Spory o platy s nemocnicami sa skončili na súdoch.
BRATISLAVA. Tlačili na ne, aby podpísali nevýhodné zmluvy. Mali sa stať sestrami len na tretinu, zvyšok úväzku mal znieť na administratívne pracovníčky, aby im nemuseli zvýšiť platy.
Pri náznaku nesúhlasu im hrozili výpoveďou a tým, že v inej nemocnici sa už nezamestnajú.
Na Slovensku je len niekoľko desiatok sestier, ktoré vydržali a nepodľahli tomuto tlaku. Niektoré z nich už prešli do iných nemocníc a zarábajú lepšie ako predtým.
Sestra a aktivistka Ľubica Kočanová o štyroch z nich napísala blog Sestry roka 2012, kategória odvaha.
„Sú to skutočné hrdinky, ktoré mnou zalomcovali,“ vraví.
Denník SME našiel aj ďalšie.
Nie sme handry
„Sama sebe sa môžem pozrieť do očí a povedať, nie som žiadna handra,“ hovorí s odstupom času Denisa Wágnerová, ktorá na konci marca nepodpísala zmluvu v nemocnici v Žiari nad Hronom.
Úväzok tam rozdeľovali na sestru a manažérku pacienta. Novú zmuvu nepodpísali ani sestry Mária Dulajová a Eva Kollárová.
Všetky tri tvrdia, že vedenie nemocnice na ne vyvíjalo psychický nátlak.
„Mala som strach, a veľký,“ priznáva Dulajová.
„Nevieme si predstaviť, čo mali tie ženy za bezsenné noci, dni plné strachu, napätie v rodine, nik ich nepodržal,“ hovorí sestra Jaroslava Lutnerová, ktorá zblízka pozná príbehy týchto sestier.
Žiarske trio nakoniec nemocnica prepustila a v inej v kraji ich neprijali.
Riaditeľ nemocnice Rastislav Kubáň v utorok nedvíhal telefón ani neodpovedal na esemesku. V marci povedal, že na vyššie platy sestier nemá peniaze.
„Nechám to právnikovi, ja sa venujem nemocnici,“ reagoval vtedy Kubáň na to, že sestry na nemocnicu podajú žalobu.
Žiarske sestry sa s nemocnicou napokon súdia. Najbližšie odročené súdne konania sú vo februári.
Dve sestry, Dulajová a Kollárová pracujú v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a Wágnerová v Martine. Majú vyššie platy ako v Žiari nad Hronom. „Prijali nás úplne perfektne,“ hovorí Kollárová.
Podobne vyhrala aj Lenka Fodorová zo stredného Slovenska. Hoci bola donútená podpísať nevýhodnú zmluvu nakoniec z Domova sociálnych služieb sama odišla. Teraz pracuje v inom zdravotníckom zariadení.
Ďalšia Stredoslovenka Zuzana Koporcová si zasa vydobyla, že jej nemocnica, v ktorej pracuje, nechala pôvodnú zmluvu sestry na plný úväzok.
Nepoddala sa podľa Kočanovej ani sestra Mária Bujňáková z Krompách. Nepodpísala zmluvu, nemocnica ju vyhodila. Zariadenie dala na súd. Nemocnica sa s ňou dohodla mimosúdne.
Porazila ich nejednotnosť
Všetky oslovené sestry tvrdia, že ich celoslovenský zápas za vyššie mzdy zlyhal na nejednotnosti. „Je to zbabelosť a to, čo chceli, majú,“ hovorí Wágnerová o sestrách, ktoré podpísali nevýhodné zmluvy.
„Naozaj nám chýba právne vedomie, sebavedomie, argumentácia, jednota, len tak sa dá napredovať,“ hovorí šéfka komory sestier Mária Lévyová. Podobne ako Kočanová považuje sestry, ktoré sa vzopreli, za hrdinky.
Nenechala som sa ponížiť
Sestra EVA KOLLÁROVÁ nepodpísala zmluvu v Žiari nad Hronom. Dnes pracuje v bratislavskej nemocnici a zarába viac.
Prečo ste nepodpísali zmluvu, ktorá by rozdelila váš uväzok na sestru a administratívnu pracovníčku?
„Nechcela som podstúpiť degradáciu na niečo, čo nie som. Som človek, ktorý nedokáže podpísať to, čo je proti jeho presvedčeniu.“
Nemali ste strach?
„Áno, určite som mala. Lebo som išla sama proti všetkým.“
Čo na to vaša rodina?
„Blízka rodina ma prehovárala, aby som to stiahla, aby som možno ohla chrbát a pracovala ďalej.“
Keby sa to zopakovalo, konali by ste rovnako?
„Postupovala by som tak opäť.“
Čo hovoríte na sestry, ktoré zmluvy podpísali?
„Toto bola posledná šanca, keď sme mohli ukázať, aké sme jednotné. Sklamali sme všetkých aj samy seba. Stačilo len držať pokope. Keby sme boli súdržné, nikto by sa nemusel zamýšľať nad tým, čo ďalej. Neboli by vyhodili ani jednu sestru.“

Beata
Balogová
