Od vzniku relácie Nehaňte ľud môj sme vám priniesli už 65 jej dielov. Cestujeme po celom Slovensku, ale občas vybehneme aj za krajanmi v Rumunsku či Srbsku.
Hľadáme pre vás nádherných a vzácnych ľudí, aby sme cez nich zachytili to, čo tu už o pár rokov nemusí byť. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom. Pozrite si 10 najlepších dielov roka 2012.
Takmer sedemdesiatročný Ladislav Slobodník je debnár z Podkoníc. Nevyrába však debny, ale sudy na víno, pálenku a koňak, gelety na bryndzu, putiry na kyslé mlieko a varechy na žinčicu. Salašnícky riad je jeho srdcovka.
Jaroslav Ridzoň je pekár zo Sihly, z krásneho vrchárskeho kraja. Jeho pôvodné remeslo je síce stolárstvo, potom odlieval a leštil sklo v sklárňach, nakoniec sa však upísal Božiemu daru - chlebíku. A prečo sme si vybrali práve jeho? Ako jeden z mála, ak nie jediný v tejto krajine, pečie chlieb tak ako naši predkovia – nie na plyne alebo elektrine, ale na dreve. A bez chemikálií.
Jedlo zvané holúbky je rozšírené po celom východnom Slovensku. Spôsob jeho prípravy sa z regiónu na región trochu mení. Tam pridajú to, inde nedajú tamto, v princípe však ide stále o to isté - kapustné listy plnené mäsovou zmesou. Pripraviť ich vie každá dobrá kuchárka, a my sme zisťovali, ako to dokážu v rodine Višňovských v Zámutove.
Navštívili sme aj obec Kamienka pri Starej Ľubovni, aby sme zmapovali, ako spievajú tamojší ľudia. Pozrite si video a zistíte, že spievajú nádherne a vždy viachlasne, čo má svoj pôvod v byzantskom cirkevnom obrade. Človeka až mrazí, keď počúva tisíc rokov staré chorály v gréckokatolíckom chráme. Neboli sme však len v kostole, ale aj na folklórnom festivale a domácej zábave. Prijali nás, pohostili, aj nám rezko zanôtili. Nehaňte ich a zavýskajte si s nimi.
Boli sme sa pozrieť v Pukanci na to, ako sa robia tamojšie chýrne párance – miestna špecialita, ktorá sýtila drevorubačov, keď chodili na týždňovky do hory. O párancoch, ale aj o Pukanci a miestnej keramike, sme sa rozprávali s Petrom Klinkom.
Klasických mlynárov dávno nahradili väčšie firmy a tak, ako to býva, staré ustúpilo novému. Rôznych mlynárskych pamiatok je po Slovensku habadej. My sme však chceli mlynára, ktorý reálne vykonáva svoje remeslo. O Jozefovi Vrtielovi a jeho rodine sme sa dozvedeli (kde inde) v krčme.
Tentoraz sme sa vydali až na ďaleký Balkán. No, až tak ďaleký nebol, šli sme toť do severného Srbska, do rovinatej a úrodnej Vojvodiny. Stretli sme tam veľa Slovákov, ktorým je tento región domovom už tri generácie. Ako prvú sme navštívili dedinku Aradáč, 43 kilometrov od Nového Sadu. Pani Anna Petrášová je miestna pamätníčka. Porozprávala nám o živote v povojnových časoch a aj ľúbostný príbeh zo svojho života a jeho dobrý a plodný koniec.
Viete, čo sú to meške? Takýmto tajomným výrazom sa vo vojvodinskom Aradáči nazýva diatonická harmonika – hudobný nástroj z rodiny jazýčkových aerofónov podobný akordeónu. Meške sú od slova mechy. Je to jedno z tých krásnych slovíčok, ktoré používajú tamojší Slováci, ale ktoré my tu doma vlastne ani nepoznáme. Tieto tetušky sú posledné autentické meškárky. Aby toho nebolo málo, predviedli nám, ako sa robia herouky – cesto opražené na masti.
Naša posledna zastávka púte po Vojvodine bola v Báčskom Petrovci, v meste, kde počet rôznych kultúrnych spolkov dosahuje úctyhodné čísla a ktoré z 82 percent obývajú Slováci. Spolok petrovských žien je partia žien, ktoré sa stretávajú, venujú sa všakovakým bohumilým činnostiam ako ručné práce, zbieranie miestnych receptov a piesní. A toto všetko si nenechávajú pre seba, ale rady vám porozprávajú, vysvetlia, zaspievajú – a upečú, upražia. Ochutnali sme tri varianty rejteša a lepne. Cítili sme sa veľmi bonvivánsky.
V komárňanskom klube dôchodcov nemajú národnostné konflikty šancu. A jeho 71-ročná šéfka nás naučila skvelú tortu podľa receptu jej prababičky. Nehaňte ju, je nádherná.
Všetky diely relácie nájdete tu - kliknite.
Staňte sa fanúšikmi relácie Nehaňte ľud môj na Facebooku - kliknite
