V deň, keď sa mal skončiť svet, zobudilo detektíva Steinera zvonenie mobilu Tesla Slush-o-Vice. Tú tehlu vyfasoval. Do hlavy mu búšil erárny tón, zvony na Dóme svätého Martina. Iné ako československé výrobky štátni zamestnanci používať nesmeli.
Zrak mu padol na Albánsku borovičku na nočnom stole. Chuť nápoja bola podobne rafinovaná ako jeho logo. Zostali mu bohaté zásoby z prohibície. Otvoril pravé oko a na monitore zbadal meno Marián Kotleba. Čas 5:23. Sakra, čo od neho tak skoro chce minister vnútra? Pokiaľ nevolá šéf obrany Žito 44, ešte vždy je dobre.
„Áno?“ zasipel Steiner.
„Okamžite do pgáce, stav ohgozenia. Je to hogšie ako v Kgásnohogskom podgadí!“
„Kde?“ opáčil detektív.
„Zabili Mečiaga.“
„On ešte žil?“
„Našťastie aj Klausa. O hodinu vo vile Tugendhat,“ oznámil Kotleba a zrušil ho.
Steiner mal zrejme haluze. Zakašľal a na jazyku pocítil chuť krvi. Pozviechal sa, namiesto umývania na seba šplechol Pitralon a miesto raňajok si do decáka rozbil dve surové vajcia a dolial Albánsku.
Nasadol do Škody Václav Premium, nazývanej aj Škoda Preškoda. Zapálil si džointa a vyrazil temnou Bratislavou. Nehorázne, v akom stave sú vozovky v hlavnom meste Československa! Mrholilo a nízko nad mestom ležala hmla. Zbadal volebný bilbord: Rozboril sú ruky, na ktorých smieš plakať. Na víťazstvo nad Národno-kresťanským bratstvom to nestačilo.
Zapol správy Československého rozhlasu. Jedna veta v slovenčine, druhá v češtine. Na Václaváku sa konala masová demoška proti bratislavocentrizmu Nech sa oni stratia! Prezident Vladimír Palko sa na raňajkách pomodlil s vrchným cenzorom Štefanom Kuffom a protestujúcim odkázal: Nech si idú! Šéfovia hospodástva Rath a Kočner tvrdšie zabojujú proti korupcii. Ministerka rodiny Jana Tutková zahájila bioetickú reformu a odhalila súsošie nenarodeným deťom od Jána Kulicha. Antikristovi Havlovi zamietli amnestiu. Keby v osemdesiatom deviatom nezvolili za prezidenta Dubčeka, mohlo to dopadnúť inak! Opozičný líder Fico spadol pod hranicu zvoliteľnosti. Pustili Mečiarov najväčší hit Vivat, Czechoslovakia, ktorý naštartoval kariéru zjednotiteľa.
Na Vojtaššákovej sa Steiner dostal do zápchy. Na Tisovom nábreží nevydržal, zapol maják a v zrýchlení sa predral cez kolónu. Po D2 šiel nadoraz. Za riekou Moravou mu napadlo, či mu s bratislavskou ešpézetkou neprepichnú gumy. Rozmohlo sa to, odkedy si Slováci rozdelili funkcie v štáte.
O hodinu stál na prahu bielej vily Tugendhat. Radšej zostane naveky v petržalskom paneláku, než by tam prespal jedinú noc. Našťastie, domový bar nebol zďaleka taký prázdny ako miestnosť bez stien. Mali výbornú whisky aj vodku. Hneď sa lepšie orientoval. Zobral nôž a z tonikovej fľaše si urobil bongo. Pred ním ležal mŕtvy Václav Klaus a v oku mal zapichnuté pero. Trčala len rúčka s nápisom República de Chile.
„Kde je Mečiar?“ spýtal sa Steiner.
„Už ho vezú. Siskári ho našli v Hainburgu v kufri Mercedesu pred policajnou stanicou. Stihol povedať len S pánom bohom, idem od vás a zomrel na následky zranení. Únos,“ referoval generál Alojz Lorenc. Vedľa neho stál minister Kotleba a mračil sa spod šiltovky: „Taký škandál si vlasť nemôže dovoliť. Ledva nám v OSN pgešlo masové vysťahovanie pagazitov a tegaz toto?!“
Steiner zhlboka vdychoval výbornú sortu Chandler, posledné zvyšky z Cinkotových zásob. Papaláši doňho hustili celý život, ale títo noví mu pripadali najbizarnejší. Podľa prieskumov budú vládnuť do súdneho dňa. Vytiahol Klausovi z oka prepisovačku a poutieral ju do vreckovky.
„Vy amatér, zničili ste odtlačky prstov!“ zareval Lorenc.
„Nenávidím vedu,“ odvrkol Steiner. „Milujem pitie, hulenie a vyšetrovanie. Kotleba, prosím vás, pošlite tohto eštebáka preč.“
„To vy ste Steiner? Predstavoval som si vás úplne inak. Už to nefajčite,“ povedal Lorenc.
„Ak chcete spoznať Čechov, musíte s nimi huliť. Ak chcete spoznať Slovákov, musíte s nimi piť. Dajte si so mnou. Aspoň sa na staré kolená uvoľníte. Vyzeráte hrozne.“
„Obaja vieme, ako sa máme radi. Ale uznajte, že v najťažších chvíľach som štátu pomohol. Spomeňte si na 17. november, na jeseň 1992 aj na Gorilu.“
„Na to sa nedá zabudnúť.“
„Nebyť mňa, táto krajina ani štátny podnik Penta už neexistujú. Sústreďte sa na prípad. Ste najlepší mozog kriminálky, ale nemôžete všetko. Máme pred sebou kopu hnusnej roboty. Naši chlapci to tu prevrátili hore nohami, ale nič nenašli. Vyzerá to na dokonalý zločin,“ vysvetľoval Lorenc.
Krv stiekla Klausovi na fúzy a sfarbila ich do fialova. Steiner, jediný psychoanalytik v československom policajnom zbore, zízal do deravého oka. Bývalý prezident písal na staré kolená s Vieweghom detektívky, každý rok zo štyri.
V hale zavládol ruch. Lorenc pobudil pol Československa. Volal Harabinovi a ten zasa Sadikimu, ale nič. Dokonca aj Dospiva, Komárek, Lexa a Haščák tvrdili, že s tým nemajú nič spoločné. Objavil sa šéf štátnej tlačovej agentúry Hríb a všetkým vysvetľoval, aká je pravda.
Zdesený Steiner zbadal na prahu ministerku kultúry Sisu Sklovskú. Jej hlas bol taký falošný ako jej vlasy, prsia, nos, pery, nechty, obočie a mihalnice. Navrhla, že na rozlúčku so štátnikmi zaspieva hymnu.
„Prepáčte, pani, ale ďalšie obete si nemôžeme dovoliť. Spomeňte si, čo to minule urobilo s našimi hokejistami,“ odvrkol Steiner. Sisa sa usmiala ako krysa, keď zožerie plnú misu a zrazu zistí, že to bol jed.
„Toto je miesto činu. Všetci odtiaľto vypadnite!“ zvolal. „Potrebujem veľa konope a pramenitej tatranskej vody. Nechajte ma pracovať.“
Lenže doniesli Vlada. Vyzeral krajšie ako zaživa. Na čele mal zaschnutú krv a tvár roztomilo dochrámanú. Záchranca československého národa, otec spoločného štátu, šepkali hlasy. Vlada uložili vedľa kolegu, s ktorým pred dvadsiatimi rokmi vyrokoval podmienky, za akých je Slovensko ochotné ponechať Česko v jednom štáte.
Dohodlo sa, že oboch zosnulých vystavia. Ich telá zostanú navždy neporušené. Vonku sa zhromaždil dav. No nevyzeralo to na smútiacich hostí. Znelo skandovanie Slováci pěšky do Blavy!
Z brnianskych ulíc hlásili nepokoje. V meste vrcholili prípravy na verejné upálenie bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka. Štátny úrad pre exorcizmus potvrdil, že ho posadol ten istý diabol ako Havla. Rozpoznali v ňom až sedem démonov, okrem iných Kaina, Judáša Iškariotského, Rytmusa a Lucifera.
Steiner si nalial plný pohár martini, zapálil si marihuanu a ľahol si na dizajnérske ležadlo. Nedalo sa na ňom pohodlne uvelebiť. Skúšali to určite už mnohí, ale nikomu sa to nepodarilo. Chcel sa ponoriť do československého kolektívneho nevedomia, ale zvuky, ktoré počul, až zraňovali uši a obrazy oslepovali. Pozoroval dve nehybné telá. Podobali sa ako vajce vajcu. Jasná samovražda. A samoúnos. Oneskorene splnený sen, potlačená túžba. Neležali pred ním iba dvaja ľudia, ale dva mŕtve národy.
Nikde inde sa to stať nemohlo. Tento dom zažil priveľa. Židia, Nemci, Rusi, Česi, Moraváci, Slováci. Steinera obklopili temné sily, videl čudné tváre, počul hlasy, bojoval s halucináciami a cítil odporné pachy. Oceľový skelet vily ako truhla. Sklené steny ako priehľadné veko. Pochrómované piliere ako sviečky pri katafalku.
Hluk silnel. Lorenc kričal, že ŠTB nemala v novembri zasiahnuť. Kotleba kľačal a pgosil o odpustenie. Sisa spievala, čím apokalypsu urýchlila. Vo vile zneli výstrely. Na námestí horela hranica. Z Mečiarových zatvorených úst vychádzali kliatby.
Celé moje libido patrí Československu. Dokonalý zločin sa nedá spáchať. Nie na jednotlivcoch, iba na celých národoch a štátoch. Steiner sa usmieval, pil, fajčil a trpezlivo čakal na koniec, svoj aj celej krajiny.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
