BRATISLAVA. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) bude iniciovať návrh Národnej rade Slovenskej republiky, aby podala na Ústavný súd obžalobu na prezidenta Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy.
Toho sa mal Gašparovič dopustiť tým, že po roku a pol rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
"Toto sa stane prvýkrát v histórii Slovenska. Sme presvedčení, že tento prezident je hanbou Slovenska," vyhlásil vo štvrtok šéf SaS Richard Sulík.
Pripomenul, že Gašparovič Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu vymenoval do 24 hodín.
Na podanie návrhu do parlamentu potrebujú liberáli podpisy od 30 poslancov. Sulík už o návrhu hovoril s predsedami opozičných strán s výnimkou lídra SDKÚ Pavla Freša.
Poliačik: Čentéš nebol politický nominant
Podľa podpredsedu SaS Ľubomíra Galka bolo Gašparovičovo rozhodnutie Čentéša nevymenovať hanebné.
Hlava štátu navyše podľa jeho slov výrazne prekročila svoje právomoci. "Týmto len potvrdil, že je bábkou v rukách vládnucej strany," dodal Galko.
Poslanec za SaS Martin Poliačik spochybnil dôvody, pre ktoré sa Gašparovič rozhodol Čentéša nevymenovať.
Nesúhlasí s názorom prezidenta, že Čentéš bol politickým nominantom a jeho voľba bola spolitizovaná.
"Všetky funkcie, ktoré sa obsadzujú voľbou v národnej rade, sú na základe politických nominácií. Nemôžeme predsa vylúčiť politiku z akejkoľvek voľby," nazdáva sa Poliačik.
Poslanec tiež upozornil, že Ústavný súd, ktorý prezidentovi umožnil Čentéša nevymenovať, konštatoval, že dôvody na nevymenovanie sa môžu týkať len jeho osoby a nie okolností voľby.
Za irelevantný považuje Poliačik aj Gašparovičov argument, že Čentéš skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča (OĽaNO).
"Zaujímavé v tejto veci je jednak, že samotný svedok vyhlásil, že všetko, čo povedal v prvej svedeckej výpovedi, povedal aj v druhej. Druhá vec je, že samotná generálna prokuratúra nikdy nezačala v tejto veci kárne alebo disciplinárne stíhanie," doplnil Poliačik.
Je potrebný súhlas ústavnej väčšiny
Ústava Slovenskej republiky hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.
O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Obžalobu podáva Národná rada na Ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne.
Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.