Bývalá vláda posilnila práva menšín na úradoch. Nové pravidlá si zatiaľ osvojili málokde.
BRATISLAVA. Slovenskí Maďari či Rusíni sa síce materinským jazykom na úradoch dohovoria, pri písomnostiach si však musia vystačiť so slovenčinou. Vyplýva to z prieskumov, ktoré v tomto aj minulom roku robil Úrad vlády.
Správu o používaní jazykov národnostných menšín, ktoré v úradnom styku výrazne posilnila bývalá vláda, v stredu prerokujú ministri za Smer.
- obcí, v ktorých sa menšinový jazyk môže používať v úradnom styku: 656
- z toho maďarčina: 512
- rusínčina: 68
- rómčina: 57
- ukrajinčina: 18
- nemčina: 1
- maďarčina: 334 obcí (65,2 %)
- rusínčina: 41 obcí (60,3 %)
Až 72 percent obcí s početnou maďarskou menšinou vlani v písomnej úradnej agende maďarčinu nepoužívalo. Takmer tretine dokonca chýbal aj zákonom vyžadovaný oznam o možnosti použiť menšinový jazyk.
Až v 70 percentách týchto obcí sa pritom po maďarsky bežne rozpráva aj na rokovaniach zastupiteľstiev.
„Na úrade vedia po maďarsky všetci až po upratovačku, takže v maďarčine vybavujeme bežne. Keby sme však mali vyhotovovať aj všetky doklady v druhom jazyku, potrebovali by sme ďalšieho človeka,“ hovorí starosta Vojtech Galdík z obce Holiša v okrese Lučenec.
Nejasná terminológia
Rozhodnutia či potvrdenia v menšinovom jazyku podľa starostu nepožadujú ani samotní obyvatelia. „Keby žiadali, museli by sme ich zabezpečiť, ale u nás vedia všetci aj po slovensky.“
Obce od písomného používania menšinového jazyka odrádza aj často nejednoznačný preklad odbornej terminológie.
„V júli sme z toho dôvodu vydali tri terminologické slovníky v maďarčine, rusínčine a rómčine, ktoré by mali odborné výrazy zjednotiť a obciam uľahčiť používanie menšinových jazykov,“ povedal Zoltán Szalay z Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny.
S terminológiou majú problém aj niektoré pobočky štátnych úradov. Až štvrtina orgánov verejnej správy v obciach, kde žije nad dvadsať percent obyvateľov inej národnosti, nemá na budove ani tabuľu v jazyku menšiny, hoci to zákon vyžaduje.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Stačí, že sa dohovoria
„Napríklad správy katastra nemajú v Maďarsku ekvivalent a túto agendu tam zabezpečujú úplne iné orgány. Naše úrady nevedia, ako názvy správne prekladať,“ vysvetľuje Szalay.
Preto úrad splnomocnenca plánuje vydať zoznam oficiálnych menšinových názvov všetkých úradov.
Ani v jedinom prípade doteraz úrady nevyužili novinku platnú od júla tohto roka, ktorá obyvateľom umožňuje žiadať aj o vydanie dvojjazyčného rozhodnutia.
„Hoci až s 80 percentami ľudí komunikujeme v rusínčine, dvojjazyčné rozhodnutie zatiaľ nežiadal nikto,“ hovorí Pavel Brecík z pobočky Obvodného úradu životného prostredia v Medzilaborciach.
„Obyvateľstvo slovenskému jazyku rozumie veľmi dobre a nikdy ani nebola tradícia, aby sa listiny vyhotovovali aj v rusínskom jazyku.“
