Rozlišujme miešanie sa cirkvi do politiky a miešanie sa politikov do cirkvi. Hoci biskupi Sokol a Tondra majú rozličný názor na spôsob vyjadrovania sa o politike, obaja sú občanmi SR a podľa Ústavy majú právo zverejňovať svoje názory. Kritici Sokola na to zabudli. Asi ešte myslia ako komunisti, ktorí delili občanov na „uvedomelých“ - lojálnych a ľudí druhej kategórie, bez práva na názor.
Keď Sokol vyjadril veriacim svoje videnie orientácie strán v politickej súťaži z hľadiska kresťanskej morálky: „Nebudem voliť takú stranu, ktorej vodca cez svoju televíziu znemravňuje náš národ a najcennejšiu vrstvu mládež,“ ide o vnútrocirkevnú vec. Na svojej pôde môže biskup hovoriť, čo chce. Ak politika biskupove slová pobúria, znamená to, že „trafená hus zagágala“. Nikto ho predsa nenúti, aby chodil do kostola. Rusko to však považuje „za necitlivé zneužívanie takej intímnej a osobnej záležitosti, ako je viera, na politické účely“… „Zvlášť smutné je na tom to, že to robí autorita, ktorá by pre nás všetkých mala byť vo všetkom vzorom.“
Tým si Rusko nárokuje byť lepším odborníkom na kresťanskú morálku a vyššou autoritou cirkvi ako biskup a posudzovať, čo biskup (ne)môže hovoriť veriacim a určovať, kam (ne)smie dospieť morálne hodnotenie verejného života. Rusko si nárokom určovať správanie toho, kto má byť v cirkvi vzorom, prisvojil postavenie Boha. Tým výrokom sa diskvalifikoval ako demokrat: odhalil, že pod pravicovo-liberálnou košeľou má komunistické srdce (na rozdiel od Ruska kresťania vedia, že ich vzorom je Ježiš Kristus, nie biskup).
„Je to nehorázne zasahovanie cirkvi do politiky,“ myslí si Fico a prezentuje sa tak ako hlupák s neúctou voči občanom-voličom a diskvalifikuje sa aj ako zástanca právneho štátu. Veď cirkev nie je biskup! Cirkev sú i veriaci - voliči s právom zasahovať do politiky. Sokol sa vyjadril na ich žiadosť. Dôsledne domyslené to znamená, že kvôli požiadavke „nezasahovania cirkvi do politiky“ musí Fico zbaviť 84 percent voličov volebného práva, pretože sa hlásia k niektorej z cirkví!
Ak by také pobúrenie politika vyjadrovalo snahu spochybniť či zrušiť slobodné vyjadrovanie sa biskupa v kostoloch, tento smer vedie k totalitnej cenzúre. Ak sa politik mieša do vnútrocirkevného dialógu biskupa s veriacimi, ide o bezočivú aroganciu - nostalgiu za totalitným režimom.
Je zarážajúce, že nad zasahovaním politikov do cirkvi sa nik nepozastaví: kde sa podeli všetci demokrati a ochrancovia ľudských práv?
Autor: GABRIEL MARTINICKÝ(Autor je publicistom)
Beata
Balogová
