kauzách.
Mečiar tvrdí, že Zieglerove peniaze sú súkromná vec jeho a veriteľa. Politiku a verejnosť viac do toho nič, veď „nebol porušený zákon“ (uvidíme). Predsedovi HZDS nedochádza (?), že netransparentnosť účtov verejných činiteľov podkopáva základy spoločenského zriadenia. Ak sa na Slovensku v nadkritickom objeme utáborí presvedčenie, že systém nevie zabrániť obohacovaniu sa jeho správcov, respektíve slúži iba na ich obohacovanie, je koniec. Keby pôžičkami typu Ziegler začali dokladovať svoje majetky všetci politici, nezostalo by nič iné, len hľadať nejaký lepší systém, než je zastupiteľská demokracia.
Rusko tvrdí, že on je súkromná osoba a nenesie zodpovednosť za vysielanie televízie, ktorej je konateľom a spolumajiteľom, ale už nie riaditeľom. Vstúpiť do politiky je jeho základné ľudské právo, rovnako tak podnikať v médiách. Prečo by sa mal čohosi zriecť, keď žijeme v slobodnej spoločnosti?
Nuž, len aby nevzklíčila obava, že by raz slobodnou byť nemusela. Jej piliermi sú totiž aj slobodné médiá, aj rovná politická súťaž, aj verejní činitelia nezaťažení podozreniami, že vo funkciách presadzujú záujmy svojich firiem. Keďže tieto tri piliere môže Ruskovo angažmán podmývať, jeho kríženie podielov v politike a médiách je vážny konflikt záujmov. Isteže sa nedá zákonom nariadiť, aby človek, ktorý päť rokov budoval inštitúciu, svoj vplyv v nej zrušil. Rusko však nezrušil ani tie väzby na Markízu, ktoré mohol a musel, keby mu záležalo viac na dôvere verejnosti ako na výhodách z kríženia podielov. Keby väzby presekol, zostal by síce jeho vstup do politiky neštandardný a spravodajstvo Markízy aj tak podozrivé, mohol sa však brániť, že urobil všetko. Neurobil, takže je úplne jedno, či pravdu majú štatistiky Rady pre vysielanie a retransmisiu a MEMO, alebo platia Ruskove výklady. Konflikt záujmov je už príležitosť na hrešenie, nie hrešenie samo.
Mečiar a Rusko ignorujú, že látka, z ktorej je utkaná demokracia, sa volá dôvera. Spoločné majú to, že ich konanie dôveru v systém, kde chcú byť volenými zástupcami, ťažko rozleptáva.
Beata
Balogová
