Strany sú za redukciu počtu členov vlády a ministerstiev

BRATISLAVA 16. septembra (SITA) - Na zmenu volebného systému, reformu verejnej správy, ale aj redukciu počtu členov vlády a ministerstiev sa vo svojich volebných programoch zameriava viacero kandidujúcich strán. Vyplýva to z Verejného auditu volebných pro

gramov politických strán a hnutí, ktorý vypracovala Nadácia F. A. Hayeka v Bratislave. Podľa jeho autorov väčšina politických strán a hnutí sa vo svojich programoch sústreďuje na sľuby najrôznejších "výhod" pre občanov, ale takmer žiadne nehovoria o tom, ako každú "výhodu" zaplatia daňoví poplatníci.
K stranám, ktoré presadzujú zmenu volebného systému, patrí aj ANO, ktorá navrhuje znížiť počet poslancov Národnej rady SR na 100. Zároveň chce zmeniť pomerný volebný systém na väčšinový a zúžiť poslaneckú imunitu. Zasadzuje sa za "odstránenie byrokracie a oklieštenie výkonnej moci - verejnej správy, a to decentralizáciou, znížením počtu ministerstiev a ich zamestnancov, ako aj zrušením okresných úradov. Ako sa uvádza v audite, z programu ANO však nie je jasné, akým spôsobom chce "oceniť každú činnosť, ktorú verejná správa zabezpečuje."
Princíp subsidiarity, teda uplatňovanie moci na lokálnej a regionálnej úrovni, je jedným zo základných cieľov HZD. Hnutie vidí zmysel reformy verejnej správy v tom, že "tento proces má vytvoriť podmienky na zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti, zvýšenia životnej úrovne a celkového sociálno-ekonomického rozvoja regiónov Slovenska". Ako rozhodujúci princíp pri decentralizácii označuje subsidiaritu aj KDH, ktoré chce úspory dosiahnuť zákonom o štíhlej vláde, redukciou počtu členov vlády, zrušením okresných úradov a jedného stupňa riadenia na ministerstvách. Novelou volebného zákona chce dosiahnuť miernu zmenu súčasného systému, a zvýšiť tak váhu preferenčných hlasov. Optimalizovať systém výstavby štátu s jednoznačným vymedzením práv a povinností, finančných zdrojov a vzájomných vzťahov, budovaný na princípe subsidiarity, chce aj SNS. Národniari tiež navrhujú, aby sa príjmy medzi vládou, krajmi a obcami prerozdeľovali v pomere 50:15:35.
HZDS-ĽS presadzuje reformu centrálnej štátnej správy, ktorej výsledkom má byť "zníženie počtu členov kabinetu a ministerstiev a zhospodárnenie celej štruktúry verejnej správy". Potrebu modernizácie a decentralizácie verejnej správy však HZDS-ĽS vo svojom programe podľa autorov auditu formuluje nešpecificky. Zasadzuje sa aj za reformu volebného systému na väčšinový. Smer presadzuje silnú, rozumnú a rozhodnú vládu a "vyvodenie osobnej zodpovednosti za poškodenie záujmov Slovenska v rokoch 1994 až 2002". Mieni podporovať zánik krajských úradov a ich zlúčenie s úradmi VÚC. Navrhuje aj podstatné zníženie počtu okresných úradov a zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o 20 percent.
Podľa SDA má byť krokom k efektívnejšiemu fungovaniu štátu redukcia počtu ústredných orgánov štátnej správy. Presadzuje zrušiť posty podpredsedov vlády, ako aj ministerstiev dopravy a privatizácie. Zároveň je za sprísnenie zodpovednosti štátnych zamestnancov. SMK si kladie za cieľ vytvorenie homogénnych a efektívnych regiónov, pričom kritizuje rozdrobenie takých prirodzených regiónov ako Spiš či Žitný ostrov. Štát má podľa koalície spĺňať stimulačnú a regulačnú úlohu. SMK tiež podporuje finančnú decentralizáciu hospodárenia štátu. Čo najväčšie rozšírenie okruhu vecí, o ktorých budú rozhodovať občania priamo, vrátane priamej voľby poslancov, presadzuje SDKÚ. Únia sa zároveň snaží aj o odbyrokratizovanie štátu, fiškálnu decentralizáciu, zmenu územnosprávneho členenia na 12 regiónov. SDKÚ chce vybudovať "štíhly, nie drahý, ale silný štát", jej politika však podľa auditu vychádza z bližšie nedefinovaného vedomia zodpovednosti za verejné dobro.
Oklieštenie vlády nemá otvorene vo svojom programe KSS, ktorej cieľom je vytvorenie slobodnej, občianskej, pluralitnej spoločnosti posilnením zodpovednosti štátu a celej verejnej správy za politiku, ekonomiku a kultúru. Nedostatky v byrokracii napríklad nechce jej odbúravaním riešiť ani SDĽ, ktorá presadzuje posilnenie inštitútu verejnej kontroly ako nástroja na obmedzenie byrokratickej arogancie, nehovorí však vôbec o znižovaní právomocí štátu a ani o zmenách politického systému. Ľavičiari chcú "posilňovať samosprávy a zefektívniť fungovanie ústredných štátnych orgánov", podľa auditu však ide o nekonkrétne prísľuby.

pu