Pocit hrdosti na úspechy Slovenska bol najväčší v predkrízovom období v roku 2008, kedy dosiahol 77 percent.
BRATISLAVA. Hrdých Slovákov pribúda, pocit hrdosti však neprevyšuje obdobie spred krízy v roku 2008.
Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s agentúrou FOCUS, ktoré v dňoch 7. až 13. novembra na vzorke 1 013 dospelých zisťovali, do akej miery sú obyvatelia Slovenskej republiky hrdí na to, čo Slovensko dokázalo za 20 rokov svojej samostatnosti.
Agentúre SITA poskytla výsledky výskumu sociologička Zora Bútorová.
Nárast o 11 percent
Koncom roka 2010 predstavoval podiel hrdých občanov SR 49 percent. Z aktuálneho výskumu vyplýva, že ich počet stúpol na 60 percent koncom tohto roka.
Podľa sociologičky Zory Bútorovej ovplyvnil takýto nárast hrdosti aj vynikajúci výkon našich športovcov, predovšetkým hokejistov na svetovom šampionáte.
Na časť ľudí, najmä prívržencov politickej strany Smer, priaznivo zapôsobila aj politická zmena po parlamentných voľbách 2012, tvrdí sociologička.
Inštitút považuje za dôležitú okolnosť aj blížiace sa dvadsiate výročie vzniku samostatnej SR. Vďaka nej sa podľa výskumníkov môžu Slováci povzniesť nad aktuálne problémy.
V dlhodobejšej perspektíve však pocit hrdosti na úspechy Slovenska nie je najväčší, vrcholil v predkrízovom období v roku 2008, kedy dosiahol 77 percent.
Hrdí sú najmä voliči Smeru
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší u občanov slovenskej než maďarskej národnosti. Zo Slovákov je hrdých 63 percent, z Maďarov je to 34 percent.
Celkovo sú hrdší vzdelanejší ľudia. Hrdých je 68 percent respondentov s vysokoškolským vzdelaním a 56 percent so základným vzdelaním.
Za úspechy Slovenska sa podľa údajov inštitútu nehanbia ani podnikatelia a živnostníci, z ktorých sa k hrdosti prihlásilo 69 percent.
Podobne na tom sú aj tvoriví odborní pracovníci so 63 percentami. Z nezamestnaných ľudí vyjadrilo pocit hrdosti 52 percent.
Optika volebných preferencií ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska dosahuje nadpriemerné hodnoty u prívržencov Smeru so 71 percentami, KDH so 69 percentami, SaS a SDKÚ-DS po 68 percent, mierne nadpriemerné hodnoty u prívržencov OĽaNO 64 percentami a podpriemerné hodnoty u prívržencov Mostu-Híd s 26 percentami.
Hanbíme sa za politikov
V tom, na čo sú Slováci najviac hrdí, dominujú úspechy športovcov, predovšetkým hokejistov. Väčšmi ich zdôrazňujú muži ako ženy, ale aj u žien majú kľúčové postavenie.
Okrem nich Slováci menujú ako dôvod, prečo byť hrdým občanom republiky, členstvo v Európskej únii, štátnu samostatnosť a životaschopnosť Slovenska.
Členstvo v eurozóne, ekonomický rozvoj a reformy sú podľa Slovákov rovnako dôvodom na pocit hrdosti.
To, že politické strany a politici nekonajú vo verejnom záujme, korupcia, klientelizmus a rozkrádanie štátu sú podľa Slovákov niekoľkými z najčastejších dôvodov, prečo sa za túto krajinu hanbiť.
Menujú aj životnú úroveň a sociálne istoty, postavenie Rómov v spoločnosti a problémy spolužitia s majoritným obyvateľstvom. Nevynechávajú ani stav súdnictva a spravodlivosti.
