Je naskutku obdivuhodné, ako dokážu všetci vždy a znova "spapať" toto divadlo jedného herca, čo je základné know-how permanentnej kampane, ktorú si v komforte mediálnej pozornosti Robert Fico vedie. Isteže, spoločný zájazd s Beňovou a Flašíkom sa nedal prehliadnuť. Nie je iba jasné, prečo Smeru musí konkurencia ešte aj tým pomáhať, že každú jeho extravaganciu poctivo a záporne odkomentuje. Keby sa tak starali o vlastný rating, ako o Ficov...
Vrcholom komédie bol odkaz mládeže SDKÚ, aby si chodil po svete až po tom, čo dostane na to od voličov mandát. Nemajú pravdu chlapci - každý si môže lietať, kam ho srdce volá. Je naozaj vecou ruských ministrov atómovej energetiky a priemyslu, s kým sa vo svojom pracovnom čase stretávajú. Problém naozaj nie je v legitimite Ficovej exkurzie - keby sa vybral do Bieleho domu na raňajky s Bushom, kde by loboval za naše prijatie do NATO, držali by všetci zobák, keďže chváliť ho nesmú (čo je veľká chyba). Napokon, spomeňme si - Dzurinda s kompániou pred voľbami nielen bicyklovali, ale aj oblietali pol Európy aj Washing-ton, aby sa predstavili ako budúci držitelia moci. Problém naozaj nie je v legitimite, ale v obsahu. Robert Fico so svojím sprievodom hľadal u Rusov záruku, že vstúpia do konzorcia, ktoré by malo dostavať tretí a štvrtý blok mochovskej atómky (JEMO). Takže svoje prvé slová na ruskej pôde, že "prichádza do Moskvy s tým, aby sa zachovala podstatná miera kontinuity vládnutia", myslel iba ako vtip. Slovenská vláda totiž ešte na jar minulého roka rozhodla, že neposkytne štátne záruky na dostavbu JEMO. Môžeme si o tom myslieť, čo chceme (odporúčame vrelý súhlas), fakticky to ale dnes znamená jediné - elektráreň sa nedokončí, keďže niet takého samovraha, ktorý by vrazil do projektu 60-70 miliárd, čo sú dnešné odhady, bez štátnej garancie na poskytnutý úver.
Na Slovensku však existuje veľmi vplyvná jadrová loby, ktorá o dostavbu JEMO nepokryte usiluje. Sú to predovšetkým finančno-podnikateľské kruhy, ktorých viditeľnými lídrami sú bývalí riaditelia SE Mikuš (tieňový minister HZDS) a Košovan (nedávno kandidát na podpredsedu SDĽ).
Fico, odkedy sa politicky "osamostatnil", sa stal ich najzanietenejším spoluhráčom. Neustále oživuje tému v médiách, pričom mu robí nahrávačov niekoľko zaujímavých novinárskych existencií. Na monotematické námety Mochoviec usporiadal vlani v novembri už druhý "celoštátny seminár", ktorý vyšiel z axiómy, že "je potrebné dostavať zostávajúce dva bloky JEMO". Od vlády, ktorá k svojmu aprílovému rozhodnutiu došla po roku diskusií, skúmania a zadávania analýz, pritom neustále vyžaduje "komplexnú technicko-ekonomickú štúdiu výhodnosti alebo nevýhodnosti dostavby, a aby na základe toho pracovná skupina, poverená vládou, dostala mandát na rokovanie o možnostiach dostavby". Beží mu však len a práve o tú štátnu záruku - investorov, ktorí nemôžu na investícii prerobiť, sa nájde dosť. Ficova mochovská partia je taká priehľadná, že už drasticky znevieryhodňuje jeho všetky politické aktivity. S nasadením a vytrvalosťou, ktoré kauze venuje, nedrží v jeho repertoári konkurenciu nič - ani rómska otázka, ani obete trestných činov, čokoľvek. Mochovce sú jediná téma, ktorú sleduje so železnou periodicitou od vzniku Smeru, a preto je úplne legitímna otázka, kto a čo mu za vylobovanie zmeny rok starého verdiktu vlády sľúbil. Ak má "ruská strana vážny záujem o projekt dostavby", čo je základná zvesť, ktorú z Moskvy nesie, nech sa páči - za vlastné. To však nie je reč ministra jadrovej energetiky Adamova, a preto Fico vyzýva vládu, "aby sa netvárila ako tri čínske opice v súvislosti s Mochovcami".
Mimochodom, tento Jevgenij Adamov nie je na Slovensku až taký neznámy. Zastavil sa v Bratislave v marci 2000, mesiac pred hlasovaním o dôvere Dzurindovej vláde, a jeho rokovacím partnerom nebol Jozef Harach, ako by sa niekto naivný nazdával, ale - Jozef Migaš. Ako sme už naznačili, v apríli 2000 potom vláda vyriekla svoj mochovský verdikt. Vzápätí po návšteve Adamova sa ešte udialo známe rande v cukrárni Migaš-Čarnogurský. Teraz, len čo pristál späť v Bratislave, vykonal Fico na KDH "zoznamovacie stretnutie" s Hrušovským.To sme však už došpekulovali naozaj ďaleko. Dúfajme. Podstatné je, že Fico sa správa maximálne podivne. A hoci je jeho ruský ťah legitímny, vzhľadom na integračné kontexty vážne torpéduje aj zahraničnopolitické priority štátu.
