zje. To platí ostatne aj v slovenských stranách,
ale tam uvarené servíruje vždy iná strana, uzatvára svoj rozbor APA.
Belgický politológ De Waele: Nechápem strach Západu z Mečiara
Brusel 15. septembra (TASR) - Belgický politológ a expert pre strednú
Európu Jean-Michel De Waele nechápe panický strach Západu z bývalého
slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Oveľa viac ho znepokojuje, že
na Slovensku vlastne chýba štandardná moderná politická strana, že
politický systém je veľmi premenlivý a nestabilný, a že každé
slovenské voľby sú vo svojej podstate historické.
"Jediná otázka pri slovenských voľbách z pohľadu Bruselu, to je
pán Mečiar. To je buď alebo. Nezáleží na tom kto, len nech to nie je
Mečiar," opísal De Waele v rozhovore pre TASR zjednodušený pohľad
západnej Európy na dianie na Slovensku.
Uznávaný politológ z Ústavu pre európske štúdie pri bruselskej
univerzite ULB pritom nevidí medzi politickými stranami okrem
nacionalistov na Slovensku nikoho, s kým by HZDS mohlo vytvoriť
koalíciu. "A aby Mečiar získal toľko, že by mal väčšinu v parlamente
sám, to nie je reálne. Nechápem preto ten veľký strach Západu z pána
Mečiara. Nie je to racionálne," povedal De Waele TASR.
Oveľa väčším problémom Slovenska podľa neho je, že od roku 1989
sa v podstate neobjavili politické elity, ktoré by tvorili modernú
európsku politiku. "Nevidíme na Slovensku veľkú, modernú stranu,"
tvrdí politológ, ktorý dôkladne pozná politické pomery na Slovensku
a krajinu viackrát navštívil.
Slovenskí voliči by Mečiara podľa neho už dávno poslali do
histórie, keby mali serióznu, modernú politickú silu ponúkajúcu
riešenia, s ktorými sa môže populácia stotožniť. Namiesto toho však
neustále ide len o súboj viac či menej populistických osobností.
"To je skutočné nebezpečenstvo pre Slovensko a problém pre jeho
demokratickú stabilizáciu. Politická situácia SR ostáva veľmi
premenlivá, nestabilná, prakticky neustále možno hovoriť o politickej
kríze," myslí si De Waele.
Znepokojujúce podľa neho tiež je, že prakticky každé voľby na
Slovensku majú prívlastok historické. "Zatiaľ čo v ostatných štátoch
ide pri voľbách väčšinou o banálnu záležitosť, či bude vládnuť táto
strana alebo iná, na Slovensku sú voľby vždy historické. Voliči sú
vždy mobilizovaní voliť pre alebo proti demokracii. To sú veľmi
znepokojujúce znaky. To je oveľa väčší problém, ako či bude mať
Mečiar 25, 26 alebo 27 percent," povedal v rozhovore pre TASR De
Waele.
Po voľbách vidí tri možné scenáre vývoja na Slovensku. Ak bude
mať Mečiar väčšinu, Slovensko sa zrejme dočká odmietnutia zo strany
EÚ a NATO. De Waele si však nemyslí, že by to bola zo strany Bruselu
dobrá politika.
"Všetko, čo Slovensko izoluje a vrhne do karantény, bude veľmi
vážna chyba, ktorá bude vynikajúcim darčekom pre Mečiara
a nacionalistov. Bola by to katastrofa pre Slovensko i pre Európu,"
tvrdí belgický politológ.
Druhou možnosťou je jasná väčšina proti Mečiarovi tvorená
stranami Smer, KDH, ANO, SDKÚ a SMK. Slovensko s ňou bez problémov
vstúpi do EÚ a NATO, ale keďže pôjde o účelové zoskupenie, "týždeň po
vstupe sa takáto koalícia môže rozsypať".
Tretím scenárom je situácia, že by síce Mečiar nemal dostatočnú
väčšinu, ale mal by v parlamente dosť kresiel, aby blokoval akúkoľvek
inú koalíciu. Nastalo by obdobie politickej nestability, ktoré by
tiež ohrozilo vstup SR do únie a NATO.
"Keď však situáciu analyzujem, vychádza mi, že protimečiarovské
sily majú potenciál vytvoriť koalíciu, ktorá dovedie Slovensko do EÚ
a NATO," predpovedal De Waele povolebný vývoj na Slovensku.
Európski politológovia očakávajú v SR proeurópsku koaličnú vládu
Brusel 15. septembra (TASR) - Európski politológovia očakávajú, že na
Slovensku vznikne po budúcotýždňových parlamentných voľbách koaličná
vláda, ktorá bude prijateľná pre EÚ a NATO a zabezpečí Slovensku
prijatie do týchto organizácií.
Za problém Slovenska však viacerí z nich označujú nevyspelý
politický systém a nedostatok schopných pragmatických politikov,
ktorí sú v úzadí populistických lídrov.
Vytvorenie proeurópsky orientovanej koaličnej vlády očakáva
riaditeľ bruselského Strediska pre európske politické štúdie (CEPS)
Daniel Gros. "Ak vznikne koaličná vláda, som si istý, že nič
mimoriadne sa nestane. Koaličné vlády sú totiž väčšinou umiernené
a orientované smerom k stredu, ktorý býva väčšinou proeurópsky,"
povedal Gros pre TASR.
Hoci výskyt populistických politikov v Európe je podľa neho
častý, vo väčšine krajín sa z času na čas objavia, získajú dobrý
volebný výsledok a zasa zmiznú. "Znepokojujúce na Slovensku je to, že
tu nezmizli. Ukazuje to, že politický systém nie je veľmi vyspelý,"
myslí si šéf CEPS.
Z pohľadu EÚ sa preto podľa neho natíska otázka, či "chceme
krajinu, ktorá je síce demokratická a má trhovú ekonomiku, ale ktorej
politický systém je takýto nevyspelý".
"Samozrejme však nie je možné vylúčiť Slovensko len kvôli
nevyspelému politickému systému. Myslím si preto, že prijatie do EÚ
a NATO by bolo ohrozené, len ak by vznikla nová vláda s úplne novou
agendou, nie prodemokratickou, nie prozápadnou, nie proeurópskou,"
povedal Gros pre TASR.
Aj keby na Slovensku predsa len vznikla pre Brusel neprijateľná
vláda, nemyslí si, že by EÚ len tak ľahko zo dňa na deň vylúčila
Slovensko z prístupového procesu.
"Politicky by síce bolo pohodlné urobiť prípad zo Slovenska,
využiť to pri Turecku a povedať Ankare: pozrite sa, nie ste to len
vy, ale v skutočnosti by zrejme vytvorili nejaký výbor, ktorý by
išiel na Slovensko skúmať, čo sa tam skutočne deje. Všetko
(rokovania) by medzitým pokračovalo," uvažuje Gros.
Jednoduchšie by to zrejme malo NATO, "kde stačí jedna negatívna
správa od amerického veľvyslanca". "V EÚ však prevláda argument, že
je ľahšie udržať demokraciu, keď ste vo vnútri. To bol aj jeden
z dôvodov prijatia Španielska či Portugalska," povedal riaditeľ CEPS.
Upozornil tiež na rozdrobený politický systém, kde existuje
príliš veľa politických strán s príliš malou voličskou podporou.
"Politická scéna je na Slovensku podobne fragmentovaná ako v Turecku.
Je to znak nevyspelosti politického systému," dodal Daniel Gros.
Politológ Ústavu pre európske štúdie pri bruselskej univerzite
ULB Jean-Michel De Waele súhlasí. Jedným z hlavných problémov
Slovenska podľa neho je, že od roku 1989 sa v podstate neobjavili
politické elity, ktoré by tvorili modernú európsku politiku.
"Nevidíme na Slovensku veľkú, modernú stranu," povedal TASR
politológ, ktorý sa podrobne zaoberá strednou a východnou Európou.
Slovenskí voliči by podľa neho už dávno poslali HZDS do
histórie, keby mali serióznu, modernú politickú silu ponúkajúcu
riešenia, s ktorými sa môže populácia stotožniť. Namiesto toho však
neustále ide len o súboj viac či menej populistických osobností.
"To je skutočné nebezpečenstvo pre Slovensko a problém pre jeho
demokratickú stabilizáciu. Politická situáca SR zostáva veľmi
premenlivá, nestabilná, prakticky neustále možno hovoriť o politickej
kríze," myslí si De Waele. Znepokojuje ho tiež, že každé voľby na
Slovensku majú prívlastok historické a sú hlasovaním za alebo proti
demokracii. To je podľa neho tiež znak nevyspelosti politického
systému.
Aj De Waele však očakáva, že voľby Slovensku nespôsobia
problémy v integračnom procese. "Keď situáciu analyzujem, vychádza
mi, že protimečiarovské sily majú potenciál vytvoriť koalíciu, ktorá
dovedie Slovensko do EÚ a NATO," predpovedal bruselský politológ,
ktorý je však skeptický, čo sa týka ukončenia prístupových rokovaní
EÚ s kandidátmi už v tomto roku.
Vznik vlády prijateľnej pre EÚ a NATO očakáva aj politický
riaditeľ bruselského Strediska európskej politiky (EPC) John Palmer.
"Všetci dúfame v také výsledky volieb, ktoré umožnia vytvorenie
vlády, ktorá bude chápať Európsku úniu a jej dôležitosť pre
Slovensko," povedal Palmer pre TASR.
Ak by sa tak nestalo, vznikol by podľa neho problém, ktorý by
si vyžiadal zložité a náročné riešenia. Predvolebná situácia v SR ho
však napĺňa optimizmom. "Ak nedôjde k dramatickej zmene, dúfam, že
Slovensko bude medzi krajinami, ktoré na konci roka uzavrú prístupové
rokovania s EÚ," dodal šéf EPC.
Optimistkou je aj analytička bruselského Strediska pre
bezpečnosť a odzbrojenie (CESD) Annalisa Monacová, ktorá sa venuje
rozšíreniu NATO. "Je jasné, že vládna koalícia s Mečiarom by bola pre
Slovensko kameňom úrazu. Podľa prieskumov je však veľká šanca na
vytvorenie vlády bez neho, čo NATO veľmi pozitívne privíta," povedala
TASR.
Pripomenula, že Slovensko má v aliancii po vojenskej stránke
veľmi vysoký kredit a NATO by nerado krajinu vylúčilo z politických
dôvodov.
