Havlova amnestia pustila z väzníc aj tisíce Slovákov

Pred 23 rokmi začali brány väzníc opúšťať prví odsúdení po najrozsiahlejšej amnestii v Československu.

(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. V roku 1978 zavraždil v lese nad Bratislavou 21-ročnú Juhoslovanku, o dvanásť rokov neskôr sa podmienečne dostal na slobodu po prezidentskej amnestii.

Jozef Slovák zavraždil po prepustení ďalšie štyri ženy a do väzenia sa v roku 1993 vrátil na doživotie.

Prípad beštiálneho zabijaka z Plaveckého Štvrtku býva často označovaný za kardinálny dôkaz najväčšej chyby posledného československého prezidenta Václava Havla.

Veľkorysá amnestia spojená s pádom komunistického režimu sa pritom na vraždy a znásilnenia nevzťahovala a ich páchateľom mohol z trestu odbudnúť najviac jeden rok.

Psychopatický vrah Slovák by tak zrejme vraždil o niekoľko mesiacov neskôr.

Mnohí odborníci i vtedajší politici sa napriek tomu domnievajú, že Havlova amnestia bola navrhnutá príliš široko.

galis.jpg
Po skúsenostiach s Gašparovičovou svojvôľou je jeho amnestia v porovnaní s tou Klausovou až prekvapivo rozumná, píše Tomáš Gális

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Rozvracačov republiky bolo málo

Už 2. januára 1990 začali väznice opúšťať prví odsúdení, ktorí si mali odsedieť najviac dva roky za úmyselné a tri roky za nedbanlivostné trestné činy.

Odsúdeným za závažnejšie činy, s výnimkou tých najzávažnejších, boli tresty skracované o tretinu až o polovicu.

Amnestia sa dotkla asi 23-tisíc z 31-tisíc československých väzňov.

Ako vysvetľoval neskorší český ombudsman Otakar Motejl, ktorý sa na príprave amnestie podieľal, oslobodiť iba politických väzňov nešlo, keďže mnohí boli odsúdení za iné trestné činy.

V prvých mesiacoch sa podľa Aleny Marešovej z českého kriminologického ústavu predčasne dostalo na slobodu asi 12 a pol tisíca odsúdených. Ďalšie dve tisícky vyšli v riadnom termíne.

„Takmer polovica z nich do dvoch rokov zrecidivovala,“ hovorí. Drvivá väčšina sa dopustila krádeží.

„Odsúdení v eufórii vybiehali z väzníc, no spoločnosť na to nebola pripravená, nemali kam ísť, nemali prácu ani peniaze a začali sa sústreďovať vo veľkých mestách, aby si nejako zaobstarali živobytie.“

Brutálne podmienky

Aj bývalý politický väzeň a neskorší premiér a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský si myslí, že amnestie sa ukázali ako príliš široké.

„Treba ich však chápať v kontexte, že Václav Havel strávil za komunizmu vo väzniciach roky a videl, že tam boli väzni, ktorí tam nepatrili, ale podľa vtedajších komunistických zákonov sa tam dostali,“ povedal SME pred rokom.

Amnestia nebola len súčasťou vyrovnávania sa s nespravodlivým komunistickým režimom, ale aj reakciou na porušovanie ľudských práv a praktické problémy.

Líder VPN Fedor Gál, ktorý v prvých dňoch po revolúcii navštívil viacero väzníc, v ktorých hrozili vzbury, opísal situáciu takto: „V malých izbičkách sa tu tiesnili desiatky ľudí, z ktorých mnohí boli ťažko zdravotne a psychicky postihnutí. Hygienické zariadenia nezodpovedali ani tým najzákladnejším štandardom. Kšeftovanie s tabletkami, fízľovanie, teror voči slabým, bezohľadnosť voči chorým - tieto skutočnosti som si nemohol nevšimnúť.“

Aj on však amnestie sledoval s obavami. „Opúšťali brány väzníc bez lekárskej prehliadky, bez pohovorov, bez dostatočného množstva peňazí vo vrecku, bez akéhosi resocializačného medzipristánia; mnohí sa nemali kam vrátiť, kde prespať, zamestnať sa, chýbalo im vhodné oblečenie. Mal som nepríjemný pocit, že sedíme na tlejúcej rozbuške,“ napísal v roku 1990 v knihe Z prvej ruky.

Analýza chýba

Václav Havel rozsah amnestií považoval do konca života za správny.

„Myšlienkou amnestie bolo urobiť veľký predel – jasné znamenie, že tá predchádzajúca justícia nepracovala dobre. Čítal som štatistiky, rozbory, kriminalita stúpla o malé percento, tí ľudia by väčšinou bývali v tom roku prepustení i tak,“ vravel v dokumente ČT v roku 2005.

Česká televízia v roku 2010 odhadla, že amnestovaní sa na kriminalite v roku 1990 podieľali deviatimi percentami.

Amnestie nemali na prudkom náraste kriminality, ku ktorému došlo po prevrate, rozhodujúci vplyv ani podľa Marešovej.

„Bola to chaotická situácia, menili sa hodnoty, menil sa prístup k tomu, čo je trestné a kto bude potrestaný. Časť ľudí zlákala aj veľká ponuka materiálnych hodnôt, na ktoré nemali peniaze, no túžili sa rýchlo dostať hore,“ vraví. Do väzníc prúdili najmä prvotrestaní.

Aký podiel mali amnestie na náraste kriminality na Slovensku naše ministerstvá spravodlivosti ani vnútra zanalyzované nemajú. Akú-takú predstavu nám poskytujú aspoň čísla z Gálovej knihy.

„V Slovenskej republike bolo amnestovaných celkom 7441 osôb. Za trestné činy spáchané v prvom polroku 1990 po prepustení z výkonu trestu na základe amnestie bolo na Slovensku stíhaných 1884 osôb. Je to 11,6 percenta z celkového počtu známych páchateľov trestných činov za prvý polrok 1990.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 821
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 8 865
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 793
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 392
  5. Kreditná karta – áno alebo nie 6 958
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 6 856
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 683
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 987
  9. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 4 314
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 970

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Kočner a Rusko do väzby nepôjdu, rozhodol súd

Špecializovaný trestný súd v sobotu viac ako osem hodín rozhodoval tom, či budú Kočner a Rusko stíhaní vo väzbe.

Neprehliadnite tiež

Poslancov do pléna vráti hlasovanie, budú rozhodovať o ďalších návrhoch

Na definitívne hlasovanie čaká novela zákona od koaličného Mosta-Híd.

Ďalší ročník košického Art Film Festu je minulosťou

Modrí anjeli sú rozdaní, Ivane Chýlkovej dal cenu tajný hosť.

KDH prijalo dokument Oslava rodiny, má pomôcť rodinám nebáť sa mať deti

Eva Grey tvrdí, že dokument zahŕňa napríklad zlepšenie bytovej politiky pre mladých ľudí.

O voľbe prezidenta bude SMK rokovať na septembrovom kongrese

SMK vo vyhlásení odmieta sociálne opatrenia v podobe sociálnych balíčkov.

Ivana Chýlková si cenu Hercova misia prevzala v gumákoch

Z Košíc pozná len Hlavnú ulicu, no aj tak sa tu cíti ako doma.