1.Hokej
Národ neprežíval pevnejšie zjednotenie ako pri oslavách hokejových triumfov. Fanúšikovia sa ochotne projektovali do osudov svojich hrdinov.
Navyše príbeh slovenského hokeja v skratke symbolizuje emancipačné vzopätie mladého štátu. Bratia Česi elegantne prevzali nástupnícke práva a medzinárodná federácia uvrhla Slovákov na dno – do C kategórie.
Z Ameriky sa vrátil na sklonku kariéry velikán svetového hokeja Peter Šťastný, ktorý vo svojich 38 rokoch otcovsky formoval na ľade devätnásťročného benjamínka Miroslava Šatana. Spolu dostali Slovensko rýchlo medzi elitu.
2.Zverejňovanie zmlúv na webe
Tipy na predražené štátne zákazky dostávali redakcie roky poštou v tučných obálkach, ktorých vierohodnosť bolo treba prácne overovať.
Od januára 2011 stačí krátky e-mail s odkazom na zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. Po niekoľkých kliknutiach je hneď jasné, kto, za koľko, kedy. Komplikuje to rozkrádanie štátnych či obecných peňazí.
Zmluva so štátom je platná, len ak je zverejnená a tí, čo ďalej prihrávajú peniaze svojim, musia rátať s tým, že to môže kedykoľvek prasknúť. Tento zákon je to najlepšie, čo tu po rozhádanej Radičovej vláde zostalo.
3.Rovná daň
Rovnakú daň pre občanov aj pre firmy vo výške 19 percent zaviedla od roku 2004 druhá Dzurindova vláda.
Nebola to v tom čase žiadna novinka, ale pre svoju jednoduchosť sa stala našou výhodou v súboji o investície.
Za rovnú daň nás pochválil mediálny magnát Steve Forbes a odporučil ju aj ďalším krajinám. Pre Slovensko sa stala marketingovou značkou. Rovnú daň po deviatich rokoch zrušila druhá Ficova vláda.
4.Dokumentárne filmy
Rozkradnuté ateliéry na Kolibe a milióny z ministerstva kultúry na nikdy nedokončeného Jánošíka naznačovali rýchly koniec slovenského filmu.
Je síce pravda, že s výnimkou neúnavnej práce režiséra Martina Šulíka tu veľa hraných celovečerných filmov nevzniklo, ale zrodila sa silná generácia dokumentaristov a animátorov.
Peter Kerekes, Jaro Vojtek, Juraj Lehotský, Marko Škop, Zuzana Piussi, Martin Snopek či Katarína Kerekesová sa presadili a presadzujú aj v zahraničí.
5.Eset
Slováci sa môžu presadiť na celosvetovom trhu a podnikať v San Diegu, Buenos Aires či v Singapure, ukázal to príklad Miroslava Trnku, Petra Paška a Rudolfa Hrubého.
Keď pred nežnou revolúciou naprogramovali antivírusový program Nemocnica na Okraji Disku (NOD), veľký úspech sa nedostavil.
O jedenásť rokov neskôr však už ich program získal stopercentné ocenenie prestížneho magazínu Virus Bulletin. Odvtedy získal toto ohodnotenie viac ako päťdesiatkrát.
Dnes chráni antivírus zo Slovenska od firmy Eset údaje viac ako sto miliónov používateľov na celom svete.
6.Lasica & Satinský
Kým po novembri 1989 sa Milan Lasica sústredil najmä na divadlo, jeho dlhoročný partner Július Satinský sa pustil do písania „buditeľských“ a spomienkových kníh.
Okrem domovskej scény L+S sa známa dvojica objavovala aj v televíznej relácii Všetci sú za dverami.
Jej staré dialógy vyšli najskôr knižne, potom na kazetách a na CD a potom aj na troch DVD. Originálny humor, ktorého počiatky siahajú až do začiatku 60. rokov, funguje dodnes.
7.Automobilky
Na tradíciu výroby komponentov do áut v Bratislavských automobilových závodoch nadviazal ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky Volkswagen.
Jeho modely vyrobené v bratislavskej fabrike ľudí stále neomrzeli, hoci tu vyrába vozidlá už vyše dve desaťročia.
Najnovšie sa teší napríklad z priazne Číňanov, ktorí si obľúbili veľké športovo-úžitkové autá z našej produkcie.
Hrdí môžeme byť aj na žilinskú Kiu a trnavský Peugeot, ktorí sem podľa vzoru nemeckej automobilky dorazili. Podľa čísiel ich výrobu nenaštrbila ani posledná vlna krízy. Na Slovensku automobilky zamestnávajú takmer 16-tisíc ľudí.
8.Spišský Hrhov
Stereotypy o „tých“ čiernych a o tom „ako sa to s nimi nedá“ neplatia v Spišskom Hrhove, dedinke neďaleko Levoče. Svetová banka považuje obec za príklad, že s Rómami sa to dá.
Kľúčové je, že tomu verí a robí pre to veľa starosta, vyštudovaný sociológ, ktorý na tom pracuje už štrnásty rok, a riaditeľ školy. Bez eurofondov či štátnej pomoci vybudoval obecný podnik, v ktorom má šancu pracovať každý, kto chce pracovať.
Ľudia to pochopili, a tak obec nemá osadu, nelegálne stavby či skládky a vďaka obecnému podniku má nový vodovod, plyn a skvelé cesty.
9.Pamiatky
Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO sa v roku 1993 rozšíril o Banskú Štiavnicu, Spišský hrad a dedinu Vlkolínec pri Ružomberku.
Neskôr tam táto svetová organizácia zaradila aj ďalšie unikátne pamiatky a miesta: drevené kostolíky na severovýchode Slovenska, Bardejov a Levoču, v ktorej je množstvo diel rezbára majstra Pavla a Kostol sv. Jakuba, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky u nás.
FOTO: FOTKY.SME.SK - Rikoo
10.Horalky
Horalky, ktoré sa vyrábajú v Seredi už od roku 1959, sú pre mnohých priam národným pokladom.
Okrem tvrdého alkoholu práve tieto napolitánky s kvetom Plesnivca na obale vozíme alebo posielame často kamarátom do zahraničia.
Ročne ich vyrobia u nás 160 miliónov kusov. No práve tieto oblátky s arašidovou plnkou, ktoré majú strany po obvode máčané v čokoláde, rozpútali trojročnú bitku (2003 až 2006) s Českom.
Nielen Slováci si totiž horalky privlastňujú. Vzájomný spor sa skončil remízou. Na pultoch tak nájdeme vedľa seba ako horalky rovnaké oblátky od slovenskej aj od českej firmy.
11.U. S. Steel
Na U. S. Steel v Košiciach sme boli hrdí, lebo sme sa hanbili za Rezešovcov, ktorí naše železiarne viedli, kým prišiel americký investor.
Prekážalo, že poučovali a dávali na vrátnici fúkať, ale pozdávalo sa nám, že sme im boli dosť dobrí na to, aby sem prišli, vyrábali a neprepúšťali.
Košičania mali Američanov za svojich, lebo aj oni sa tvárili, že sú tu doma. Politici ich milovali, lebo mali telefón na Biely dom aj na Kongres. A - prišli z Pittsburghu a rozumeli hokeju.
12.Artforum
Komunita ľudí prahnúcich po ťažko dostupnej literatúre sformovaná pravidelným čakaním v radoch pred bratislavskými antikvariátmi a predajňou Českej knihy mala jedného dňa nový chrám na Ulici Červenej armády (kedysi a teraz opäť Grösslingovej).
Zvonku nevábny, s labilným schodiskom, no v magickom interiéri ponúkajúci odrazu exilovú a samizdatovú literatúru, plagáty, platne. Čaro nedávneho sprisahanectva vystriedala ohromujúca slobodná ponuka.
Po dvoch rokoch bolo jasné, že Artforum potrebuje nový priestor. Romantické obdobie sa skončilo, no duch Artfora, takmer rodinného centra kvalitnej kultúry, sa dodnes nezmenil.
13.Rezervácia Vlčia
Les, v ktorom nie sú pánmi lesníci, nepreháňajú sa tam traktory ani poľovníci, sa rozprestiera v Prešovskom kraji v pohorí Čergov.
Vznikol vďaka ochote ľudí vyzbierať sa naň v zbierke a tiež vďaka zaťatosti Juraja Lukáča a jeho spolupracovníkov zo združenia VLK.
Štátne orgány po niekoľkoročnom naťahovaní ustúpili a na 21 hektároch súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia platí od roku 2004 najprísnejší stupeň ochrany. Les rastie a žije bez akýchkoľvek zásahov. Zbierka, ktorá chce rozšíriť hranice divočiny, beží ďalej.
14.Pohoda
Kým teraz počas leta u nás narátate takmer šesťdesiat festivalov, v roku 1997 by ste ich zrátali na prstoch.
Že sa najväčším stane trenčianska Pohoda, by asi nik z dvoch tisícok návštevníkov, ktorí prišli na premiérový ročník, nepovedal.
Z mestského štadiónu sa rozšírila najskôr do areálu Výstaviska, neskôr obsadila celé letisko a z hudobnej akcie, na ktorej hrali slovenské a české alternatívne kapely, vyrástol multikultúrny festival európskeho významu.
15.Rýchly internet
Ani vznik stoviek malých internetových operátorov nezmenil nič na tom, že pripojenie považujeme za drahé. Hrdí však môžeme byť na jeho rýchlosť, podľa Googlu surfujme na webe najrýchlejšie.
Slovákom sa stránka zobrazí v priemere za 3,3 sekundy, teda o sekundu skôr než Švajčiarom a o osem sekúnd rýchlejšie než Brazílčanom.
Môže za to pokus operátorov, ktorí si na nás skúšali, či sa im vôbec za hranicami oplatí investovať do optického pripojenia. Vďaka tomu máme nielen rýchly internet, ale aj tretie najväčšie pokrytie optikou v Európe.
16.Dizajnér škody a Bugatti Veyron
Túžite mať v garáži automobilovú modlu – Bugatti Veyron, čo dosahuje rýchlosť 440 kilometrov za hodinu? Ak áno, snívate o modeli unikátneho športiaka s ultranízkym podvozkom s širokým rázvorom kolies, ktorý navrhol slovenský dizajnér Jozef Kabáň.
Dizajn a jemné krivky ním navrhnutého automobilového sna nie sú zadarmo. Hodnota jeho Bugatti je porovnateľná s dvomi vilami na bratislavskom Slavíne, dosahuje asi 1,3 milióna eur.
Kabáň už desaťročie spolupracuje s koncernom Volkswagen, dnes šéfuje dizajnu firmy Škoda Auto, ktorá patrí pod nemecký koncern. V októbri predstavil v Paríži ďalší dlho očakávaný prírastok zo svojej dizajnérskej dielne: Škodu Rapid.
17.Nezávislé centrá
Okrem oficiálnej kultúry a inštitúcií sa prebrala aj nezávislá scéna. A sympatické je, že nielen v hlavnom meste, ale po celom Slovensku vyrástli najrôznejšie priestory.
Žilina a Banská Štiavnica majú Stanice, Košice ICC Culture Train, respektíve Tabačku a Kasárne, v Banskej Bystrici je Záhrada, v Topoľčanoch Nástupište 1 – 12, v Považskej Bystrici PBlog a tak ďalej. Ešte obdivuhodnejšie je, že väčšina z nich má medzinárodný program.
18.Zachráňme kultúru
Prvých šesť rokov samostatnosti prekonalo v kultúre aj tie najhoršie očakávania. Neobmedzená moc ministrom vymenovaných šéfov kultúrnych centier či personálne čistky opäť prinútili ľudí vyjsť na námestia.
Na najväčšom bratislavskom zhromaždení občanov od novembra 1989 vyhlásili divadelníci štrajk, vznik Otvoreného fóra Zachráňme kultúru popri Mečiarom označených "treťotriednych umelcoch" na čele s Ladislavom Chudíkom podporili ďalší umelci, akademická obec a desaťtisíce občanov.
Symbolickým vrcholom boja sa stala akcia opozičných poslancov a štrajkujúcich umelcov v budove ministerstva kultúry v marci 1997.
19.Danubiana
Na prelome tisícročí pribudol Bratislave v atraktívnom prostredí na cípe polostrova v centre toku Dunaja exkluzívny výstavný priestor.
Danubiana, zrodená z iniciatívy galeristu Vincenta Polakoviča a finančných prostriedkov holandského podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena, láka už svojou architektúrou zahroteného oválu so symbolmi vesiel.
Výstavy v jej interiéri síce občas vyvolali rozpaky odborníkov, no pozíciu Danubiany ako jednej z dominánt mesta to neohrozovalo, jednoznačne jej menu uškodil až vlaňajší pokus vložiť do súkromnej galérie nemalé štátne peniaze.
20.Divadelná Nitra a Mesiac fotografie
Zrod oboch festivalov siaha do začiatku 90. rokov a nenápadné podujatia sa veľmi rýchlo rozrástli do akcií európskeho významu, hoci najmä Divadelná Nitra musela v čase vrcholiaceho mečiarizmu tvrdo bojovať o prežitie.
Okrem kvalitnej umeleckej ponuky, dobrej povesti medzi odborníkmi a neobyčajnej návštevnosti majú tieto jesenné podujatia spoločné ešte minimálne jedno – sú neodmysliteľne späté s nezničiteľnými ťahúnmi – divadelníčkou Darinou Károvou a teoretikom fotografie Václavom Mackom.
Beata
Balogová
