Profil
Mikuláš Dzurinda
- narodil sa 4. februára 1955,
- skončil Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline,
- začínal v KDH, neskôr bol predsedom SDK,
- založil SDKÚ, po volebnom fiasku v roku 2012 odišiel z postu jej predsedu,
- dva razy bol premiérom (1998 - 2006),
- Slovensko počas jeho vládnutia dobehlo integračné procesy do NATO a EÚ.
S odstupom 20 rokov - urobil Vladimír Mečiar správne, keď dohodol rozdelenie?
„Skôr už mám roky subjektívne pocit, že tak trošku nemal na výber. Nechcem povedať rovno, že bol dotlačený, ale logika vývoja bola taká, že tak dlho sme tlačili, až sme sa cez tú stenu alebo privreté dvere prevalili. Chcem tým povedať, že v istom momente som nadobudol pocit, akoby Česi vnímali spolužitie a dlhotrvajúce naťahovanie sa o kompetencie ako balvan, príťaž a nadobudli presvedčenie, že možno bez Slovenska budú bežať rýchlejšie. Poslednou kvapkou bolo neschválenie milovských dohôd predsedníctvom SNR.“
Bola to teda skôr túžba Václava Klausa rozdeliť štát?
„Mám taký pocit. Keď sa pretláčate rukami alebo preťahujete lanom, tak sa hovorí, že každý chvíľku ťahá pílku, ale v konečnom dôsledku mám pocit, že rozhodujúci impulz prišiel z českej strany. Vladimírovi Mečiarovi ani veľmi veľa neostávalo. Keď padol návrh, tak sa teda rozíďme, urobme to kultivovane v parlamentoch. No čo už na to asi mohol Vladimír Mečiar povedať?“
V čom vidíte zásadný rozdiel medzi Českom a Slovenskom?
„Aj čísla ukazujú, že slovenská ekonomika sa vyvíja rýchlejšie ako česká. Rozdiel je aj v tom, že sme nadobudli čosi, čo zrejme Česi ako deficit nepociťovali – sebavedomie. Pocit, že sme dospeli po všetkých stránkach, že sme naozaj schopní spravovať si veci vlastnými silami. My Slováci sme to zrejme potrebovali a mám taký pocit, že nám to aj pomohlo. Nepochybne v ekonomicko-sociálnej oblasti sa Slovensko vyvíja dynamickejšie. Dá sa to demonštrovať aj na tom, že Slovensko bolo schopné nielen dobehnúť Česko v integračných procesoch, ale splniť podmienky až tak, že sme mohli prijať a zaviesť jednotnú menu.“
Ktorý slovenský politik urobil najviac pre Slovensko za uplynulých 20 rokov?
„Keď odmyslím seba... (Smiech.) No nie, trošku vážnejšie...“
Samého seba teda nepovažujete za takého politika?
„Práve to chcem vážnejšie povedať, že pre politika, ktorý je stále v aktívnej službe, je aj hlúpe, smiešne, nenáležité, nepoctivé, aj riskantné, aby sa púšťal do takýchto úvah. Skôr by som sa lepšie cítil, keby som dospel k relatívne objektívnej odpovedi, kto povedzme od druhej polovice 19. storočia do vzniku Slovenskej republiky najviac vytváral bázu, na ktorú sme mohli postaviť slovenský dom, a nezrútil sa. Hodnotiť posledných 20 rokov, keď celkom nedávno som v tom bol až po uši a stále som poslancom Národnej rady, to by nebolo férové a obávam sa, že by to nemuselo byť najobjektívnejšie.“
FOTO: TASR
Ako si potom vysvetľujete, že patríte medzi najmenej obľúbených politikov?
„Vidíte, dobre, že som nič nepovedal... (Smiech.) No ale tak to sa mi už naozaj nechce zamýšľať nad tým. Dnes na sklonku roka a dvadsaťročia sa zamýšľam nad Slovenskom, možno cez vlastné oči, ako som sa pričinil k tomu, kde sme, kde som možno urobil chyby, na čo môžem byť skôr hrdý. Ale aby som dnes premýšľal o sebe samom, zdá sa mi nenáležité.“
Pozrite si záznam celého rozhovoru s Mikulášom Dzurindom (piano)
S akými ambíciami ste vstupovali do politiky? Mysleli ste si, že raz budete premiérom?
„Nemal som žiadne ambície, ani som nevedel, čo to je. Samozrejme, že mi to ani nenapadlo. Do politiky som vstúpil tak, že na komunistickej železnici som založil prvý kresťanskodemokratický klub z troch ľudí. Tých dvoch som videl v kostole. Tak som si povedal, že by bolo načase, aby v takej komunistickej džamahíriji, ako sú železnice, vzniklo čosi pekné, pluralitné. Že to nemusí byť všetko červené. Celkom konkrétnym popudom bolo to, keď sa predsedom vlády stal Ján Čarnogurský, o ktorom som počúval v Hlase Ameriky, Slobodnej Európe a na ktorého som bol hrdý ako na celú bratislavskú päťku. Keď sa mu Mečiar začal vyhrážať a organizovať štrajky, keď išli vylievať mlieko po diaľniciach, zastavovať železnice, tak som si povedal, že nebudem mlčať. Že dosť bolo, že som mlčal a nebol aktívny za komunizmu. Vtedy som sa rozhodol, že novej politike pomôžem. Ani mi nenapadlo, kde skončím.“
Ako ste potom dosiahli, že práve vy ste sa stali šéfom SDK?
„Keď sa rozhodlo, že KDH, DÚ, DS by mali ísť na jednom spoločnom volebnom liste, logicky vyvstala otázka, kto by mal spoločný list viesť. Pozoroval som veľkú nevôľu najmä v iných politických stranách, aby to bol Ján Čarnogurský. Až jedného dňa sám Čarnogurský prišiel za mnou, dal mi ruku na plece a povedal mi, môžeš byť predseda vlády. Skoro sa mi zatmelo v očiach. Nerozumel som, o čom to hovorí.“
Vysvetlil vám, prečo ustúpil?
„Na rozdiel od dneška vtedy som bol pomerne populárny aj v spoločnosti, napríklad cez televízne debaty s Vladimírom Mečiarom. Zrejme počúval v sesterských politických stranách, že skôr potiahnem spoločnú kandidátku ja, tak to napokon uznal. Raz, celkom lakonicky, pokojne, sucho mi povedal, môžeš byť predseda vlády, no tak som sa stal hovorcom SDK a potom to už išlo.“
Je zaujímavé, že vám to Čarnogurský povedal, keď predtým ste sa ho neúspešne pokúšali zosadiť zo stoličky predsedu KDH. Prečo si vybral vás?
„Nevysvetlil mi to a ani nemusel. Základným politickým predpisom, poučkám, pravidlám, siločiaram by mal normálny politik rozumieť. Prosto videl a akceptoval realitu, v tomto bol Čarnogurský vždy veľmi normálny.“
Neskôr ste založili SDKÚ, lebo ste chceli vlastnú stranu?
„Vidíte, aká je politika? V roku 2000 som založil SDKÚ, aby som uchránil vládu pred tlakom Jána Čarnogurského. ‚To je švanda, to jsou paradoxy,‘ povedal by český klasik. Po voľbách v roku 1998 som veľmi rýchlo začal čeliť tlaku, aby sme SDK znovu rozdelili na päť strán. No ako som to mohol urobiť? Dávam čestné slovo aj po rokoch, že žiadna takáto dohoda nebola. Možno niekde v niečiej hlave bola taká imaginácia.“
Práve Čarnogurský hovorí, že ste zradili túto dohodu.
„Toto nie je pravda. Sú veci, ktoré sú vecou názoru, sú veci, ktoré sú vecou faktu. Toto nie je pravda. A už sa nemusíme sporiť, lebo v minulých rokoch som veľakrát verejne vyzval aj jeho, aj iných, aby dohodu konkretizovali alebo ukázali na papieri. Nebola na papieri, nebola ani verbálne. Mám mnoho nepriamych dôkazov, ktoré to vylučujú. Ako mohla taká dohoda byť, keď sme sa súdili na Najvyššom súde, že sme politická strana a horko-ťažko sme súd vyhrali? Keby som aj bol so zrušením SDK súhlasil, neviem, ako by sme to urobili. Viete si predstaviť, že by sme zrušili politickú stranu, cez ktorú sme získali moc? Život je plný protikladov, protirečení. Viac sa niekedy spolieham na inštinkt ako na hlavu. A inštinkt mi vtedy velil, že nesmiem povoliť. Vedel som, že musím vydržať pár rokov, ak Slovensko máme obrátiť.“
FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Čo zazlievate vládnutiu Mečiara?
„To, že sa chcel stať parným valcom, ktorý zvalcuje všetko, čo mu stojí v ceste. Také byzantsko-východniarske nedemokratické princípy, ktoré potom produkovali také zjavy ako Ivan Lexa, pán Svěchota. To, že zvolil politiku zastrašovania, robustnosti, pred ktorou si malo kľaknúť všetko, čo malo iný názor alebo inú predstavu o spravovaní štátu. A tomu som sa vzoprel zo všetkého najviac. Samozrejme som to veľmi rýchlo vycítil. Veď nás vyháňali z fašiangových bálov, mítingov, z Večera Milana Markoviča nás vyháňali telefonátmi, že je tam bomba, že nás vyhodia do luftu. V kampani 1998 mi lietali kamene okolo hlavy, len tak fičali, hádzali do mňa paradajky, vajíčka, kamene do bicyklov mojich mladých spolucyklistov. To nebola normálna doba, nehovoriac o tom, čo nás stále máta únos mladého Kováča a vražda príslušníka SIS. To sa proste stalo a s nesmierne silnými indíciami, že za spoluúčasti štátnych orgánov. Vladimír Mečiar sa ubral zlou cestou. Keby bolo Slovensko takto pokračovalo, kde by sme boli skončili?“
Mečiarovi ste veľakrát vyčítali, že sa v privatizácii rozkradli obrovské majetky. Keď ste nastúpili k moci, tak sa nepodarilo zabrániť pochybným zákazkám za miliardy korún a rôznym podozreniam pri privatizácii.
„Teraz sa veľmi mýlite. My sme nepredávali za jedno percento, ako bol predaný Slovnaft. My sme nedali fabriky tak, aby smiešnu kúpnopredajnú cenu splácali zo svojho zisku, ako to urobil Mečiar pri Rezešovi v súvislosti s VSŽ.“
To netvrdím, ale bola tu kauza kurzovej straty pri predaji SPP, Branisko, vláčiky a podobne.
„Kurzová strata vôbec nebola kauza. Môžeme spolu stráviť aj tri dni, keď budeme rozoberať kauzu po kauze. Dohodnime si termín a môžeme sa vrátiť k vláčikom, k čomu chcete, ale teraz to využijem na dve z toho, čo ste povedali. Kauza kurzovej straty je nepravdivá, nečestná, necharakterná. To sa proste nedalo riešiť nikde na svete, kurz sa pohybuje buď hore, alebo dole. Transakcia takéhoto rozsahu sa nedá poistiť. To je totálny nezmysel. Keď sa budeme aj po rokoch trýzniť nezmyslami, budeme robiť fatálne chyby. Vláčiky je kauza vyše desať rokov stará. Boli ste za celý ten čas aspoň raz za hlavným aktérom tejto kauzy? Boli ste za pánom bývalým primátorom Kresánkom?“
Samozrejme, že sa tomu noviny venovali.
"Noviny to spracovávali, ja to poviem brutálne, spracovávali ste to tak, aby to škodilo mne."
Noviny spracovávali fakty.
"Nie. Nechcem povedať, že klamete, ale veľmi sa mýlite. Spracovávali ste to tak, aby to účelovo slúžilo vzorčeku, ktorý ste si v denníku SME a v iných médiách namaľovali. Znova vám odpovedám, choďte už konečne za tým Kresánkom. Však on vie, ako to ten Gabo myslel alternatívne."
Ako to myslel, vám to vysvetlil?
"Choďte za Kresánkom. Ja som o tom nehovoril, nepísal, písal o tom pán Kresánek. Prečo nechcete poznať pravdu?"
Však hovoríte, že viete, ako to myslel.
"Hovorím vám, že je to smiešne, vymyslené, netuším, o čom Kresánek hovoril. Ak tuším, tak tuším niečo podlé v správaní ľudí na ministerstve dopravy okolo pána Macejka. Tuším niečo podlé v jednej z tých dvoch partií, ktoré sa uchádzali o zákazku na železniciach. Chceli ma dotlačiť a zneužiť fakt, že vo výberovej komisii bol jedným zo siedmich členov môj brat. Bolo to dielo lobistickej, špinavej skupiny. A vy ste jej vytvorili neskutočný priestor a vidím, že ani doteraz nenachádzate v sebe odvahu pomenovať veci pravým menom. Ja som o vláčikoch nikdy nič ani len netušil. Ani nikto z mojich blízkych."
Veď ste boli premiérom.
"Toto bola záležitosť prísne spätá s jednou štátnou firmou, ktorá mala svoje správne orgány, dozornú radu, ktorá pripravovala tender tak, ako pripravovala. Niekto médiám podhodil vykonštruovaný a nezmyselný list a za desať rokov ste v sebe nenašli silu spoznať pravdu, ešte stále to pretáčate proti mne a cynicky sa ma spýtate, prečo som stále nepopulárny politik."
Keď viete, ako to s listom bolo, prečo ste to za desať rokov nevysvetlili?
"Ale ja neviem, ako to s listom bolo, nie som profesionálny ani súkromný detektív. Len hovorím, že je to lož, že to nie je žiadna kauza."
A čo pochybnosti okolo financovania SDKÚ a pokladníka Gabriela Palacku?
"Dohodli sme si rozhovor o 20 rokoch fungovania Slovenskej republiky, ja som vám na dvoch konkrétnych príkladoch vyvrátil to, čo celé roky píšete proti mne.“
SDKÚ je súčasťou 20-ročného vývoja, otázka je namieste.
"A v čom je dnes aktuálna?"
Ako beriete, že vaša strana bola podozrivá z prania špinavých peňazí?
"Bola podozrivá? Robert Fico vyslovil podozrenie, ktoré prokuratúra vyvrátila a ani nezačala trestné konanie."
Prokuratúra predsa nevyšetrovala ani nahrávku, kde hlas podobný Ficovi hovorí, ako zohnal peniaze pre stranu.
"Ale ako môžem túto vec inak uzavrieť? Takéto nečestné javy v SDKÚ totálne vylučujem. Dnes k tomu nič nové nepoviem."
Spomínali ste štýl politiky Mečiara. V roku 2006 ste boli ochotný ísť s ním do koalície. Bola za tým snaha udržať si moc? Prečo sa odrazu stal pre vás akceptovateľným?
"Bolo na to viac dôvodov. Tým hlavným bolo moje politické videnie. Konštelácia, kde by HZDS bolo iba štvrtým do partie, marginálnou, najmenšou stranou, by bola pre Slovensko lepším riešením, ako to, čo sa napokon stalo. V mojich vyjadreniach z tých čias nájdete, že som veľmi otvorene s Mečiarom hovoril, že v prípade takejto vlády sa budeme musieť vrátiť k jeho amnestiám a uzatvoriť minulosť, ktorá nás dodnes máta."
Vtedy ste nehovorili o podmienke, že treba vyriešiť amnestie.
"V tom prípade vás prosím, aby ste si vyhľadali vlastné noviny."
Bola som na tlačovke, kde ste oznámili, že ste ochotný rokovať s Mečiarom. Amnestie ste nespomínali.
"Hovoril som o amnestiách a všetkom, čo nás traumatizovalo – únos prezidentovho syna, vražda Remiáša, rozdávanie štátneho majetku. Za predpokladu, že by k takejto koalícii malo dôjsť, chcel som sa k týmto témam vrátiť s jeho súhlasom."
Počas vládnutia ste čelili podozreniu z kupovania poslancov Džupu a Kolesára, ktorí odrazu podporili koalíciu, a tým ste získali v parlamente väčšinu. Daniel Lipšic pred pár rokmi povedal, že kupovanie poslancov bola chyba.
"Chcem sa znovu veľmi pokojne, pokorne vrátiť k téme a podstate nášho rozhovoru o 20-ročnej ceste Slovenska. Prečo z toho zase vyrábate špinavú bielizeň, ktorú sme už toľkokrát preprali? Prečo toto robíte? Prečo sa nezhovárame o tom, či sme sa za 20 rokov posunuli, či sme prepadli, čo sme urobili dobre, kde sme sa pomýlili? Chcete zneužiť moju akceptáciu rozhovoru na pranie bielizne SDKÚ znova, znova, znova, znova? Toto je charakterný, normálny postoj nezávislého, slovenského novinára? Nie je to trapas z vašej strany z pohľadu toho, že hodnotíme 20 rokov vzniku Slovenskej republiky? To mi dáte prvú otázku, ako keby si splníte svoj cieľ a potom sa vraciame k tomu, čo je totálne nepravdivé, čo som tisíckrát vyvrátil, ako je napríklad kupovanie poslancov? Až by som sa vás opýtal, vy sa dnes nehanbíte toto mi znova povedať? Aké kupovanie poslancov? Čo sa deje dnes v Česku? Čo sa dialo v desiatkach európskych demokracií, keď boli menšinové vlády. Chodil som ako otrok a prosil som poslancov, príďte do roboty, aj Ábelovského, aj Polku, aj ďalších, hlasujte, lebo už nebudete poslancami, keď budú predčasné voľby. Však ani jeden náznak kupovania ste na mňa doteraz nevytiahli. Vy mne rozprávate o kupovaní poslancov, keď som sa narobil ako kôň? To koľko rokov ešte chcete umelo hádzať na mňa špinu? Vám to nedochádza? To je obyčajný trapas z vašej strany. Rozprávať mne o kupovaní poslancov, ste smiešna aj s celou tou svojou redakciou."
FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Hlavná reforma vášho vládnutia - rovná daň - je zrušená, poplatky v zdravotníctve tiež, Smer okresal druhý pilier, uvažuje sa o jeho zrušení. Ako vnímate, že vaše reformy takto skončili?
„Myslím, že ste to prehnali. Je faktom, že na rozdiel od prvého obdobia, keď Robert Fico vládol, sa teraz rozhodol pre zásadný vstup do týchto reforiem. Predtým ich ponechal. Teraz naozaj zrušil rovnú daň, zvýšil zdaňovanie práce, zásadnejšie poškodil Zákonník práce a hovorí o tom, že rozhodnutie o zoštátnení zdravotného poistenia je nezvratné. No nie je to dobré. Svedčí to o tom, že buď súčasná vláda nemá jasno, ako chce formovať ekonomicko-sociálnu politiku, alebo je tak v úzkych, že jednoducho nevie, ako inak konsolidovať verejné financie."
Nebolo potom chybou, že sa nepodarilo udržať vládu Ivety Radičovej?
"Je to škoda. Neviem na takto postavené garde povedať, čou chybou. Je mi to ľúto."
Vy ste boli šéfom koaličnej strany, dokonca najsilnejšej.
"Je veľmi dôležité, ako garde nastavíme. Ale chybou?"
Tak ako by ste to zadefinovali. Čo to bolo, ak nie chyba?
"Bolo to obdobie, keď sa ukázalo, že nevieme spolu vládnuť."
Príčinou bolo iba to, že pravica nebola schopná spolu vládnuť, a preto sa to celé rozpadlo?
"Hľadám čo najkonkrétnejšie vyjadrenie ťažkostí vtedajšieho obdobia. Pozrite sa, bol som predsedom jednej z vládnucich strán, ale predsedníčkou vlády bola pani Radičová. Všetky kľúčové rozhodnutia prijímala úplne slobodne, úplne zvrchovane a veľmi dobre viete, že napätie najmä medzi SaS a zvyškom koalície sa zrodilo, rástlo a nedarilo sa jej toto napätie eliminovať. Až to kulminovalo do rozhodnutia, či odmietneme zvýšenie eurovalu a potom v konečnom dôsledku aj ďalšie mechanizmy, a tým sa vyčleníme niekde na perifériu Európy, alebo si jednoducho premiérka, vláda a najmä Slovensko zachovajú tvár. V konečnom dôsledku tak stála otázka."
Ivetu Radičovú ste zavolali do politiky. Teraz naznačujete, že môže za rozpad vlády?
"Mám taký zvyk trošku aj spochybňovať svoje rozhodnutia, ale najmä ich konfrontovať, premýšľať o nich, špekulovať, či som mohol niečo urobiť inak, aby som sa vyvaroval zajtra chyby. Keď odišiel z vlády Kaník, musel som vyriešiť otázku, kto bude ministrom práce, dostal som niektoré tipy. Pani Radičová napadla mne. Pamätám si, že jeden z horúcich kandidátov takúto úvahu odmietol, ale aj tak by som asi túto ponuku dal Ivete Radičovej. A potom to už išlo. Stala sa obľúbenou členkou mojej druhej vlády, potom Fico na mňa vytiahol niektoré nepekné veci. Rozhodol som sa, inštinkt mi to hovoril, že keď sa tak do mňa oprel a ja tie dvere otvorím, tak môže aj preletieť a Slovensko bude mať peknú vládu, čo sa napokon aj podarilo. Neviem, čo by som menil na celom tom vývoji."
Bolo správne, že ste v predčasných voľbách ostali lídrom kandidátky?
"Akú inú alternatívu som mal k dispozícii?"
Iveta Radičová by nebola riešením?
"Prečo sa znovu vraciame k tomu, čo vám sama tisíckrát vyargumentovala? Nechcela kandidovať."
SDKÚ výrazne poškodila aj Gorila. Nepovažujete za chybu, že ste pred voľbami, keď už ľudia boli v uliciach, hovorili, že ste dokument ani celý neprečítali?
"Opäť sme zabudli na 20 rokov Slovenska."
Aj toto je súčasť vývoja. Je to výrazná kauza, ktorá krajinu zasiahla.
"Povedzte mi, aká je to výrazná kauza, keď ste do mňa v SME tĺkli hlava-nehlava. A keď som padol, už pre vás tá kauza neexistuje. Vy z toho robíte v súvislosti s 20-ročnou cestou Slovenska nejakú kauzu. Však vy sami ste na ňu rezignovali. Dzurinda je preč a vy ste spokojní. Prečo do toho nebijete dnes? Prečo sa nepýtate? Ubehne jeden mesiac, druhý, pol roka, ubehne rok, prečo do toho netlačíte."
A nepadli ste práve pre Gorilu?
"Neviem, či to bolo iba pre Gorilu, ale prečo to formulujete ako moju kauzu? A prečo mne vyčítate, že som ju nečítal? Prečo mám čítať hlúposti. Ja viem, čo som robil a čo nerobil. Neexistuje krajina, kde sa za chrbtom vlád nesnažia finančné skupiny štrikovať. Poznáte takú krajinu? Teraz čítam o veľkých investičných skupinách Madeleine Albrightovej, ako operujú v Kosove. Čo o tomto nepíšete? A to mám teraz povedať, že za chrbtom Billa Clintona niečo štrikovali? Finančné skupiny, ktoré sa nebudú snažiť zarobiť, nikdy nebudú finančnými skupinami. Ale chce niekto v tejto krajine povedať, že som im pomáhal? Alebo že som bol toho účastníkom, keď som celý svoj život išiel proti nim? Keď som do funkcie šéfa SIS dosadil charakterného človeka, ktorý konal v záujme Slovenskej republiky? To mi ešte dnes idete stále prišívať Gorilu ako moju kauzu? Veď to je na smiech. Bite do toho, dožadujte sa, aby bola došetrená. Ja to mám robiť?"
Máte ambíciu ešte viesť SDKÚ?
"Nemám ambície, veď som vám povedal, ako to bolo aj v roku 1998. Ponúkal som službu, a keď o ňu bol záujem, tak som si to jarmo na krk zobral. Nežijem preto, že mám ambície. Som poslancom Národnej rady, som členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, chodievam na monitorovacie výbory, som členom politického výboru Rady Európy. Som poradcom srbskej vicepremiérky, obrovská výzva na Balkáne."
Často musíte kričať na Pavla Freša?
"Vôbec nie často."
Prečo sa to stáva?
"Lebo som človek."
Čím vás najviac hnevá?
"Vy ste nikdy v živote nezvýšili hlas?"
Zvýšila, preto sa pýtam, čím vás najviac rozčuľuje?
"To je medzi nami. Najviac rozčuľuje? Rozprávate, akoby som naňho kričal každý druhý deň. Ja zakričím raz za dva roky. A keď zakričím raz za dva roky, tak asi som na to mal dôvody.“
Je vaším dobrým nástupcom?
"Ako to súvisí s 20-ročnou cestou Slovenska? K základnej slušnosti a dobrým vzťahom patrí, že si vymedzíme ihrisko. Nemôžem hrať rukou, keď sa dohodneme, že hráme futbal. Alebo nohou, keď hráme basketbal."
Ste súčasťou tých 20 rokov.
"Tak prečo ste sa ma na to neopýtali skoro nič."
Pýtam sa na to, čo ste urobili.
"Na Freša sa pýtate v súvislosti s 20-ročnou históriou Slovenska, aký je predseda? Navyše, vy chcete, aby som verejne kádroval svojho predsedu?"
Nechcem kádrovanie, pýtam sa, čo si o ňom myslíte.
"Nesúvisí to s naším rozhovorom. A po druhé, túto otázku ako skúsená, korektná novinárka nemôžete myslieť vážne."
Nerozumiem, v čom je tá otázka nekorektná?
"Ako môže člen strany takto verejne prepierať svojho predsedu? Čo som spadol na hlavu na staré kolená? Viem, čo sa patrí. Čo treba povedať vnútri rodiny, keď mám trápenie, alebo na štyri oči."
Pred predčasnými voľbami ste povedali, že v politike sa cítite ako na obrátke, čiže v polovici maratónu. Ako to je teraz po voľbách?
"Toto s 20-ročnou históriou Slovenska už možno súvisí, ale s tou ďalšou. A na to si dáme osobitný rozhovor."
Rozmýšľate o svojom odchode z politiky?
"Súhlasíte s mojím návrhom? Vybavili sme, na čom sme sa dohodli – dvadsať rokov histórie Slovenskej republiky. Ak máte záujem sa so mnou porozprávať o mne, dajte ponuku, zvážim. Budem reagovať."
Však sa rozprávam s vami, boli ste osem rokov premiérom, 20 rokov v politike, čo ďalej?
"Počúvame sa navzájom? Súhlasil som s rozhovorom o 20-ročnej histórii Slovenska. Tak to tu aj uzavrime."
Veď sa rozprávame o 20-ročnej histórii a o tom, čo ste urobili v politike.
"No tak prečo sa ma potom pýtate na moje osobné ambície? Či som skončil, či som neskončil, ako to s tým súvisí?"
Či rozmýšľate o svojom odchode z politiky?
"Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
