BRATISLAVA – Na slovenskú politiku majú pred voľbami kľúčový vplyv najmä televízie. Dve najsilnejšie, ktoré svoju úlohu zohrali aj pred štyrmi rokmi, sa od minulých volieb zmenili.
V roku 1998 patrila verejnoprávna televízia Mečiarovi a Markíza sa stala symbolom slobody prejavu. Kauza Gamatex, demonštrácie, ohnivé reči „Markízu si nedáme“ – takto to vyzeralo pred štyrmi rokmi. Kubišovu STV nikto nebral vážne.
Dnes je spravodajstvo STV podľa odborníkov objektívne a najväčšie pochybnosti sú práve o Markíze.
Jej spolumajiteľ Pavol Rusko v nedeľu po dlhotrvajúcej kritike prvý raz priznal, že svoju televíziu využíva v prospech strany ANO. „Ale nezneužívam,“ zdôraznil. Mediálny analytik Andrej Školkay si však myslí, že jeho strana je marketingovo-mediálny produkt televízie Markíza.
Verejnoprávna televízia sa medzičasom zlepšila. „Z našich výsledkov nevyplýva, že by stranila nejakému politickému subjektu,“ povedal Rastislav Kužel, analytik MEMO ‘98, ktorá monitoruje médiá.
Politici sa zhodujú, že bývalá STV sa s tou dnešnou nedá porovnať. Dá sa porovnať s dnešnou Markízou? Oľga Keltošová z HZDS hovorí: „Je to jedna-jedna.“
Pavol Rusko má proti kritikom niekoľko argumentov. „To, že televízia vysiela tak, ako vysiela, je aj preto, že tam cítiť 5 – 6-ročnú spoluprácu, kde si logicky vyberáte ľudí, ktorí majú podobné videnie sveta.“ Zároveň hovorí, že „televízia vznikla na zelenej lúke a je to výsledok našej práce“. Bývalá šéfka licenčnej rady Emília Boldišová však hovorí, že Markíza je dieťa HZDS. A český politológ Jiří Pehe pripomína, že „finančné zázemie väčšinou prichádza od iných ľudí, ich majitelia sú krytí napríklad americkými investormi“.
Kampaň s najsilnejším vplyvom jednej komerčnej televízie zažili aj Čechách: Nova výrazne pomáhala ODS. Napriek tomu ODS voľby prehrala. „Ľudí, čo sledujú Markízu či Novu, je síce veľa, ale nie sú bez politických inštinktov. Keď televízia niekoho preferuje, môže sa to obrátiť proti nemu,“ povedal Pehe.
Autor: MIRKA HOROBOVÁ, MICHAL FRIŠ
Beata
Balogová
