Bývalá vláda posilnila práva menšín na úradoch. Nové pravidlá si zatiaľ osvojili málokde. na rokovaní zastupiteľstva:
BRATISLAVA. Slovenskí Maďari či Rusíni sa síce materinským jazykom na úradoch dohovoria, pri písomnostiach si však musia vystačiť so slovenčinou. Vyplýva to z prieskumov, ktoré v tomto aj minulom roku robil Úrad vlády.
Správu o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré v úradnom styku výrazne posilnila bývalá vláda, v stredu prerokujú ministri za Smer.
Obce
Jazyky menšín
obcí, v ktorých sa menšinový jazyk môže používať v úradnom styku: 656
z toho maďarčina: 512
rusínčina: 68
rómčina: 57
ukrajinčina: 18
nemčina: 1
maďarčina: 334 obcí (65,2 %)
rusínčina: 41 obcí (60,3 %)
Až 72 percent obcí s početnou maďarskou menšinou vlani v písomnej úradnej agende maďarčinu nepoužívalo. Takmer tretine dokonca chýbal aj zákonom vyžadovaný oznam o možnosti použiť menšinový jazyk.
Až v 70 percentách týchto obcí sa pritom po maďarsky bežne rozpráva aj na rokovaniach zastupiteľstiev.
„Na úrade vedia po maďarsky všetci až po upratovačku, takže v maďarčine vybavujeme bežne. Keby sme však mali vyhotovovať aj všetky doklady v druhom jazyku, potrebovali by sme ďalšieho človeka,“ hovorí starosta Vojtech Galdík z obce Holiša v okrese Lučenec.
Nejasná terminológia
Rozhodnutia či potvrdenia v menšinovom jazyku podľa starostu nepožadujú ani samotní obyvatelia. „Keby žiadali, museli by sme ich zabezpečiť, ale u nás vedia všetci aj po slovensky.“
Obce od písomného používania menšinového jazyka odrádza aj často nejednoznačný preklad odbornej terminológie.
„V júli sme z toho dôvodu vydali tri terminologické slovníky v maďarčine, rusínčine a rómčine, ktoré by mali odborné výrazy zjednotiť a obciam uľahčiť používanie menšinových jazykov,“ povedal Zoltán Szalay z Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.
S terminológiou majú problém aj niektoré pobočky štátnych úradov. Až štvrtina orgánov verejnej správy v obciach, kde žije nad dvadsať percent obyvateľov inej národnosti, nemá na budove ani tabuľu v jazyku menšiny, hoci to zákon vyžaduje.
Menšiny majú zlé skúsenosti, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Stačí, že sa dohovoria
„Napríklad správy katastra nemajú v Maďarsku ekvivalent a túto agendu tam zabezpečujú úplne iné orgány. Naše úrady nevedia, ako názvy správne prekladať,“ vysvetľuje Szalay.
Preto úrad splnomocnenca plánuje vydať zoznam oficiálnych menšinových názvov všetkých úradov.
Ani v jedinom prípade doteraz úrady nevyužili novinku platnú od júla tohto roka, ktorá obyvateľom umožňuje žiadať aj o vydanie dvojjazyčného rozhodnutia.
„Hoci až s 80 percentami ľudí komunikujeme v rusínčine, dvojjazyčné rozhodnutie zatiaľ nežiadal nikto,“ hovorí Pavel Brecík z pobočky Obvodného úradu životného prostredia v Medzilaborciach.
„Obyvateľstvo slovenskému jazyku rozumie veľmi dobre a nikdy ani nebola tradícia, aby sa listiny vyhotovovali aj v rusínskom jazyku.“
Beata
Balogová
