V roku 2012 zverejnili blogeri SME takmer 32 300 článkov. Robiť z nich akékoľvek rebríčky je nezmyselné. Jednak sa každému páči niečo iné, jednak ťažko porovnávať komentáre s výbornými receptami, zážitky z onkológie s investigatívou či prácu s chorými ľuďmi so zápiskami o cestovaní po svete.
Pokúsili sme sa aspoň o výber toho najzaujímavejšieho.
branik.blog.sme.sk
Radovan Bránik vykonal kus poctivej práce a užitočnej práce aj za novinárov, keď napísal sériu článkov o otroctve v uliciach Bratislavy. Nie z minulosti, hovoríme o 21. storočí.
„V uliciach Bratislavy operuje gang zneužívajúci deti, dospelých, mentálne a telesne a postihnutých na otrockú prácu. Je efektívne organizovaný, zložený z cudzincov, dobre zorientovaný v miestnych podmienkach a schopný zabezpečovať základné životné potreby viac ako 50 osôb. Jeho najnižšiu kastu tvorí niekoľko znetvorených, či inak postihnutých otrokov, tú vyššiu tí, ktorí sa na postihnutých iba hrajú. Nad nimi sú strážcovia a ešte nad nimi ľudia, ktorí zabezpečujú ich základné životné potreby a bývanie a s veľkou pravdepodobnosťou z obrovského zisku korumpujú tých, ktorí by s nimi mali zo všetkých síl bojovať,“ píše Bránik a svoje tvrdenia dokladá fotografiami.
Prvý Radovanov diel si prečítajte tu, druhý zase tu a záverečný nájdete tu. Smutné, ale poučné čítanie.
samuelmarec.blog.sme.sk
Samo Marec si sadol pred televízor a dobrovoľne pozeral jednu z najsledovanejších relácií našich televízií – Modré z neba. Potom si položil päť užitočných otázok a napísal článok, ktorý si prečítalo viac ako 140-tisíc ľudí. A prečo to vlastne toľkí pozerajú? Lebo im relácia hľadí dušu? Skutočnosť je vraj prozaickejšia – nevedia si nájsť inú zábavku.
Odpovedal aj na otázku, či je Rozboril naozaj anjel. „Pravda je taká, že Vilovou úlohou je každého účinkujúceho priviesť k slzám a robí to kvôli vám, vy tie slzy totiž očakávate.“
Uviedol aj príklad. „Po dlhej a neúspešnej snahe o slzy dorazil dievčatko zdrvujúcou sériou otázok zhruba v tomto znení: „Aký to bol pocit, keď ti zomrel otecko? Asi si nebola smutná len tak normálne, ale veľmi však? A AKO AŽ VEĽMI si bola smutná? Dievčatko sa zosypalo, kamera spomalila...“
Odporúčame tiež Samove listy Karolovi.
markovicova.blog.sme.sk
Adriana Markovičová je učiteľka na strednej škole, ktorá už v roku 2011 naštartovala zaujímavú sériu článkov v rubrike Vtedy a dnes. Je venovaná nielen filmovým a seriálovým nostalgikom, ktorí sa tak môžu dozvedieť o zákulisí jednotlivých diel, ale aj to, čo robia a ako vyzerajú ich hlavní hrdinovia dnes (teda ak ešte žijú).
Poskladať tieto informácie z obrovského množstva zdrojov a okoreniť ich vlastným humorným pohľadom či zážitkami z čias, keď tieto filmy a seriály kraľovali mnohým obývačkám, je piplavá práca. Adriana ich spracovala desiatky.
Chcete si prečítať, ako to bolo s Cattanim z Chobotnice? Bavili vás skôr Dempsey a Makepeaceová? Flashdance? Matlock? Skippy, stepná kengura? Nekončený príbeh? Sedem statočných, Angelika, Sandokan, Derrick, karatistka na babete Linda a množstvo ďalších? Všetky diely nájdete tu.
nicholson.blog.sme.sk
Blogujú aj takí, od ktorých je ťažké vybrať jeden top článok, lebo užitočné sú všetky. Medzi nich patrí aj najznámejší nepriateľ slovenských Goríl Tom Nicholson. Roky investigatívne pracoval, aby zistil, ako zle na tom sme. Jeho zistenia a analýzy nájdete tu.
Nicholson kladie konkrétnym ľuďom nepríjemné otázky. „Jedna z hlavných postáv kauzy Gorila, dlhoročný asistent Roberta Fica – František Határ, nadobudol počas troch rokov nehnuteľnosti v hodnote zhruba 380 tisíc eur. Výpisy listov vlastníctva z online katastra sú však bez ťarchy. Ak platil v hotovosti, odkiaľ nato mal?“
Myslíte si, že mu Határ odpovedal? Zistíte tu.
omediach.blog.sme.sk
Mirka Kernová roky pracovala ako novinárka. V roku 2012 ostala na voľnej nohe a založila si blog o médiách, na ktorom podrobuje kritike prácu novinárov.
Sama si na to dokázala nájsť aj sponzorov, blog dnes patrí k najčítanejším na slovenskom internete.
Aj ona ostala v úžase nad tým, ako Markíze prerastá cez hlavu Modré z neba.
Komentárov, v ktorých si kriticky podáva rôzne médiá, však napísala oveľa viac.
kovacpeter.blog.sme.sk
Súdny lekár, právnik a vysokoškolský pedagóg v jednom Peter Kováč toho nenapísal veľa, ale ak áno, stálo to za to. Podal si napríklad šéfa KDH v súvislosti s podozrivým získaním jeho titulu. Kováč pritom neváhal skritizovať aj sám seba. Vyhlásiť totiž 8-stranový článok Jána Figeľa za monografiu je nekorektné.
„Že to neodhalila Vysoká školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety pred obhajobou je rovnakou záhadou ako dôvod prehliadnutia nedostatkov v dizertačnej práci. To, že som to neodhalil ja ako člen vedeckej rady Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v roku 2008 je len a len moja vina. Za to sa chcem všetkým verejne ospravedlniť. Dúfam, že takúto chybu už nezopakujem.“
baranek.blog.sme.sk
Roman Daniel Baránek už roky na blogu zverejňuje zaujímavé recepty. Ich výhodou je, že nejde o neoverené paródie na jedlo, ale poctivo odskúšané postupy, vďaka ktorým sa v kuchyni nemôže pomýliť ani ten, čo s varením iba začína.
Všetky recepty (a je ich naozaj obrovské množstvo) nájdete v tejto rubrike. Môžete sa inšpirovať nielen jedlami ako vianočná terina, tart tatin, perník, zbojnícky špíz, pastierky koláč, bulharská plnená paprika, gaštanová torta, musaka a vegánske sarmy.
Nájdete tu totiž aj prozaické návody napríklad na to, ako si vyrobiť kyslú kapustu. V byte a bez suda.
kocanova.blog.sme.sk
Statička, zdravotná sestra a blogerka v jednom, to je Ľubica Kočanová, ktorá svojho času otvorila a poctivo spracovala tému preležanín v slovenských nemocniciach. Získala za to aj novinársku cenu.
Okrem iného sa dnes venuje aj postaveniu zdravotných sestier v spoločnosti. Nevyberáme od nej jeden článok, zaujímavé, smutné a poučné sú všetky, a plastický obraz si vyskladáte až ich prečítaním.
pajankova.blog.sme.sk
Pracovať v hospici, kde zomierajú ťažko chorí ľudia, vytvárať im na to dôstojné podmienky, vydržať to psychicky aj fyzicky, nie je ľahké.
Ivana Pajanková to dokáže.
Robí to s láskou a s láskou o tom aj píše. Opäť by bola škoda vybrať jediný článok, lepšie je ísť jeden po druhom. Oplatí sa to nielen kvôli nádeji.
sakmarova.blog.sme.sk
Dominika Sakmárová nádherne píše o Taiwane. Napríklad aj o tom, že angličtina v tejto krajine je zjavne fajnový jazyk.
„Všetko, čo má na sebe anglický nápis, vyzerá akosi luxusnejšie a príťažlivejšie. Už pomenej ľudí trápi, že tie nápisy poväčšine nedávajú žiaden zmysel. Napríklad v školskej plavárni visí obrovský anglický nápis: „Ďakujeme za vašu korporáciu." Zrejme mali na mysli kooperáciu. Tomu aspoň rozumiem. Ale potom ma na schodoch vždy prekvapí výstraha „ dávajte pozor na svoju kobru!," dočítate sa u Dominiky.
Vedeli ste inak, že slovenčina je značkový jazyk? Jej kamoška sa ju práve preto začala učiť. Mala aj dôkaz „Veď pozri, ako máte všade nad písmenkami tie značky Nike."
patarak.blog.sme.sk
Michal Patarák je psychiatrom v Banskej Bystrici. Premýšľať sa dá prakticky nad každým jeho textom. Dokáže sa tiež zastať kolegu z branže Jozefa Hašta po tom, čo sa ho trápne zbavili na jeho pracovisku.
Priniesol aj zaujímavé kresby ľudí, ktorí sa podrobili protialkoholickej liečbe.
Nebál sa otvorene postaviť proti zásadným zmenám na psychiatrii v Banskej Bystrici, ktoré sú v neprospech pacientov. A vie k tomu ponúknuť aj silné odborné argumenty.
shemesh.blog.sme.sk
Novinárka Jana Shemesh žije v Izraeli a odtiaľ aj píše. Ako žena, ktorá sa liečila na onkologické ochorenie, má kopec veselších aj smutnejších zážitkov. Jej citlivé zamyslenia sa nad tým, čo prežíva a ako choroba menila jej pohľad na svet, stoja za to.
A hoci má jej blog podtitul „O tom, o čom by som nikdy nenapísala do novín,“ skutočnosť je iná. Texty sú také výborné, že každú sobotu vychádzajú aj v tlačenom vydaní Sme.
Janu dokonca na základe blogu oslovilo aj vydavateľstvo, v ktorom knižne vyšli jej denníky. Majú názov Smrť si neškrtne.
dzunkova.blog.sme.sk
Katarína Džunková cestuje po svete. Z jej článkov cítiť úprimnú vieru v Boha a nadšenie z toho, čo vidí. Stojí za to zastaviť sa s ňou na brehu Naročského jazera v Bielorusku, zažiť tichú a krehkú jar v Macedónsku, vnímať Kyjev jej očami, potom si odskočiť do Bukurešti alebo do údolia Bielej Tisy na Ukrajine.
Blog je plný zaujímavých fotografií a zamyslení.
„A prišlo ráno. Studené slnko rozpriahlo svoje milostiplné ruky a prvé sa prebudili psy, čo v týchto končinách Ukrajiny brechali hrubým, spodným hlasom. Potom sa jeden po druhom rozozneli dvory plné kohútích hlasov – spev kohúta sa niesol od dvora k dvoru ako pochodeň, zobúdzali sa humná a príroda neodpočívajúca ani v noci vstávala; ktorýsi strom zomrel a zahynuli júlové kvety a ich smrť a zmiznutie bolo akoby navonok celkom ľahostajné svetu – to vlastne len ľudia sa nenaučili žiť so smrťou ako s prirodzeným znakom a koncom svojho života.“
ulaherova.blog.sme.sk
Nie práve najkomerčnejšie turistické destinácie si už roky vyberá aj Blanka Ulaherová. Dá sa s ňou ísť na Krym, do Symferopola, Kyjeva či Čopu, nevyhnete sa ani Vonihovu.
Okrem zaujímavých fotografií Blanka prináša autentické zážitky zo života domácich, keďže ležanie pri hotelovom bazéne ju neuspokojuje.
A prekladá to aj humorom. „Albánski pohraničiari sa nehrajú na dôležitých a nezdržiavajú zbytočnými otázkami. Dokonca neboli zvedaví ani na naše pasy. Na oplátku za ich dôveru tam nikto zo zájazdu nepožiadal o azyl,“ píše v článku Pyrrhos, Cháron, Ali Paša a Kleopatra.
bulbeck.blog.sme.sk
Soňa Bulbeck sa vydala za Angličana, ktorý je pracovne v Saudskej Arábii. To je krajina, do ktorej sa turista nedostane, a tak o nej takmer nič nevie. Soňa tam nielen žije, ale domácich aj učí angličtinu, a tak má možnosť vnikať do tamojšej mentality či vnímať pohľady domácich na život. Lebo tie sú objektívne iné než u nás.
Napríklad v Arab News vyšiel článok, v ktorom autor opisuje skutočnú udalosť.
„Pri prechádzaní cez parkovisko pred obchodným domom skupina saudských mladíkov slovne zaútočila na autorovho priateľa, ktorého žena a dcéra išli do auta nezahalené. Keď už sedeli v aute, priateľ sa vrátil a žiadal od mladíkov vysvetlenie. Miesto toho ho zhodili na zem a začali ho kopať a biť. Šokom pre mňa bolo skonštatovanie autora článku, ktorý miesto toho, aby odsúdil násilie, páchané na jeho priateľovi, uviedol, že to bola jeho vina, lebo provokoval tým, že jeho žena a dcéra neboli na verejnosti patrične oblečené,“ píše Soňa.
A dozviete sa viac aj o saudskej mravnostnej polícii či o tom, že kým u nás štrajkovali učitelia, v Saudi zase smetiari.
A mnohí ďalší
Na záver si neodpustíme krátko odporučiť aj ďalších.
Konkrétne dopravného analytika Jozefa Drahovského, ekonóma Petra Cmoreja, ktorý si podáva neférové finančné produkty, učiteľa Petra Farárika, lekárov Zuzanu Šubovú a Jozefa Klucha, mediátorku a odborníčku na sociálne veci Idu Želinskú, prekladateľku Ivanu Krekáňovú, ktorá píše zaujímavé knižné recenzie, pre citlivejšie duše zase Sašu Grodeckú, pre milovníkov vtipných zážitkov Ivana Riasa, pre záujemcov o nové médiá Filipa Struhárika, pre zamyslenie sa Alenku Sabuchovú, recenzie Milana Buna, pre ľudské písanie Magdu Kotulovú, šachistu, recenzenta kníh a zberača najlepších diskusných príspevkov Juraja Lörinca, čítavého Jozefa Kurica či zaujímavým spôsobom písané články Mariana Barana.
Určite sme mnohých vynechali. Budeme preto radi, ak ich záujemcom odporučíte v diskusii a my ich sem môžeme pridať. A komu nik nenapadne, tomu možno pomôžu oficiálne rebríčky podľa čítanosti a karmy.
Beata
Balogová
