Košičan Peter Sabo oslavuje dvadsiate narodeniny. Vyšportovaný, usmievavý chlapec patrí medzi 142 „detí republiky“, ktoré prišli na svet 1. januára 1993.
Krstným otcom detí, ktoré sa mali stať symbolom vzniku Slovenskej republiky, bol vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Peter si naňho spomína len matne.
Naposledy sa videli, keď mal tri roky. Úrad vlády zorganizoval stretnutie s deťmi republiky z východného Slovenska a ich rodičmi v košickom hoteli Slovan 3. februára 1996.
„Bol to taký celkom príjemný ujko,“ hovorí absolvent dopravnej priemyslovky. „Vzal ma do náručia, fotil sa so mnou i s mojimi rodičmi. Pamätám sa, že mi daroval hračky a detskú encyklopédiu. Dodnes mám veľkého chodiaceho robota aj tú knihu. Rád som v nej listoval.“
Peter Sabo senior vyberá z rodinného archívu vyblednuté fotografie. Na jednej z nich je Vladimír Mečiar obklopený 48 deťmi. V pozadí sa čnie nafukovací hrad.
„Ako správny krstný otec si vyzliekol sako, vyzul topánky, skákal a šantil spolu s nimi. Bol nesmierne bezprostredný, vtedy som mal pocit, že je to správny muž na správnom mieste,“ spomína Petrov otec.
Doživotná zľava
Hotel Slovan patril v tom čase Rezešovcom. Na jednej z fotografií Alexander Rezeš spokojne sleduje svojho straníckeho šéfa, ako sa prihovára k „svojim deťom“. Nebol tam sám, Mečiar priviedol so sebou viacerých ministrov.
„Chcel sa o deti a ich rodičov postarať po každej stránke. Viem, že niektorí boli bez práce, priamo v hoteli to hneď aj riešil,“ hovorí Petrov otec, zamestnanec bývalých Východoslovenských železiarní, v súčasnosti U. S. Steelu.
Hotel pripravil pre nezvyčajných hostí bohaté občerstvenie – studené misy, zákusky, nápoje. „Bolo tam všetko, okrem alkoholu,“ spomína otec. Deti dostali hračky, rodičia peniaze. Prvá vkladná knižka bola so sumou dvetisíc korún, potom tri roky po sebe ďalšie s tisíckou. Účet bol však zriadený v Bratislave. „Mám pocit, že to nedomysleli. Keď sme chceli vybrať peniaze v Košiciach, strhli nám dosť veľký poplatok.“
Finančný dar minuli na brankársky výstroj syna. V tom čase sa aktívne venoval hokejbalu.
Jedným z darčekov bola aj doživotná zľava desať percent na služby hotela Slovan. Na kupón v zožltnutej obálke s pozvánkou Sabovci úplne zabudli. „Škoda, mohli sme ho využiť. Teraz, keď hotel vlastnia Američania, už je zbytočný. Nechám si ho aspoň na pamiatku,“ usmieva sa „dieťa republiky“.
Vladimír Mečiar si na gumenom zámku aj zaskákal. FOTO - JOŽO JAROŠÍK
Žiadna politika
Opozícia i veľká časť médií vyčítala Mečiarovi, že zneužíva deti na politické ciele. Petrovi rodičia však majú iný názor. „Vtedy to ani nepotreboval. Pán Mečiar bol bezprostredný, bavili sme sa o deťoch a o našej práci, o politike nezaznelo z jeho úst ani slovo,“ hovorí mama Valéria.
Na vznik samostatného Slovenska nemajú Sabovci s odstupom dvadsiatich rokov jednoznačný názor. Otec je presvedčený, že Československo malo vo svete väčší cveng ako samostatné štáty. „Pravdou však je, že vo svete si na nás vďaka samostatnosti pomaly zvykajú. Už nás nevolajú Czecho, prestávajú si nás mýliť so Slovinskom.“ Mrzí ho však prekvitajúca korupcia na Slovensku či neochota súdov dostať za mreže veľké ryby.
„Prečítal som si Gorilu a bol som zhnusený. Je strašné čo len pomyslieť, že zopár firiem prostredníctvom politikov ovláda celé Slovensko.“
Petrova mama je zdravotnou sestrou. Aj ona si myslí, že rozdelenie spoločného štátu nám neprospelo. Stačí porovnať zdravotníctvo: „Uvažovala som, že aj ja odídem.“
Oslávenec si myslí, že rozvod s Čechmi nám skôr uškodil. Najmä v oblasti športu. „Česi sú takmer v každej športovej oblasti ďaleko pred nami. Aj ekonomicky za nimi zaostávame. Je to dôsledok nespravodlivého rozdeľovania majetku.“
„Dieťa republiky“ už dospelo. Momentálne brigáduje v doručovateľskej firme a čaká na rozhodnutie prijímacej komisie Policajnej akadémie v Košiciach. „Z desiatich kamarátov som jediný úspešne absolvoval fyzické, psychologické a vedomostné testy. Aj bez Mečiara a akejkoľvek protekcie.“
Mečiara údajne inšpiroval Masaryk
Vladimíra Mečiara inšpiroval pri zrode myšlienky stať sa tútorom detí, ktoré sa narodili v deň vzniku samostatného Slovenska, zakladateľ a prvý prezident Československa Tomáš Garrique Masaryk.
Tesne pred rozdelením spoločného štátu vraj na jednom z mítingov starší pán vykladal o stretnutiach „tatíčka Masaryka“ s deťmi, ktoré prišli na svet v deň vzniku Československa.
„Nazývali ich deti republiky. Aj tento pán bol jedným z nich. To bol prameň, ktorý ma inšpiroval,“ povedal Mečiar.
V evidencii obyvateľov nechal vyhľadať údaje a adresy všetkých novorodencov s dátumom narodenia 1. januára 1993. Dohromady ich bolo 142. Mečiar sa chcel „deťom republiky“ venovať systematicky, stretávať sa s nimi a s ich rodičmi, sledovať ich životnú cestu.
„Už pri druhom stretnutí som videl rozdiely v starostlivosti. Niektoré deti skončili v detských domovoch, niektoré rodičia opustili, jedno dokonca zomrelo,“ tvrdí bývalý premiér.
Podľa neho je nefér pýtať sa, koľko peňazí stáli deti republiky daňových poplatníkov. Tvrdí, že len časť išla z peňazí úradu vládu, väčšinu uhrádzali sponzori. „Každému dieťaťu odovzdali vkladnú knižku s peniazmi. Bola to pre nich česť.“
Po prehratých voľbách v roku 2008 Vladimír Mečiar kontakty s deťmi prerušil. Vraj ho k tomu viedlo tvrdé prenasledovanie a sledovanie členov HZDS. „Bolo v záujme detí, aby sa nič negatívne na nich neprenieslo.“
Expremiérovi je ľúto, že ani jedna z nasledujúcich vlád v tradícii nepokračovala. „Mrzí ma, že nasledovníci v snahe vymazať všetko, čo sme robili, odmietli pokračovať v akcii.“ Údajne o podporu žiadal prezidenta, oslovil aj niektorých sponzorov, väčšina z nich však odmietla. Podľa Mečiara mali obavy, či si neprivodia nemilosť.
„Mal som veľký sen, ako ich budem uvádzať v Bratislave na ich dvojdňovom programe, vo veku 18 až 20 rokov. Bohužiaľ, zostal som sám. Boli symbolom vzniku štátu. Úctu k symbolom majú aj barbari. Štrnásť rokov tu vládnu tí, čo tento štát nechceli. A tak sa aj správajú. Deti republiky sú však symbolom štátnosti, bez ohľadu na to, či to vládna moc uzná, alebo neuzná. Na Nový rok si symbolicky pripijem aj na ich zdravie.“
