Po kritike prichádzajú aj konkrétne zmeny vo fungovaní centra na ochranu detí.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Je pravda, že dve maloleté Slovenky, ktoré si nedávno adoptovali ľudia z Talianska, krátko po adopcii otehotneli? Odpoveď bude v Taliansku hľadať nová šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Jej predchodkyňa do zahraničia nikdy nevyrazila.
Andrea Císarová síce má dokumenty z Talianska, ktoré podozrenie zo zneužitia detí nepotvrdili, ale chce si ich overiť. „Mám aj informácie z iných strán.“
Výrazné zmenyCentrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) roky fungovalo bez povšimnutia verejnosti aj politikov, teraz ho čakajú výrazné zmeny v systéme práce.
Tlak na zmenu prišiel po medializácii prípadov detí, ktoré slovenským rodičom vo Veľkej Británii odobrali sociálne úrady.
„Zákony porušené neboli, ale v centre zohrávajú dôležitú úlohu vnútorné predpisy, a tie ideme úplne meniť,“ vyhlásil minister práce Ján Richter. Ministerstvo nechalo spraviť v centre audit.
Zmenu podnietila aj ombudsmanka Jana Dubovcová, ktorá centrum kritizuje pre nečinnosť. Úradníci podľa nej vždy nekonali v najlepšom záujme detí.
Sľubujú transparentnosť„Mal som dojem, že sa v centre vykonáva klasická úradnícka činnosť, ale z tejto práce bol menší efekt, ako som očakával,“ opísal Richter fungovanie centra po príchode na ministerstvo. Aj preto vymenil jeho šéfku. Dlhoročnú riaditeľku Alenu Mátejovú vystriedala v lete Andrea Císarová.
Fakty
CIPC
zastrešuje medzištátne adopcie;
je ústredným úradom pri komunikácii s Veľkou Britániou či iným štátom, kde sa ocitnú slovenské deti bez starostlivosti rodičov;
rieši medzinárodné únosy detí;
rieši vymáhanie výživného podľa medzinárodného dohovoru.
Tá závery auditu pôvodne nechcela podpísať, pretože sa nezhodovali so stavom, ktorý v centre našla.
Podpis pridala až po doplnení. Za najpodstatnejšie považuje rozhodnutie, že o deťoch už nebude rozhodovať jeden človek.
Pri medzištátnych adopciách doteraz posudzovala vhodnosť rodičov komisia, tú však riaditeľka mohla obísť. Stačilo, že dieťa malo špecifické potreby. A tie definovali rôzne.
Císarová takéto delenie zruší. V komisii už nebudú len úradníci ministerstva práce, ale aj odborníci. Prizvú aj pediatra a psychológa. „Rozhodovanie musí zodpovedať oveľa transparentnejším podmienkam,“ sľubuje Richter.
Prípady z Británie vyprovokovali v centre aj poslanecký prieskum. Aj táto správa je kritická, zamerala sa najmä na medzištátne osvojenia. Poslanci skonštatovali to isté, čo Dubovcová pri odoberaných deťoch. Na záujmy detí sa nehľadelo.
Tomanovú nepresvedčilaProti poslaneckej správe sa ohradila vo výbore exministerka práce Viera Tomanová, ktorá nie je jeho členkou a na prieskume nebola.
Tvrdila, že správa nie je objektívna a poslankyni SaS Lucii Nicholsonovej, ktorá správu napísala z podkladov z konkrétnych rešeršovaných spisov, vyčítala, že vytŕhala fakty z kontextu.
Za správu z poslaneckého prieskumu pritom hlasovali z deviatich prítomných poslancov aj všetci šiesti poslanci Smeru.
„Hryzie ma svedomie a verejne to hovorím,“ priznala politickú zodpovednosť Nicholsonová. V bývalej vláde bola štátnou tajomníčkou ministerstva práce a aj túto oblasť mala na starosti. O tom, čo sa v centre dialo, nevedela.
Prístup k spisom bol ako k nehnuteľnostiamAk ide o deti, treba urobiť aj tri kroky navyše, nielen pozerať striktne na zákon, hovorí šéfka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ANDREA CÍSAROVÁ.
V akom stave ste našli centrum v lete, keď ste sa stali jeho šéfkou?
„Fungovalo, nachádzali sa tam spisy, ale mohlo konať promptnejšie a aktívnejšie. Spisy tam sú, ale mala som niekedy pocit, že neboli o deťoch, ale o niečom inom.“
O čom?
„Prístup k spisom je veľmi podstatný, ale mám pocit, že už sa začína meniť. Už to nie je prístup o nehnuteľných veciach, ale o deťoch, keď musíme konať absolútne rýchlo a presne.“
Zhodujete sa s ombudsmankou, že úradníci nie vždy konali v najlepšom záujme detí?
„Ak sa pozeráme na záujem dieťaťa, je potrebné urobiť tri kroky navyše. A za to som bola kritizovaná, že sme vstupovali do konania vo Veľkej Británii. Zákon to nikde nehovoril, ale urobila som taký výklad, ktorý nešiel proti medzinárodným dohovorom, proti ústave, ale zachránil deti.“
Viete povedať, koľko našich odbraných detí v zahraničí sa dalo zachrániť, ak by boli úradníci aktívnejší?
„Nedokážem povedať presný počet, ale určite niekoľko detí sa dalo zachrániť a nestalo sa to.“
Bude sa v centre prepúšťať?
„Už som si otestovala niektoré pracovníčky. Ak nebudú aktívne a ich prístup bude rovnaký, určite budem vyvodzovať dôsledky.“
Overí aj talianske krevetyŠéfka centra v Taliansku zistí, ako to bolo s tehotenstvom dvoch adoptovaných Sloveniek. Nemajú ani osemnásť.
BRATISLAVA. Stali sa zo slovenských dievčat krátko po ich osvojení v Taliansku matky, hoci ešte nie sú ani plnoleté? Správy o tom už prebehli médiami a tak sa o tom priamo na mieste presvedčí riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí.
Čerstvé správy z Talianska tieto informácie nepotvrdili. „Rešpektujem, čo je v spisoch, ale mám aj informácie z iných strán. Aby som ich vyvrátila, musím urobiť rázne rozhodnutie,“ vysvetľuje Andrea Císarová.
Talianski rodičia si dievčatá adoptovali pred štyrmi rokmi, ako jedenásť a dvanásťročné. Obe by už mali mať dve deti, pričom jedna pretrpela údajne potrat.
Tehotenstvo odmieta aj exministerka práce Viera Tomanová. Tvrdí, že sa k informácii dostala súkromnými kontaktmi. S jednou z dievčin bola v roku 2007 v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN.
Talianske úrady potvrdili, že jedno dievča bolo v nemocnici. Namerali jej vysoké hCG, teda tehotenský hormón, vysvetlili to konzumáciou kreviet.
Gynekológovia oslovení SME taký záver odmietajú. Zvýšenú hladinu tohto hormónu spôsobuje tehotenstvo a nádorové ochorenie.
Beata
Balogová
