Premiér Robert Fico nedal SME rozhovor k 20. výročiu Slovenska. Bol vraj pracovne vyťažený.
Profil
Robert Fico
Narodil sa 15. septembra 1964
v roku 1986 skončil štúdium práva na Právnickej fakulte UK
do Komunistickej strany Slovenska vstúpil v apríli 1987
od roku 1992 bol poslancom za Stranu demokratickej ľavice
v roku 1999 založil Smer
premiérom bol v rokoch 2006 až 2010. Znova sa ním stal v apríli tohto roku po predčasných parlamentných voľbách.
Na rozdiel od hasičov novinári nemajú to šťastie, že by im Robert Fico cez sviatky doniesol klobásu a pálenku.
Dokonca si nenašiel za december ani pár minút na rozhovor, či zodpovedanie poslaných otázok. Raz darmo, kto musí hasiť problémy krajiny, času má málo.
Skúsme si teda aspoň predstaviť, čo okrem kapustnice a poldecáku budú môcť požiarnici spomenúť, keď raz budú vnúčatám rozprávať o Ficovej úlohe v priebehu prvých dvadsiatich rokov republiky.
Hoci pri výročí vzniku štátu totálne ovláda jeho aparát, povedať s väčším odstupom niečo o jeho vládnutí môže byť problém. Je jasné, že keď ho v budúcej učebnici histórie aj spomenú, prvým dvom premiérom samostatného Slovenska bude konkurovať len ťažko.
Vladimír Mečiar stál pri zrode republiky, masovom rozdávaní štátneho majetku, únose prezidentovho syna, zmarenom referende, vylúčení poslanca z parlamentu a takmer nás diskvalifikoval zo západného sveta. Takto sa píšu dejiny.
Mikuláš Dzurinda mal zas to šťastie, že prišiel po ňom. Navždy mu teda ostane úloha toho, kto vývoj zvrátil a krajine vybavil historický vstup do NATO a do Únie. Ak sa ešte pridá rovná daň, druhý pilier a zdravotnícke poplatky ako symboly reforiem a kupovanie poslancov, skupinka a Gorila ako spomienky na odvrátenú stránku doby, aj z tejto éry sa dá vytĺcť zaujímavý príbeh.
Čomu pomohol a kde ublížil
Fico vybavil vstup do Schengenu a prijatie eura, čo sú dve zásadné veci a patrí mu za to uznanie. Ich význam je však neporovnateľne menší ako zásadný civilizačný skok za Dzurindu.
Kauzy ako emisie, mýto a nástenkový tender netreba ani v najmenšom zľahčovať. Ale potomkom o nich asi nebude rozprávať nikto.
Príbeh Hedvigy Malinovej v sebe nesie veľmi dôležité ponaučenie o tom, ako sa štátna moc za žiadnych okolností nesmie správať k svojmu občanovi. Ale ďalej je dej príliš zamotaný a stanoviská aj takých odporcov Fica ako Ivety Radičovej či Daniela Lipšica príliš nejednoznačné, aby aj súčasník vedel povedať, čo ďalšie okrem spoločenskej traumy z príbehu plynie.
Je tu aj množstvo iných ľudí, ktorí po štyroch rokoch Fica I plných nenávisti, spoločenského dusna a prekračovania demokratických pravidiel cítia, že im ublížili, ukrivdili a sú dourážaní - od ľudí, ktorým na vlastnom pozemku štát protiústavne postavil diaľnicu, cez prenasledovaných sudcov nechaným napospas Ficovmu priateľovi Štefanovi Harabinovi, mediálne hyeny, až po príslušníkov menšín, na ktorých sa vyvršoval Ficov koaličný partner Ján Slota.
Ale na rozdiel od Františka Gauliedera, Michala Kováča mladšieho, či Róberta Remiáša, na mená mnohých z nich je, žiaľ, už dnes ťažké si spomenúť.
Smer nikdy neprišiel so zásadnou vlastnou myšlienkou, ktorú by chcel presadiť a s ktorou by bolo možné si ho aj s odstupom času spojiť. Bol tu marketingový boj za istoty. Ale kto si dnes spomenie, o čom bola napríklad Ficova novela Zákonníka práce na začiatku jeho prvej vlády?
Ak „ľavica“ v doterajšom období samostatnosti niečo robila, tak väčšinou len rušila niečo, čo vymyslel niekto iný – zakázali zisk zdravotných poisťovní, okresali druhý pilier, skončili s poplatkami v zdravotníctve, zahubili rovnú daň. Niečo z toho sa môže ukázať ako prospešné. Ale ničenie cudzích myšlienok sa za zásadný prínos považovať nedá.
Čo by chcel
Ak by sme si predsa len museli spojiť Roberta Fica s nejakým konštruktívnym návrhom, tak by to zrejme bol zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Toto bol jeho skutočný miláčik, jeho ideové dieťa, symbol prísľubu vniesť do verejného života spravodlivosť a napraviť skrivodlivosti minulosti, ktoré Ficovi priniesli počiatočnú popularitu.
A na ňom aj najlepšie vidieť, ako to s tými jeho návrhmi vyzerá – zákon bol napriek rozhodnutiu ústavného súdu znova schválený, pričom aj predsedovi Smeru musí byť jasné, že je znova protiústavný. Je to však jedno, lebo je mŕtvy. Roky plynú a nikto nielenže neprišiel o nestatočne zarobené milióny, ale nie je známe, že by sa nejaký prípad vôbec dostal pred súd.
Nevyzerá to, že ani v budúcnosti by sa na povahe vládnutia Smeru malo niečo meniť. Hlavnou agendou vlády je dnes spájanie zdravotných poisťovní, čo je zasa len rušenie niečoho, čo existuje, navyše s tradičnou protiústavnou koncovkou. A ak je na tomto projekte niečo isté, tak to, že s kvalitou zdravotníctva nepohne.
Druhým veľkým projektom je reforma ESO. Reforiem verejnej správy bolo od revolúcie ix, navyše táto vyzerá na extra veľkú bublinu. Justícia sa prepadá, ale tú dali nestraníkovi. Školstvo je na tom zle, ale to dali Dušanovi Čaplovičovi.
Rómovia sú obrovský problém, ale ten rieši opozičný poslanec v spolupráci s Robertom Kaliňákom, ktorý popri tom rozpráva asi do sto ďalších vecí a pripravuje sa na funkciu premiéra, čiže hlavné je nič nepokaziť.
Ak mu to vyjde, tak Fico sa tak či onak poberie z úradu vlády tak rýchlo, že ako premiér už ani nemá čas zastrešiť niečo veľké. Keď sa k tomuto ešte priráta, že hlavným ekonomickým projektom Smeru je zúfalo a nekoncepčne hľadať cesty, ako plniť Bruselom nadiktované podmienky, tak v oblasti politických nápadov a iniciatív to ani v novej ére jednofarebnej vlády na prepisovanie dejín nevyzerá. Ibaže by sa ešte utrhli z reťaze a predsa len vyrobili rozvrat historických rozmerov.
V čom je dobrý
Jedna učebnica, do ktorej sa Fico môže dostať, je učebnica politológie. Áno, získal obrovskú moc. Áno, je majstrom taktiky, komunikácie a riadenia mocenskej mašinérie.
Áno, príbehy o akcionároch-sponzoroch Smeru, hľadaní peňazí vlastnou hlavou hlasu, pití či nepití koly v byte na Vazovovej a reči o nevšimnutí si revolúcie vypovedajú o tom, čo robili a hovorili ľudia, ktorí sa na Slovensku v prvých dvoch dekádach bili o moc.
Prilákal k sebe voličov HZDS a SNS a dal im o čosi kultivovanejšie zastúpenie. A tisícimi drobných rozhodnutí formoval krajinu na svoj obraz, čím je jeho historická úloha väčšia ako v prípade Ivety Radičovej, ktorá stihla zaviesť zverejňovanie zmlúv na webe, zvoliť nikdy nevymenovaného šéfa prokuratúry, navštíviť na Vianoce mestských policajtov s koláčmi a pomaly bol aj koniec.
Ale nič to nemení na tom, že budúce generácie zatiaľ nemajú väčší dôvod pamätať si Roberta Fica. Ibaže by nakoniec vládol aj im.
Na čo neodpovedal
Otázky, ktoré denník SME po odmietnutí rozhovoru zaslal premiérovi a nedostal odpovede.
O novembri 1989 ste povedali, že ste si ho nevšimli. Ešte stále si myslíte, že vo vašom živote nenastal zásadný prelom?
Bolo správne, že Vladimír Mečiar udelil amnestie na skutky týkajúce sa únosu Michala Kováča mladšieho?
Neamnestovali ste mečiarizmus, keď ste vytvorili vládu s HZDS a SNS?
Keď ste s nimi vládli, existovali vážne podozrenia z rozkrádania. Bolo správne vziať tieto dve strany do vlády?
Ján Slota prispieval k etnickému napätiu aj vulgárnosti v politike. Ani jeho účasť v koalícii nebola omylom?
Už ste zistili, kto zmanipuloval nahrávku s hlasom, ktorý je podobný vášmu? Trváte na tom, že tam nie je váš hlas?
Boli ste v bratislavskom byte na stretnutí so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom tak, ako to opisuje spis Gorila? Nezaslúži si verejnosť poznať odpoveď?
Ste ochotný dať nejaké kontrolné inštitúcie aj opozícii, alebo to dopadne tak, že Smer obsadí všetky miesta?
Budete kandidovať na prezidenta?
Stále si myslíte, že Hedviga Malinová klamala?
Kedy ste sa rozhodli, že budete pokračovať v Miklošovej a Dzurindovej práci na rýchlom prijatí eura? Hodnotíte to spätne ako správne rozhodnutie?
Ešte na začiatku vašej prvej vlády ste ohlásili znižovanie platov úradníkov. Prečo sa to nepodarilo?
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
