BRATISLAVA. „Ja že som vraj hlavou nejakej drogovej mafie?“ pýtal sa pred štyrmi rokmi redaktora denníka SME Baki Sadiki.
Stretli sa pred jeho pizzeriou v Starom Smokovci, kde vysvetľoval, že vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina pozná len z televízie.
O tri roky neskôr ho najskôr Okresný súd v Poprade a neskôr i prešovský krajský súd v neprítomnosti odsúdili ako člena organizovanej skupiny za dovoz, úschovu a distribúciu heroínu na Slovensko a následne aj ďalších krajín na 22 rokov najtvrdšieho väzenia. Trest si začne odpykávať ako 65-ročný.
Sadikiho usvedčili dvaja spoluobžalovaní, ktorí popísali, ako obchod s drogami fungoval.
V rokoch 2007 až 2008 privážali heroín takzvanou balkánskou cestou z Turecka. Schovávali ju do športovej obuvi. Najmenej šesťkrát priviezli takto 20-kilogramovú zásielku.
Známy z prepisu rozhovoru
Zatiaľ čo Sadikiho spoluobvinení sa priznali, Sadikiho obhajca trval na nevine svojho klienta. Počas celého procesu tvrdil, že spravodlivosti sa nevyhýba.
Fakty
Baki Sadiki a heroín
odsúdili ho za to, že v rokoch 2007 až 2008 obchodoval s heroínom, privážal ho s komplicmi z Turecka;
minimálne šesťkrát priviezli po 20 kilogramov drogy;
ušiel tesne predtým, ako ho išli zadržať policajti.
„Vie, čo je väzba za takejto medializácie tohto prípadu a pri kriminalizácii jeho mena politickými špičkami,“ tvrdil právnik.
V tom čase už bolo meno Sadiki známe najmä vďaka prepisu jeho rozhovoru so súčasným šéfom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. Harabin bol vtedy sudcom a Sadiki už bol podozrivý z drogovej trestnej činnosti.
Obaja rozhovor popierajú, to, že bol jeho prepis naozaj v spise však potvrdila Generálna prokuratúra. Prepis rozhovoru zverejnil denník SME v roku 2008, keď bol Harabin ministrom spravodlivosti.
Výčiny od sedemdesiatych rokov
Sadiki pochádza z Oravíc zo Srbska. Na Slovensko prišiel ešte za komunizmu, právo na pobyt dostal v roku 1982. S manželkou sa usadil pod Vysokými Tatrami, kde podnikal. Vlastnil kolibu a pizzeriu v Starom Smokovci.
Na Slovensku sa však zdržiaval už v 70. rokoch minulého storočia, o čom svedčí jeho prvý záznam v registri trestov z roku 1979. Bol odsúdený za výtržníctvo, za čo musel zaplatiť pokutu dvetisíc korún.
Rovnakú sumu zaplatil v roku 1987, keď ho súdili za opilstvo. Oba tresty sú už zahladené, ale v roku 1997 ich spomínal prešovský krajský prokurátor, keď podával na Sadikiho obžalobu za obchodovanie s drogami.
Vyšetrovať ho začali v roku 1994 po upozornení zo Švajčiarska, kde vypovedali dvaja zadržaní obchodníci s drogami. Naviedli ich na „slovenskú“ stopu.
Sadiki mal obchod riadiť zo Smokovca, on to však popieral. Slovenské súdy ho vtedy za drogovú činnosť neodsúdili.
Nakoniec prokuratúra stíhanie zastavila, pretože na príkaz Najvyššieho súdu nedokázala vypočuť dvoch kľúčových svedkov zo zahraničia. Obaja medzičasom totiž zomreli.
V roku 1996 ho však odsúdili za nelegálne ozbrojovanie a colný delikt. Hoci mal byť v tom roku vyhostený, vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek z HZDS nechal zákon zmierniť a rozhodnutie zrušil.
O šesť rokov neskôr, v roku 2002 sa Sadiki dočkal aj slovenského občianstva. Dostal ho v čase, keď bol ministrom vnútra Ivan Šimko (vtedy za SDKÚ).
