Zlikvidovať korupciu na nulu sa nedá, myslí si IVETA RADIČOVÁ.
Profil
Iveta Radičová
- narodila sa 7. decembra 1956 v Bratislave
- vyštudovala sociológiu, v roku 2005 sa stala profesorkou
- pracovala v sociologickom ústave, Academii Istropolitana, nadácii Space
- v roku 2005 vstúpila ako ministerka práce do vlády
- v roku 2006 vstúpila do SDKÚ, tento rok vystúpila
- od júla 2010 do apríla 2012 bola premiérkou
Prečo sa zo vzniku Slovenskej republiky tešili hlavne nacionalisti?
„Potom, čo sa pre nezhody na politickom programe rozštiepila VPN na HZDS a zvyšok, ktorý neskôr zanikol, nemal kto niesť štafetu novembra. Z VPN skoro nikto nepôsobil vo vrcholovej politike, z čoho som bola sklamaná. V HZDS boli samé nové tváre, vzniklo obrovské napätie. Bolo jasné, že to smeruje k rozdeleniu. Pre nás, aktivistov z VPN, to znamenalo snahu o referendum o rozdelení pomocou petície. Bola som za formu federácie s posilnenými kompetenciami jednotlivých republík.
Dnes vás to ešte trápi?
„Po roku 1989 vzniklo v Európe ako dôsledok demokratizácie toľko nových štátov, že by bolo naivno-smiešne si myslieť, že vývoj mohol mať inú podobu. Ale jedna vec je výsledok a druhá cesta k nemu. A naša cesta bola nedemokratická. Spôsob rozdelenia štátu sa neskôr podpísal na politickej kultúre až dodnes. Spôsob, že politik môže robiť rozhodnutia, na ktoré nemá mandát.“
Keby ste mohli vrátiť čas a Mikuláš Dzurinda vás zavolá v roku 2005 robiť ministerku práce, súhlasili by ste?
„Áno.“
Neukázalo to, ako ste z politiky odišli, že sa do nej nehodíte?
„Pri odpovedi sa nemôžem vyhnúť mečiarizmu, lebo má dôležitú príčinu v mojom rozhodovaní. Mečiar zaviedol priame predaje vybraným záujemcom bez súťaže, privatizácie, dopredu dohodnuté úvery v štátnych bankách privatizérom, polovica z nich nebola splácaná a skončili v nútenej správe. Vznikla politicky organizovaná oligarchia a dodnes máme oligarchickú demokraciu. Keď sa na to takto pozriete, máte len dve možnosti, ako sa rozhodnúť. Buď zbalíte kufor a idete do krajiny s konsolidovanou demokraciou, alebo v rámci svojich možností niečo urobíte. Vďaka občanom došlo v roku 1998 k zmene a postupne sa začali reformy. To bol pre mňa impulz, že to treba skúsiť. A to, či sa do politiky hodím, hodnotili občania preferenčnými hlasmi.“
Pozrite si celý rozhovor s Ivetou Radičovou (piano) - 1. časť | 2. časť
Ponuku Dzurindu ste prijali, keď mala SDKÚ za sebou veľké škandály - kauzu skupinka, fiktívnych darcov. Nemalo vám to napovedať, že to nie je správna strana?
„Nevstúpila som do strany. Ako expertka som prijala ministerské kreslo. To, či to je správna strana, posúdili veľmi jasne občania. Aj šancou v roku 2010 opäť zostavovať vládu.“
Konflikty, aké ste s SDKÚ aj vy mali, sa týkali transparentnosti. Nemal to byť už vtedy pre vás signál?
„Tu sa etablovala oligarchická demokracia. A buď budem naivný Don Quijote, alebo sa pomenovaním stavu pokúsim prijímať rozhodnutia a riešenia, aby sme to zvrátili. Korupcia je, bohužiaľ, druhá strana demokracie, preto sme sa sústredili na prijímanie protikorupčných zákonov a v porovnaní s ostatnými krajinami boli hodnotené ako nadštandardné. Likvidovať korupciu na nulu sa nedá, ale môžete prijímať zákony, ktorými korupčný priestor zužujete a tie prvé boli prijaté už za druhej Dzurindovej vlády. Podarilo sa zabrániť rozhodovaniu politikov o privatizáciách aj úveroch, ale nepodarilo sa nám zabrániť tomu, aby mali politici voči oligarchom záväzky, lebo máme zlý zákon o financovaní politických strán.“
Mal aj Mikuláš Dzurinda záväzky voči oligarchom?
„Neviem, či mal záväzky ako osoba, nebudem hodnotiť iných politikov, ale každá politická strana potrebuje peniaze na kampaň. Inak nemá šancu prežiť. Aj ja som potrebovala peniaze na prezidentskú kampaň. Zverejnila som, že mi časť dal aj Ján Kováčik, všetci darcovia boli zverejnení a vy ste mohli sledovať, či to na mňa neskôr malo nejaký vplyv a či získal nejaké výhody, alebo nezískal. Ale kto financoval časť kampane Ivana Gašparoviča, nikto nevedel.“
Nebola kauza Daňového riaditeľstva v Košiciach dôkazom, že oligarchovia zvíťazili aj nad premiérkou?
„V čom?“
V tom, že ste nepresadili zrušenie zmluvy a pán Ščurka zákazku nakoniec dostal.
„Požiadali ste ma o rozhovor na tému 20 rokov samostatnosti. Jediný problém za ten čas bola jedna budova? Stalo sa to témou až po vypovedaní nevýhodnej zmluvy uzavretej Ficovou vládou. Bola to kompetencia ministrov financií a nebol to pre mňa dôvod na jeho odvolanie. Ako premiérka som dosiahla odstúpenie riaditeľa Daňového riaditeľstva, zrušenie zmluvy a vypísanie novej súťaže.“
Podozrenie zo straníckeho klientelizmu nie je dôvod na odvolanie ministra?
„Prezídium SDKÚ nezdieľalo názor, že ide o klientelizmus. Iba ja a Jozef Mikuš. Je to otázka, či sa bežný člen strany smie alebo nesmie uchádzať o štátne zákazky.“
Určite smie, ale ak mu je zákazka šitá na mieru, nie je to v poriadku.
„Nesúhlasím s konštatovaním šitá na mieru. Politika je aj záležitosť kompromisov a toto nebola otázka, že lámem nejaké etické normy. Aj preto, že predchádzajúce riešenie bolo oveľa drahšie. Poslala som tam kontrolu Úradu vlády, NKÚ, zaoberali sa tým všetky orgány, žiadne šitá na mieru nekonštatovali.“
Ako ste vnímali, keď poslanec SDKÚ Janiš navrhol Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora?
„Poznáte to, keď príde posledná kvapka? Búda v Košiciach bola oproti tomu nič. Vtedy nastal zlom. Vtedy som sa rozhodovala, čo mám urobiť. Boli to moje najťažšie hodiny. My sme sa predsa dohodli na zmene, že urobíme niečo s Generálnou prokuratúrou a so súdmi. S Luciou Žitňanskou sme boli silné duo. Pán Dzurinda sa ale vyjadril, že on nie je presvedčený, či táto zmena má nastať. Vtedy sa mi rozsvietilo a kládla som si otázku: ťaháme ďalej alebo nie? Bolo to v októbri 2010 a vláda stratila legislatívnu väčšinu. Keď som spracovala toto, nenechám padnúť vládu na budove v Košiciach.“
Nakoniec padla pre euroval. Nedalo sa tomu ešte zabrániť?
„Nedalo. Rokovali sme nonstop tri mesiace a boli sme posledná krajina, ktorá mala euroval schváliť. Naše neschválenie by znamenalo zrušenie rozhodnutia šestnástich krajín, ktoré už euroval schválili, a iné riešenie krízy sme nemali. V Európe padlo jedenásť vlád za 20 mesiacov na rôznych riešeniach krízy.“
Vydiskutovali ste si niekedy s Dzurindom Trnku?
„Nie. Nemala som o čom diskutovať. Pre mňa bol podstatný zákon na Generálnej prokuratúre. Poslanci vtedajšej opozície ho dali na Ústavný súd a práve tie najdôležitejšie paragrafy majú pozastavenú účinnosť.“
Mikuláš Dzurinda podľa vás ako politik uspel alebo zlyhal?
„Z premiérov, ktorých sme mali, dokázal najviac vrátane vstupu do NATO a EÚ. Z tohto hľadiska uspel, ale z hľadiska politickej kultúry je to horšie. Ale neviem, či môžeme mať naraz všetko.“
Koľko z Gorily je pravda?
„Nie je podstatná kvantita. Podstatné je, že sa vyšetruje podozrenie z toho, čo som pomenovala. Politické rozhodnutia v prospech vybraných ľudí vrámci privatizácie, čo ústi do osobného obohatenia. U nás sa to dialo priamymi predajmi, v Česku cez kupónku. Všetky finančné skupiny vznikli vďaka privatizácii. Únik takéhoto materiálu je ale vážny problém.“
Nie je verejný záujem na zverejnení viac než záujem na utajení týchto informácií?
„Tak zverejnime všetky spisy a zrušme tajnú službu.“
Príslušník SIS tvrdí, že to vyniesol pre neochotu štátnych orgánov prípad vyšetriť.
„Je neprípustné, aby z tajnej služby unikali spisy. Nikdy nemôžem schvaľovať porušenie zákona. Výstupy tajnej služby sa odovzdávajú polícii, aj Mikuláš Dzurinda odovzdal tieto informácie polícii. Vyšetrovanie bolo zastavené za Ficovej vlády, aj materiál Gorila bol vtedy skartovaný. Vyšetrovatelia vyšetrujú všetko, ale potom to Generálna prokuratúra zastaví. Zverejnila som zoznam takýchto prípadov a bolo to aj v odôvodnení k zmene zákona o prokuratúre. Ani na sekundu však nenamietam, že sa o Gorile diskutuje. A malo by sa aj o „hlase podobnom Ficovi“ a ostatných
neuzavretých kauzách.“
Váš partner Marián Balázs povedal, že uvažuje o angažovaní sa v politike. Budete toho súčasťou?
„Povedal, že nevylučuje vstup do verejnej sféry. To sú aj občianske, aj politické aktivity. V tom mu určite budem nápomocná.“
