Vojak z práporu okamžitej reakcie z Martina cvičí na lane počas návštevy členov podvýboru Parlamentného zhromaždenia NATO v marci tohto roku. FOTO TASR - PAVOL ĎURČO
ácie. Integráciu do európskych a transatlantických štruktúr vnímajú jednotne ako zásadnú prioritu.
Všetky politické strany a hnutia okrem KSS a SNS uprednostňujú čo najrýchlejšie začlenenie Slovenska do NATO ako najefektívnejšieho garanta našej bezpečnosti. SNS sa naopak orientuje na členstvo v „európskom bezpečnostnom systéme“, pričom nedefinuje, čo pod tým rozumie. KSS je proti vstupu Slovenska do „agresívneho vojenského paktu“ a požaduje vypísanie referenda o vstupe do NATO.
V otázke budúcej podoby EÚ a jej vzťahov so SR už taký konsenzus neexistuje. Avšak v súčasnosti a ani v krátkodobom horizonte to nepredstavuje vážny problém pre eventuálnu koaličnú spoluprácu. Týka sa to aj problematiky európskej bezpečnostnej architektúry, voči ktorej len časť politických strán (DS, KDH, KSS, OKS, SDKÚ) má vyhranený postoj. Ani táto otázka však nemá potenciál ohroziť možnú spoluprácu.
Možno konštatovať, že ANO, DS, HZDS-ĽS, KDH, OKS, SDA, SDKÚ, SDĽ, Smer a SMK by mohli spolupracovať v zahraničnopolitickej oblasti a v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. To isté platí aj pre oblasť obrannej politiky. Neexistujú zásadné koncepčné rozdiely, ktoré by mohli zabrániť spolupráci v otázkach týkajúcich sa charakteru armády, jej profesionalizácie, modernizácie a financovania, ako aj v otázke domáceho obranného priemyslu. Väčšina politických aktérov podporuje budovanie relatívne malých, flexibilných, kvalitne vyzbrojených a vycvičených profesionálnych ozbrojených síl kompatibilných s armádami členov NATO.
Posledným indikátorom, na základe ktorého sa politické strany a hnutia dajú rozdeliť, je domáca bezpečnosť. Vo volebných programoch bolo možné identifikovať nasledujúce problémy: vymožiteľnosť práva a reforma a sprehľadnenie právneho systému, boj proti organizovanému zločinu a potieranie ekonomickej trestnej činnosti, daňové úniky a majetková kriminalita, korupcia, násilná trestná činnosť a drogová kriminalita, nelegálna migrácia a ochrana hraníc.
Kľúčovým problémom je reforma systému bezpečnosti štátu. Touto otázkou sa však dostatočne zaoberali len HZDS-ĽS a SDKÚ, ktoré chcú vytvoriť integrovaný systém zaistenia vonkajšej aj vnútornej bezpečnosti, vojenskej obrany a civilnej ochrany s vytvorenou štruktúrou krízového manažmentu.
V prípade HZDS-ĽS jedna z programových téz hovorí, že „za obzvlášť dôležité považujeme odpolitizovanie represívnych zložiek. Zneužívanie represívneho aparátu na politické ciele destabilizovalo najmä policajný zbor. HZDS-ĽS sa zasadí za demokratizáciu pomerov na ministerstve vnútra a zruší všetky špecializované útvary polície a ostatných orgánov, ktoré boli zriadené na prenasledovanie vnútornej politickej opozície“. Tento aspekt programu HZDS-ĽS je v kontexte rokov 1994-1998 signifikantný a do budúcna môže vytvoriť potenciál pre vnútropolitickú destabilizáciu a bezpečnostné napätie.
SDKÚ chce pokračovať v reforme systému civilnej ochrany, plánuje vytvoriť úrad na boj s terorizmom a presadiť reformu spravodajskej komunity v oblasti vojenských a civilných zložiek.
Veľmi špecifický je prístup KSS. Vnútornú bezpečnosť vníma nielen ako „fyzickú bezpečnosť“ občanov, ale aj ako „psychickú bezpečnosť“. V jej programe sa hovorí, že „KSS sa postará o to, aby všadeprítomná cudzia propaganda nenahrádzala vzdelanie a účelovo a jednostranne neovplyvňovala myslenie občanov“. Na rozdiel od ostatných programových téz KSS, ktoré sú viac-menej štandardné, táto téza sa vymyká.
Aj keď volebné programy vo väčšej či menšej miere podobným spôsobom identifikujú ohrozenia a problémy v oblasti vnútornej bezpečnosti, rozchádzajú sa v prioritách a navrhovaných spôsoboch riešení. Najmarkantnejšie rozdiely existujú v prípade HZDS-ĽS a KSS na strane jednej a ostatných politických strán a hnutí na strane druhej.
Autor: MATÚŠ KORBA(Autor je pracovníkom Centra bezpečnostných štúdií, spoluautorom analýzy volebných programov, ktorú vypracoval IVO)
Beata
Balogová
